J. E. Mons. Bernard Bober, doc. Milan Ftáčnik, Mgr. Peter Jaroš. Tri mená, ktoré včera rezonovali pri udeľení štátnej ceny J. M. Hurbana, píše na sociálnej sieti Dušan Jarjabek. Status k téme zdieľal aj Marián Kéry: „Dnes sa v Historickej budove NR SR konalo slávnostné udeľovanie štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana. Medzi trojicou laureátov, ktorí si prebrali ocenenia od predsedu NR SR Richarda Rašiho, bol aj spisovateľ a bývalý politik Peter Jaroš. Okrem neho boli ocenení aj J. E. Mons. Bernard Bober a Milan Ftáčnik (in memoriam).“ Krátke video z podujatia zdieľala poslankyňa Plevíková
Peter Jaroš (* 22. január 1940, Hybe) je slovenský prozaik, dramatik a filmový a televízny scenárista. Narodil sa ako prvorodený syn v robotníckej rodine (otec murár, matka, domáca pani, veľmi rozhľadená) a vzdelanie získaval na Základnej škole v Hybiach, na Gymnáziu v Liptovskom Hrádku a neskôr i v Bratislave, kde študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor slovenčina a ruština. Po ukončení štúdia bol veľmi krátky čas redaktorom vydavateľstva Mladé letá, následne bol redaktorom týždenníka Kultúrny život, neskôr pracoval až do roku 1971 v literárnej redakcii Československého rozhlasu. V rokoch 1972 – 1977 pracoval ako scenárista, v rokoch 1977 – 1980 ako ústredný dramaturg a vedúci tvorivej skupiny v Slovenskej filmovej tvorbe. V rokoch 1992 – 1994 bol poslancom NR SR a tiež korešpondentom redakčnej skupiny anglickej encyklopédie Who is who. V rokoch 1994 – 1995 bol umeleckým riaditeľom producentskej spoločnosti Royal film. Počas rokov 1995 – 1999 pracoval v Národnom literárnom centre. Je spolumajiteľom a artdirectorom súkromnej filmovej a televíznej spoločnosti Trigonproduction. Od roku 1999 pracoval v Národnom osvetovom centre na úseku odborného poradenstva pre začínajúcich autorov a ako porotca v literárnych súťažiach. V súčasnosti sa venuje literárnej tvorbe. Je čestným predsedom SSS, predsedom edičnej rady Vydavateľstva SSS, predsedom Spoločnosti Ladislava Novomeského (od roku 2023 ho nahradil Lukáš Perný). Od roku 1990 je členom Slovenského filmového zväzu, členom Klubu nezávislých spisovateľov, Slovenského centra PEN a členom redakčnej rady časopisu Slovenské pohľady na literatúru a umenie. Žije v Bratislave.[3] Matica slovenská mu dala v roku 2025 Mimoriadnu Cenu Matice slovenskej za za prínos pre matičné hnutie, slovenskú kultúru, filmovú kultúru a literatúru.[4] Cenu inicioval jeho nástupca v pozícii predsedu Spoločnosti Ladislava Novomeského.[5]
Svoje literárne diela začal uverejňovať už počas stredoškolských štúdií v časopisoch Mladá tvorba a Slovenské pohľady. Spočiatku písal poéziu i prózu, no napokon sa sústredil len na písanie prózy a na filmové a televízne scenáre. Vo svojich dielach sa sústreďuje najmä na bežný život, jeho drobné detaily a fakty, cez ktoré prechádza ku vzťahom (láska, priateľstvo), no tiež k otázkam a problémom života a smrti. Jeho diela sa vyznačujú tiež sklonom k sentimentalizmu, groteske a sarkastickým postojom k ustáleným hodnotám a vzťahom, sú ovplyvnené existencializmom a antirománmi.
