Jozef Hrdlička: Význam a účel vládnej krízy

Zdieľaj článok:

     Politické divadlo vládnej koalície, respektíve jej jedno dejstvo, v tejto chvíli skončilo. Aký malo význam? Aký je jeho výsledok? Väčšina spoločnosti sa zrejme chytá za hlavu, že po takmer štyroch týždňoch ostrých útokov a osočovaní medzi lídrami koaličných strán a hlavne medzi Matovičom a Sulíkom prišiel ako z jasného neba blesk v podobe okamžitého zmieru a pokračovania vo vládnutí  staronovej koalície. Jediná zmena ku ktorej dochádza je rošáda  medzi Matovičom a Hegerom. Eduard Heger bude novým premiérom a Igor Matovič ministrom financií. Samozrejme zabudnúť nemožno na odchod ministra zdravotníctva Krajčího, z ktorého odchodom je spojená aj snaha o zabudnutie na  neúspešný boj tejto vládnej koalície  s koronavírusom, ktorého výsledkom je takmer 10 000 mŕtvych ľudí. Hlavný význam a účel tzv.  vládnej krízy je nepochybne v značnom odpútaní občianskej pozornosti od tragédie odohrávajúcej sa na pozadí  neúspešného zápasu s koronavírusom, odpútanie pozornosti od reštrikčných a život obmedzujúcich opatrení, od ekonomického, ale už aj sociálneho kolapsu mnohých zamestnancov, živnostníkov, podnikateľov, ako aj od dramatického  nárastu nesplatiteľných dlhov nás všetkých.  Rovnako tak odpútanie pozornosti od nočného presunu vojenských jednotiek a techniky zločineckého paktu  NATO cez územie Slovenska. Z tohto uhla pohľadu malo toto politické hašterenie pre dnešných mocných značný význam. Aspoň dočasný.  Dovolím si  uviesť, že politologické, či politické úvahy  hovoriace o reálnosti konania predčasných volieb (minimálne v dohľadnom období)  boli naivné alebo boli ovplyvnené slepou túžbou, či snom po tom,  aby sa nové voľby  stali realitou. Aj keby sa tak stalo, nič nenasvedčuje tomu,  žeby výsledok predčasných volieb priniesol zásadný obrat (okrem techniky moci) v prospech občana.

     Výsledkom koaličného divadla v tejto etape  je prehodenie  zodpovednosti  za nezvládanie tzv. pandémie z celej koalície  na Mareka Krajčího. Výsledkom je, že sa mocenská garnitúra zbavuje veľmi nepopulárneho kabátika, či obalu menom  Igor Matovič alias Matelko. Ten sa navonok zbavuje zodpovednosti za ročné vládnutie pravicovej koalície no na druhej  strane   špagátiky od figuríny budúceho premiéra má zatiaľ pevne v rukách. Budúci premiér Eduard Heger má poskytnúť „novému“ vládnemu kabinetu do ďalšieho obdobie  nový imidž. V porovnaní s Matovičom imidž navonok pôsobiaci odbornejšie, kultivovanejšie a zmierlivejšie. Vládna koalícia verí, že má šancu opäť sa nadýchnuť a pokračovať vo svojom ťažení. Vydýchla si šéfka „kiskovcov“ Remišová, ktorej  sa podarilo ani nevie ako zatiaľ uchrániť celistvosť strany a poslaneckého klubu a hlavne osobnú participáciu na politickej moci. Sulík, ktorý rozohral ťažko čitateľnú hru, za ktorou sú určite aj  záujmy zo zahraničia sa dostal do kúta z ktorého ho nakoniec paradoxne vytiahol Matovič. Ťažko dnes povedať na základe akých pokynov či pohnútok nakoniec konal sám Matovič, keď zachránil štvorkoalíciu. Väčšina verejnosti dnes teda len nechápajúco krúti hlavou a pýta sa,  k čomu to všetko bolo? Malo to už spomínaný význam. No, som si istý, že išlo len o jedno dejstvo a hra bude pokračovať. V celej tejto hre sa totižto hrá nielen o samotnú politickú moc a ekonomické profity z nej plynúce ale o napĺňanie dlhodobejších  scenárov, ktoré majú Slovensko presahujúci rámec. Čím viac sa budeme približovať k termínu riadnych parlamentných volieb, tým viac sa bude hrať, tým viac sa bude hýbať s figúrkami, tým viac sa budú preskupovať politické sily naprieč politickým spektrom. Na pozadí udalostí uplynulých dní a týždňov je pre mňa osobne zaujímavé správanie prezidentky Čaputovej, ktorá slúži všetkému možnému len nie vlastnému národu. Celá situácia sa zamotávala takým spôsobom, že jej neumožnila naplniť nadiktovaný  scenár inštalovania úradníckej vlády. Aj napriek tomu, že som tvrdým a zásadovým odporcom a kritikom politiky  súčasných vládnych strán, nemal by som žiadnu dôveru voči úradníckej  vláde, ktorú by zostavovala „progresívna“ a teda  neoliberálna  prezidentka, riadená spoza Atlantiku. Ešte zaujímavejšie na mňa pôsobia tí, akože opoziční politici a aj politológovia, ktorí volali práve po úradníckej vláde. Nuž politika je panské huncútstvo,  ktorého obeťou je takmer vždy radový občan. Avšak čas plynie a veci sa vyvíjajú. Sledujme a snažme sa porozumieť… .

29. marca 2021
Jozef Hrdlička