Pavol Janík: DAV v roku 1951

V súvislosti s projektom DAV DVA dozaista nemožno obísť fakt, že DAV bol v prvej polovici 50. rokov 20. storočia politicky zatracovaný. Namiesto mojich osobných postrehov na túto tému ponúkam čitateľom autentické svedectvo z prvej ruky, teda súbor kľúčových citátov z brožúry JURAJA ŠPITZERA, ktorú vydal Slovenský spisovateľ v roku 1951 pod názvom Proti buržoáznemu nacionalizmu a kozmopolitizmu – za vyššiu ideovosť slovenskej literatúry.

***

Ideológia buržoázneho nacionalizmu, ktorej nositeľmi boli odhalení nepriatelia robotníckej triedy Clementis, Husák a Novomeský, bola porazená už na IX. zjazde KSS. Súdruh Široký vtedy povedal, že buržoázny nacionalizmus Clementisa, Husáka a Novomeského má svoje korene v činnosti skupiny DAV, ktorej vedúcim bol práve Clementis a z ktorého vyšli Novomeský a Husák.

Rozbor súdr. Širokého na zasadnutí ÚV KSS v apríli r. 1951 ukázal, že príslušníci vlastnej skupiny DAV neboli komunistami, že boli súbežcami, ktorí s robotníckym hnutím nikdy nesplynuli. Ich nevraživý, povýšenecký a intelektuálsky pomer k robotníckej triede vyplýval z úsilia vytvoriť si vlastné centrum inteligencie, ktorej pripisovali vedúcu úlohu v národe, čím znemožňovali, aby pokroková časť inteligencie našla bezvýhradne svoje miesto po boku robotníckej triedy.

Nepochopenie marxizmu-leninizmu, nepriateľský postoj k tejto mohutnej zbrani robotníckej triedy, podceňovanie vedúcej a rozhodujúcej sily robotníckej triedy a jej predvoja, komunistickej strany, v boji proti kapitalizmu, národnostný šovinizmus, cynický, kozmopolitický postoj k vlastnému ľudu, poklonkovanie pred úpadkovou kultúrou kapitalistického západu, nepriateľský pomer k Sovietskemu zväzu a k jeho kultúre – to všetko viedlo davistických súbežcov nevyhnutne k zrade: do služieb americko-anglického imperializmu. Nešlo tu vonkoncom o úchylky a chyby z nevedomosti a politickej neuvedomelosti, ale o súvislú reťaz záškodníckej činnosti, ktorej cieľom bolo vrátiť Slovensko do kapitalizmu, vydať náš ľud napospas koloniálnemu vykorisťovaniu. Vo všetkých zaťažkávacích chvíľach nášho ľudu zrádzali a vrážali nôž do chrbta všetkým úsiliam vymaniť Slovensko z područia kapitalistického útlaku a fašistického jarma, vymaniť Slovensko spod vplyvu nepriateľskej ideológie. Usilovali sa pokrytecky ovládnuť všetky kľúčové miesta, aby vo vhodnej chvíli uskutočnili svoje hnusné sprisahanecké zámery. Svoju záškodnícku činnosť uskutočňovali podľa trockistickej praktiky: zasahovať na najcitlivejších miestach. Na šikmú plochu zrady, po ktorej skĺzli, usilovali sa strhnúť všetkých, ktorých svojím vplyvom zasiahli: šírením ideológie buržoázneho nacionalizmu a kozmopolitizmu. Neváhali pri tom použiť i najrozmanitejších metód ideologickým mätením a kapitulantstvom počínajúc, cez sabotáž a záškodnícku činnosť v Slovenskom národnom povstaní, keď ako agenti slovenskej buržoázie snívali o uchovaní Slovenského štátu v rámci protisovietskej stredoeurópskej federácie, až k potupnému znemožneniu záchrany vedúcich súdruhov nášho robotníckeho hnutia.

Taký je profil buržoáznych nacionalistov, odhalených vďaka bedlivosti a ostražitosti komunistickej strany, rozdrvených revolučnou päsťou jednotnej československej robotníckej triedy.

Davisti strhli na šikmú plochu úpadku a beznárodného formalizmu časť slovenskej literatúry, odvádzali ju od životodarných prameňov marxizmu-leninizmu a literatúry sovietskej, aby v nej udomácnili rozkladné teórie a protirealistické umelecké smery zahnívajúceho buržoázneho – najmä francúzskeho umenia. Svojou protirealistickou orientáciou znemožňovali, aby sa literatúra stala zbraňou robotníckej triedy…

Davisti sa usilovali pretrhnúť vlasteneckú niť slovenskej realistickej literatúry a viedli vyhladzovacie ťaženie proti pokrokovým realistickým tradíciám v našej národnej kultúre. Spolu s vtedajšou oficiálnou buržoáznou literatúrou a kritikou mali záporný postoj proti Petrovi Jilemnickému, ktorého dielom začína v slovenskej literatúre rozvoj socialistického realizmu. (…) Proti kozmopolitizmu a formalizmu, intelektuálskemu anarchizmu, kapitulantstvu, dekadencii a zrade, ktorej spojité nádoby na protirealistickej línii umenia predstavujú vo Francúzsku André Gide a celá svorka kapitulantov a zradcov ako Breton, Salvator Dali a pod., v Čechách Teige, Záviš Kalandra a iní – na Slovensku Novomeský, stojí neochvejne Peter Jilemnický ako priekopník socialistického realizmu, ako bojovník proti formalistickému dekadentnému umeniu…

„…emigrant bez vlasti a všade s domovom,
rebriňák bez záprahu na pokraji cesty,
alebo jarným bleskom rozčesnutý strom,
tá hruška v poli s nalomenou šijou,
udalosť neschválna a predsa bez náhod,
cynický svetobežník s tajnou nostalgiou,
večný žid na pobreží babylonských vôd.“

Rýdzi kozmopolitizmus zveršovaný beznárodným „cynickým svetobežníkom“!

Nevera v robotnícku triedu, nevera v Sovietsky zväz, povýšenecký pomer k vlastnému ľudu, chuligánstvo a bohémstvo, beznárodný kozmopolitizmus, estetizovanie nízkosti v človeku, to je Novomeského poézia.

Clementis ako hlásateľ londýnskeho rozhlasu pracoval už ako agent, získaný francúzskou rozviedkou – filiálkou americko-anglického imperializmu.

Pre Husáka bol „Clementis nesporne najvýznamnejšou osobnosťou slovenskej časti československej emigrácie v Anglicku“.

Takto si dávali buržoázni nacionalisti a kozmopoliti navzájom známky z vlastenectva, klaňali sa, obdivovali sa jeden druhému vo svojej zradcovskej praxi a pokryteckej diplomatickej a štátnickej komédii, ktorej cieľom bola reštaurácia kapitalizmu.

Buržoázni nacionalizmus a kozmopolitizmus bol platformou, na ktorej sa mohli stretnúť všetky izmy za tzv. Slovenského štátu v spoločných zborníkoch a v spoločných časopisoch. „Výkyv má široké amplitúdy. Je to v poriadku,“ upokojuje Lukáč. Je to v poriadku, – myslí si Novomeský, „literatúra nesmie byť slúžkou každodenného triedneho boja.“

Bol to Novomeský, ktorý umožňoval zverejňovanie článkov trockistu a špióna Záviša Kalandru v DAVe, propagujúc surrealizmus, a je to Novomeský, teraz už ako kultúrny politik strany, ktorý takto hovorí 27. augusta 1945 v B. Bystrici na zjazde umelcov a vedeckých pracovníkov ako hlásna trúba kozmopolitizmu: „Bez francúzskeho školenia nemožno si vôbec predstaviť naše výtvarníctvo, ako si nemožno predstaviť dôležitú časť našej poézie bez blahodárneho vplyvu francúzskeho básnictva…“ Tu sa Novomeský vrátil k svojím starým úvahám z r. 1936 o Východe a Západe a servíruje svojim poslucháčom túto zmätenú buržoázno-nacionalistickú a kozmopolitickú zlátaninu…: „Východ i Západ, aby sme boli sami čo najinformovanejší, čo najbohatší. Aby nebolo vo svete popudu, ktorý by sme pre seba a po svojom nevyriešili. Východ i Západ, aby sme mohli byť čo najviacej a najlepšie sami, svoji, samými sebou.“

Vďaka našej strane – spolu s odhalením protištátnej činnosti Clementisa a spol. – je porazená na hlavu aj ideológia, ktorú davisti Clementis, Novomeský a Husák hlásali. Treba železnou metlou vymiesť všetko dedičstvo, čo po nich zostalo…

***

In: Juraj Špitzer: Proti buržoáznemu nacionalizmu a kozmopolitizmu – za vyššiu ideovosť slovenskej literatúry, Slovenský spisovateľ, 1951 (šéfredaktor Pavol Horov, redaktor edície Vojtech Mihálik)

***

Dôvetok: Vladimír Clementis po mučení skončil na šibenici, Gustáva Husáka po mučení odsúdili na doživotie a Ladislava Novomeského po mučení odsúdili na 10 rokov väzenia.

Zdieľaj tento článok:

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *