HRAVÉ DIEŤA
Anton Prídavok
Nedorastiem nikdy pre svet skutočností,
v mojej ríši sú len sny a hračky.
V hviezdnej ríši jednostaj si staviam mosty
od májových púčkov po deň oberačky.
Maľovaný koník cvála so mnou žitím,
letím, letím do šíreho sveta.
Raz sa krídel nezbedného vetra chytím,
budem smiať sa ako večne hravé dieťa.
Usteliem si na kvetnatej lúke lože,
privriem oči, vzdychnem, zvolám: Dobre mi je, Bože!
Dnes už, žiaľ, pozabudnutý, no hodnotný slovenský básnik Anton Prídavok (1904 – 1945), bol počas svojho života uznávaným autorom básní, kratších próz i románov, publicistických článkov aj divadelnej a rozhlasovej hry. Všetranný spisovateľ a kultúrny a osvetový pracovník, ale aj veľký milovník divadla (inicioval vznik prešovského divadla) spojil svoj profesný život s rozhlasom. V Košiciach a Prešove organizuje rozhlasové vysielanie, je redaktorom, napokon riaditeľom Slovenského rozhlasu. Počas Slovenského národného povstania sťahuje rozhlasovú aparatúru do Banskej Bystrice a aktívne sa zapája do protifašistického odboja. Je zadržaný gestapom, brutálne vypočúvaný a mučený. Z väznenia ho vyslobodia partizáni. Dožíva sa ešte konca vojny, no niekoľko dní po skončení bojov umiera na následky podlomeného zdravia.
Tohto odvážneho, zásadového a čestného človeka si uctime vitalistickou básňou zo zbierky Kľúč od srdca (1943), ktorá je oslavou života, mladosti, večného detského očarenia svetom. V súvislosti s básnikovým osudom vyznieva ešte dojemnejšie.