Baladický príbeh zo slovenských kopaníc o mladej žene, ktorá neunesie obvinenie z manželskej nevery. Hrdinka príbehu – citlivé a skromné dievča sa vydá a žije v rodine na kopaniciach. Po odchode manžela na vojenčinu sa ocitá v izolácii rodiny i okolia. Svokor postrehne smútok nevesty a pokúsi sa nadviazať srdečnejší vzťah k osamelému dievčaťu. To je však dôvod k domnienkam o mravnom poklesku nevesty. Tá neunesie potupu podozrenia a vrhá sa pod kolesá rušňa. Vinu za smrť krehkého, čestného človeka majú tí, ktorí konali na základe neoverených dohadov z vášne a podozrievavosti.
Scenár: Peter Jaroš
Kamera: Stanislav Szomolányi
Hudba: Svetozár Stračina
Z ČSFD:
javlapippi: Tých, čo radi vedú reči o tom, ako sa dnes rýchlo žije a nič sa nestíha, môže tento polstoročia starý film zaskočiť. Hrdinka Žofka sa tu totiž v svojich deväťnástich rokoch stihne vydať, priviesť na svet dieťa, aj sa hodiť pod vlak. Po tejto nešťastnej udalosti prichádza na lazy jej bývalý učiteľ Pántik a rozhovormi s pozostalými aj svedkami hrozného činu skoro detektívnym spôsobom pozvoľna odkrýva kopaničiarsku tragédiu s podielom rodiny aj dedinskej komunity. Pomaly plynúci film s jesennou zamračenou atmosférou podfarbenou Stračinovou hudbou a solídnymi hereckými výkonmi za štyroch baranov v autobuse.
hemul: Pri nahodnom sledovani tohto mne doteraz neznameho filmu na slovenskej dvojke sa mi opat potvrdilo, aky vynimocny reziser bol Stefan Uher. Kazdy zaber je hlboky a plny vyznamu, zabery sa nikam neponahlaju, priroda, tvare ludi, slova, vsetko je presne, nic nie je navyse a vsetko sleduje iba jeden ciel. Tragicky pribeh je prerozpravany s pietou a uctou k zivotu. Podobne pocity mam pri sledovani Tarkovskeho filmov.