Komentáre Pavla Janíka: Päťdesiate roky 21. storočia a Buchar na čarodejnice

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Päťdesiate roky 21. storočia

Podľa známeho politického analytika pamäť davu trvá asi dva týždne. Nie je podstatné, či je to presný interval, ale s krátkodobou pamäťou verejnosti očividne rátajú politici i prostriedky masovej  komunikácie.

Málokto sa pamätá na prísľuby prvej ponovembrovej vládnucej garnitúry, že Československo dosiahne za päť  rokov životnú úroveň susedného Rakúska. Takmer nikto si nespomenie na tzv. malú privatizáciu, ktorá umožnila dovtedajším vekslákom sa mafiánskymi praktikami transformovať na podnikateľov prerastených so štruktúrami organizovaného zločinu. Nikoho nezaujíma Dzurindov prísľub dvojnásobných platov, na základe ktorého sa stal premiérom. Nikto ani nepípne, že názov jeho knihy (Kde je vôľa, tam je cesta) sa zhoduje s výrokom Alberta Einsteina. Vyparila sa skutočnosť, že pôvodná Komunistická strana Slovenska bola pod názvom Strana demokratickej ľavice súčasťou prvej Dzurindovej (pravicovej) vlády a medzičasom je najvplyvnejšou zložkou vládnucej strany Smer – sociálna demokracia.

Zo spoločenského povedomia je vymazaný fakt, že televízie Markíza sa svojho času zmocnila slovenská mafia. Legálny majiteľ televízie Pavol Rusko si ubránil vlastnícke práva len vďaka príchodu privolaných zbrojnošov pochádzajúcich z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Až vtedy domáci pištoľníci bez odporu opustili televízny areál.

História sa skladá z jednotlivostí, ktoré zákonite vyúsťujú do tendencií ďalšieho vývoja. Je naozaj znepokojujúce, že sa k nám vracia prax z 50. rokov 20. storočia, keď bolo normálne a vítané, aby mediálne oslavovaní a velebení politici z vrcholných mocenských postov s rovnako hlučným verejným zatracovaním odchádzali do väzenia.

Volanie po všeobecnom kriminalizovaní kohokoľvek a čohokoľvek, ktoré zaznieva zo všetkých politických strán a smerov, je skutočne nebezpečný fenomén. Právoplatne odsúdený niekoľkonásobný vrah si v záujme skrátenia doživotného trestu dovolí označiť za objednávateľa (neuskutočnenej!) vraždy človeka, ktorý založil a riadil úspešnú komerčnú televíziu a neskôr i politickú stranu a ktorý bol podpredsedom vlády i ministrom hospodárstva.

Nikto si nepoloží otázku, prečo si renomovaný vrah s rovnakým cieľom netrúfne označiť za páchateľov skutočných zločincov. Odpoveď je úplne jasná a celkom logická – je vypísané verejné obstarávanie, ktorého zmyslom nie je kriminalizovanie kriminálnikov, ale politikov – čím významnejších, tým lepšie. Nehovoriac o tom, že svedčiť proti mafiánom vždy znamená skrátiť si cestu do vlastného hrobu.

Buchar na čarodejnice

Kniha Roberta Buchara s českým názvom REVOLUCE 1989 a s podtitulom Utajené informace ze zákulisí (Nakladatelství Brána, Praha) má pôvodné pomenovanie And Reality Be Damned… What Media Didn’t Tell You about the End of the Cold War and the Fall of Communism in Europe (Strategic Book Publishing, Durham). Takže originálne vydanie je označené A skutočnosť buď zatratená… Čo vám médiá nepovedali o konci Studenej vojny a páde komunizmu v Európe.

Hneď úvodom treba poznamenať niekoľko paradoxných okolností. Robert Buchar sa narodil v roku 1951 v Hradci Králové. Vyštudoval fotografiu na Strednej priemyselnej škole grafickej v Prahe a kameru na pražskej FAMU. V roku 1980 emigroval do USA. Text z angličtiny preložila Hana Catalano. Čiže dielo českého autora vyšlo najprv v angličtine a následne v preklade do jeho materčiny. Vezmime do úvahy autorovo vzdelanie, ktoré je obrazového zamerania, teda nie literárneho, historického či politologického charakteru. Pripočítajme zaužívanú anglofónnu terminológiu transponovanú do češtiny. Súhrn načrtnutých súvislostí vyúsťuje do nežiaduceho výsledku, ktorým je faktografický a pojmový zmätok, čo pri pokuse o dokumentárne svedectvo prináša apriórnu nespoľahlivosť.

Deklarovaným cieľom knihy je odhaliť, že režim v Československu a v ďalších krajinách z niekdajšej sovietskej záujmovej sféry zmenila Moskva prostredníctvom 1. správy (rozviedky) KGB (Výboru štátnej bezpečnosti ZSSR). Z uvedeného predpokladu autor vyvodzuje záver, že príslušné štáty ostali v neviditeľnom područí ruských tajných služieb, ktorých skrytá moc naďalej ohrozuje samu existenciu západnej civilizácie, vrátane USA. Do celkového kontextu patria aj známe inštitúcie kontrolované KGB a jej nástupníckymi organizáciami – počnúc Chartou 77, Prognostickým ústavom ČSAV a Obrodou cez Občianske fórum, Verejnosť proti násiliu a vlády národného porozumenia až po vznikajúce nové politické formácie a ich kľúčových predstaviteľov. Jednoducho – v Bucharovom buchare na čarodejnice všetko do seba perfektne zapadá, aj keď sa to niekedy prieči očividným geopolitickým dôsledkom – napríklad rozširovaniu NATO (teda vojenskej a bezpečnostnej infraštruktúry USA) smerom na východ, medzičasom už na územia krajín, ktoré vznikli rozpadom bývalého Sovietskeho zväzu.

Inými slovami – ohrozený bol predovšetkým Zväz sovietskych socialistických republík, ktorý sa v rámci systémových zmien rozpadol, čím Rusko prišlo aj o svoje územia z obdobia cárskeho absolutizmu,  kým v súčasnosti je pod tlakom ešte stále najväčšia krajina na svete – Ruská federácia.

Prejdime od vzájomnej globálnej nedôvery a nedôveryhodnosti k názorným detailom. V spojitosti s rozviedkou KGB sa používa zdanlivo čudná skratka FCD, ktorá sa do českého prekladu zjavne dostala z angličtiny (First Chief Directorate, doslova Prvé hlavné riaditeľstvo, v ruštine je to Первое главное управление, v našich končinách Prvá hlavná správa). Tiež sa uplatňuje funkcia riaditeľa KGB, ale v ruštine bol šéf KGB председатель, teda u nás predseda.

V prípade východonemeckej Stasi autor tvrdí: „V dřívějších letech se organizace označovala také jako Staatssicherheitsdienst (Státní bezpečnost).“ Pravdaže – Stasi je len skratka úplného názvu, pričom Staatssicherheit znamená Štátna bezpečnosť a Staatssicherheitsdienst Služba štátnej bezpečnosti.

Pri Alexandrovi Dubčekovi autor uvádza: „V roce 1964 se stal předsedou Komunistické strany Slovenska a v roce 1968 předsedou Komunistické strany Československa.“ Len poznamenajme, že šéfom KSS bol od roku 1963 a najvyššie funkcie na čele oboch uvedených organizácií sa vtedy nazývali prvý tajomník ústredného výboru (teda nie predseda KSS či KSČ).

Aby sme neskončili v nekonečnom mori drobných a podrobných nepresností, upriamme pozornosť už len na postavu generála Alojza Lorenca, pri ktorom autor vyhlasuje: „Stručně řečeno, Lorenc byl odpovědný za všechny aktivity bezpečnostních orgánů, špionáže a kontrašpionáže.“ Azda treba upozorniť na to, že autor neuvádza ani jeho primárnu vedeckú odbornosť, ktorou je kryptografia, v ktorej vynikal nielen v domácich, ale aj v medzinárodných rozmeroch. Ako prvý námestník federálneho ministra vnútra riadil celý rezort iba v neprítomnosti ministra, inak mu NEpodliehali viaceré významné organizačné zložky – napríklad špionáž (1. správa FMV), ochrana ústavných činiteľov (5. správa FMV) či útvary vyšetrovania Štátnej bezpečnosti (bez číselného označenia).

Od maličkostí, ktoré naozaj dosť výrečne dokresľujú úroveň neserióznosti obskúrnej publikácie, nie je ďaleko k jej kľúčovému dubióznemu posolstvu. Autor povrchne označuje všetky ľavicové, mierové, protivojnové i teroristické organizácie ako súčasť pôsobenia sovietskych a následne ruských tajných služieb, kým zároveň ospravedlňuje americké vojny vedené kdekoľvek na svete, ako aj antikomunistické hystérie v USA, vrátane mccarthizmu. Azda si ani neuvedomuje, že tým spochybňuje predovšetkým sám seba a svoj pokus o hľadanie objektivity v subjektívnych výpovediach predstaviteľov spravodajskej komunity.

Kniha nevdojak potvrdzuje principiálny rozdiel medzi hlavnými rivalmi veľmocenského súperenia. V Rusku si nemožno ani len predstaviť, že by v súčasnosti niektorá ustanovizeň niesla meno Stalina, hoci zvíťazil v Druhej svetovej vojne, ale budova centrály FBI (tajnej polície a kontrarozviedky USA) sa nazýva J. Edgar Hoover Building – podľa človeka, ktorý založil a neuveriteľných 37 rokov riadil federálny úrad vyšetrovania, pričom vo funkcii prežil 8 prezidentov, ktorých držal v šachu na základe zhromažďovania kompromitujúcich materiálov o všetkých politicky aktívnych osobách.



PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom