Tri knižné recenzie Pavla Janíka: Silva, Suja, Sýs

Do pošty DAVu DVA sme dostali tri knižné recenzie od básnika, dramatika a bývalého predsedu Spolku slovenských spisovateľov, Mgr. art. Pavla Janíka, PhD.

KREMEĽ JE CIEĽ (Silva)

Úprimne povedané, keď som si na internete prečítal vydavateľskú anotáciu 18. pokračovania špionážnej série Daniela Silvu o prominentnom izraelskom agentovi Gabrielovi Allonovi DRUHÁ ŽENA (Slovenský spisovateľ, Bratislava 2019, preklad Alena Redlingerová, zodpovedná redaktora Katarína Jusková), tak som vzhľadom na znalosť celej autorovej tvorby rozmýšľal, či mám vôbec kúpou diela zvyšovať predajnosť čoraz priehľadnejšej a povrchnejšej propagandy proti súčasnému Rusku.

Keď som si napriek prvotnému zdráhaniu román prečítal, tak som následne otáľal, či mám napísať recenziu. Teraz mi je už jasné, že je to posledný príbeh zo spomínaného edičného projektu, ktorému ešte budem venovať pozornosť. Lacné knižné prezentovanie prchavých afér na pozadí reálneho spoločenského pohybu totiž nadobúda črty paródie, ktorá oprávnene vyvoláva čitateľské rozpaky nad autorovou bezradnosťou a tendenčnosťou.

V súvislosti s 18. bestsellerom skonštruovaným na základe rovnakej schémy sotva možno uviesť čokoľvek prekvapujúce, preto sa sústredím len na zvyčajné klady a zápory. Pozitíva sa začínajú a končia v dôvernom poznaní rutinných postupov spravodajských organizácií a v rovine šibeničného či čierneho humoru sporadicky iskriaceho v dialógoch kľúčových postáv.

Autor sa opäť vracia k tvrdeniu, že izraelská spravodajská služba má zámerne zavádzajúci názov, ktorý nijako nesúvisí so skutočnou náplňou jej práce, a tak ju všetci, vrátane jej šéfa, nazývajú Inštitút. Už neraz som márne konštatoval, že Ha-Mosad le-Modi’in u-le-Tafkidim Mejuchadim je v preklade z hebrejčiny Inštitút pre spravodajstvo a špeciálne operácie, čiže Mosad (Mossad) znamená Inštitút a netreba pomenovaniu vymýšľať krkolomné zdôvodnenia.

Ako z primitívneho hororu vyzerá obraz ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR), ktorej zradcov vraj čaká pomalá mučivá smrť. Uvedený prístup by vylučoval možnosť výmeny špiónov. Do mozaiky zapadá kauza Skripaľa – dôstojníka ruskej vojenskej rozviedky GRU, ktorý pracoval pre Britániu. Rusi ho odhalili, odsúdili, omilostili a vymenili. Potom bol na území Spojeného kráľovstva priotrávený spolu so svojou dcérou – zhodou okolností krátko pred voľbami ruského prezidenta a pred Majstrovstvami sveta vo futbale v Rusku, teda išlo o dobre načasovaný škandál v britskej réžii zameraný proti Moskve, ktorú v tejto súvislosti obvinili. Navyše – Skripaľovci atentát zázračne prežili a dnes už verejnosť ani nevie, kde sa obaja nachádzajú. Nehovoriac o tom, že hysterickú reakciu Západu (teda USA a EÚ), po ktorej nasledovalo vypovedanie ruských diplomatov a hospodárske sankcie, medzičasom prekryli reálne a podstatné problémy – predovšetkým spojené so známym brexitom, čiže procesom vystúpenia Británie z Európskej únie. Na druhej stane Atlantiku pokračuje diskreditácia prezidenta USA, ktorá pramení z apriórneho úsilia jeho oponentov kompromitovať ho ako údajného ruského agenta.

V načrtnutých siločiarach Daniel Silva označuje súčasné Rusko za fašistické a jeho prezidenta za fašistu, ktorý vládne prostredníctvom politických vrážd, medzi ktorými dominuje práve pertraktovaný prípad Skripaľovcov. To je už hádam dostatočne závažný dôvod, aby som sa zbytočne nesnažil do formy siahodlhej recenzie rozpísať štyri strany mojich heslovitých rukopisných poznámok.

Azda len treba uviesť na pravú mieru niekoľko detailov. Každý pozorný čitateľ určite vie od prvého exponovania konkrétnej postavy, že práve ona informuje moskovskú centrálu bezprostredne z najvyšších miest anglo-americkej spravodajskej komunity. Len autor a jeho geniálni vyšetrovatelia potrebujú takmer celú knihu, aby konečne na to prišli aj oni.

Mimochodom – autorovi akosi uniklo, že komunistická teória nevznikla v Rusku a viacerí Marxovi predkovia boli rabíni. Rovnako si nevšimol, že vo vedení Sovietskeho Ruska a následne Sovietskeho zväzu boli vo významnej miere zastúpení profesionálni revolucionári, ktorí do krajiny prišli zo zahraničia, vrátane USA. Zabudol aj na fakt, že štát Izrael vznikol z iniciatívy Sovietskeho zväzu a v jeho vedení boli viaceré výrazné osobnosti pochádzajúce z Ruska. Pravdaže – v autorovom podaní niet nijakej zmienky o tom, že Izrael sa spočiatku ocitol v blokáde zo strany Británie a prežil vďaka podpore Československa, konkrétne generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa Rudolfa Slánskeho, ktorý zabezpečil letecký most ponad britskú námornú blokádu. Samozrejmosťou je autorské ignorovanie ľavicových experimentov v Izraeli, kde vznikli kibuce založené na princípoch sionizmu a socializmu, kolektívnom vlastníctve, kolektívnej výchove detí a na rovnakom finančnom ohodnotení členov. Silvovo vykresľovanie Británie a Izraela ako najbližších spojencov má v skutočnosti vážne historické trhliny.

S podobnou ostražitosťou by sme mali prijímať autorove názory, podľa ktorých všetky bývalé členské štáty niekdajšej Varšavskej zmluvy, ktoré sú dnes v NATO, naďalej Moskva pokladá za svoje spriatelené krajiny. Keď ruského prebehlíka prevezú z Budapešti do Viedne cez Dunaj kompou, tak sa Stredoeurópan musí zamyslieť nad americkým zemepisom alebo nad kvalitou prekladu slova, ktoré označuje ploché plavidlo na prevážanie cez rieku.

Upozorniť treba aj na autorovo zamlčanie faktu, že väčšina utečencov zo Sýrie ušla pred násilím teroristickej organizácie Islamský štát, nie pred mäsiarom s Damasku a jeho ruskými podporovateľmi, ako tvrdí Daniel Silva, čím zároveň anuluje podiel ruskej a sýrskej armády na porážke moslimských extrémistov. Tí pre autora v tomto románe pre zmenu vôbec neexistujú, hoci v predchádzajúcich príbehoch zväčša hrali prvé husle, pričom bombovým útokom vo Viedni Gabrielovi Allonovi zabili syna a zmrzačili prvú manželku…

Neudržateľnosť autorových tvrdení o nezmieriteľnom nepriateľstve Izraela a Ruska vyniká na pozadí praktickej globálnej politiky. Napriek ojedinelým incidentom majú obe krajiny korektné bezpečnostné vzťahy. Izraelskí experti dokonca na televíznych obrazovkách dávajú zreteľne najavo, že politika ich štátu musí upustiť od riešenia obrany výlučne vojenskými prostriedkami, pretože nová situácia v pomere síl kľúčových superveľmocí si vyžaduje rozumnejšie a menej nebezpečné postupy, vrátane tesnej spolupráce nielen s Bielym domom, ale aj s Kremľom. Izraelskí odborníci a predstavitelia židovských komunít v niektorých spomedzi bývalých sovietskych republík dôrazne poukazujú na Západom tolerované či priam podnecované oživovanie nacizmu v krajinách, ktoré sa horlivo a hazardne angažujú proti Moskve.

Daniel Silva namiesto špionážneho románu predkladá traktát, ktorý vyjadruje patologický odpor k Rusom a Slovanom, čo možno charakterizovať ako programové hanobenie národa a cieľavedomé podnecovanie etnickej nenávisti. Poloha, do ktorej dospel v 18. pokračovaní ambiciózneho edičného projektu, už prekročila všetky únosné hranice. To však nie je parketa pre recenzenta beletrie. Na posudzovanie uvedených skutočností sú v civilizovaných krajinách, vrátane Slovenska, príslušné zákony, hoci autor jedným dychom dehonestuje celé krajiny a ich obyvateľov a zároveň v osobitných poznámkach tvrdí, že jeho dielo je len fikciou a slúži iba na pobavenie. Tak potenciálnym záujemcom želám príjemnú a ničím nerušenú zábavu.

OSOBNE, OSOBITNE A OSOBNOSTNE (S. Suja a O. Hajro)

Pozoruhodný edičný projekt autorskej dvojice Stanislav Suja – Oldrich Hajro POZOR! POHOV! VOLNO! s podtitulom Vesele, vážně i poučně od armádních vysloužilců (OREGO, Praha 2018) verejnosti prináša nevšedný čitateľský zážitok v príťažlivej podobe hodnoverných subjektívnych spomienok i objektívnych vojensko-technických informácií. Zaujímavú textovú zložku (česká redakcia Libuše Koukalová, slovenská redakcia Lívia Gábrišová) vhodne dopĺňa bohatá a pestrá kolekcia archívnych fotografií. Do publikácie prispel aj okruh ďalších odborníkov – Ján Haviar, Vladimír Gajdoš, Ján Repa, Vladimír Jandl, Emil Jurkovič, Milan Illnár, Juraj Sidor, Bohuš Agnet, Pavel Dedera, Jiří Brabec, Štefan Kapusník, Jan Vileta, Lívia Gábrišová a autorstvo dvoch častí je kolektívne.

Dielo potvrdzuje fakt, že Československo bolo pred desaťročiami všestranne vyspelou a širokospektrálne rozvinutou krajinou, vrátane súdobých najmodernejších obranných prostriedkov. Bezpečnostná parita dvoch superveľmocí – USA a ZSSR – spolu s ich spojencami v blokoch Severoatlantického parku a Varšavskej zmluvy zaručovala dlhodobý mier založený na rovnováhe strachu, vyplývajúceho z niekoľkonásobne garantovaného vzájomného zničenia v prípade použitia najúčinnejších zbraňových systémov, najmä raketovo-jadrových síl.

Hlučne oslavovaný zdanlivý koniec studenej vojny na rozhraní posledných dekád 20. storočia však v skutočnosti neodstránil vitálne riziká pre súčasnosť a budúcnosť našej planéty. Na jednej strane pretrvávajú obrovské investície do vývoja čoraz smrtonosnejších vojenských technológií a na druhej strane sa prehlbujú sociálne problémy podstatného segmentu svetovej populácie. Strategickú situáciu osobitne skomplikovalo rastúce sebavedomie Spojených štátov amerických, ktoré prestali rešpektovať bezpečnostnú architektúru vybudovanú po druhej svetovej vojne a inštitucionálne reprezentovanú predovšetkým Organizáciou spojených národov. Americké mocenské elity vo svojej domnelej nadradenosti dokonca začali uvažovať nielen o možnosti prežiť globálny konflikt, ale aj o možnosti v ňom zvíťaziť, čo predstavuje doslova samovražednú doktrínu.

Autorom hodnotnej publikácie treba poďakovať za významné humanistické posolstvo a vieru v zdravý ľudský rozum, ktorý by mal preklenúť aktuálnu krízu medzinárodných vzťahov v najširšom meradle. Dielo nevdojak zdôrazňuje naliehavosť a opodstatnenosť potreby, aby každý intelektuál zanechal pre ďalšie generácie svoje memoáre, lebo inak sa budúce pokolenia ocitnú v nepreniknuteľnej izolácií propagandy, šírenej všetkými médiami takzvaného hlavného prúdu, teda názorovo tendenčných a informačne poplatných úzkej skupine ich majiteľov, ktorí sústreďujú vo svojich rukách čoraz väčší arzenál na manipuláciu verejnej mienky.

2 X KAREL SÝS

Keď som nedávno recenzoval knihu nápaditých lyrických komentárov popredného českého básnika európskeho významu Karla Sýsa k sugestívnym obrazom Kamila Lhotáka DENÍK NALEZENÝ POD KAPOTOU (Praha 2018), netušil som, že sa mi v relatívne krátkom čase dostanú do rúk ďalšie dva príbuzné edičné projekty vynikajúceho a mnohostranného autora spojené s atraktívnymi kresbami Kamila Lhotáka AMERIKA (Praha 2018) a s uhrančivými fotografiami Františka Dostála BLAHOSLAVENÁ ŽÍZEŇ (Praha 2018).

Všetky spomínané publikácie predstavujú inverzný vzťah výtvarných a textových zložiek diel, teda východiskovú prioritu a kvantitatívnu dominanciu vizuálnych komponentov, ale napriek uvedenej charakteristike si magické verše svojou kvalitatívnou úrovňou zachovávajú autonómne postavenie.

Dômyselné vynálezy básnickej obrazotvornosti popri schopnosti komplementárne rozvíjať prvotné impulzy zrakových vnemov pôsobia vlastnou vnútornou energiou, ktorá je úplne nezávislá od slovesného glosovania optických podnetov. Karel Sýs nielen literárne umocňuje estetické a myšlienkové parametre vybraných cyklov výtvarných artefaktov, ale aj samostatne fascinuje čitateľa nezameniteľnou lyrickou akrobaciou.

Na jednej strane Karel Sýs zdôrazňuje ponor do hĺbok unikátnych prác renomovaných výtvarných osobností, na druhej strane ostáva slobodným duchom, ktorý sa voľne vznáša v nekonečnom priestore imaginácie, aby percipientom priniesol zrelé skvosty vybrúsených umeleckých foriem úzko spätých s autentickým poznaním pestrého kaleidoskopu života.

Mgr. art. Pavol Janík, PhD.,
básnik, dramatik, predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom