3. 10. 2026, DUKLA – Slovensko si pripomína výročie Karpatsko-duklianskej operácie. Podujatia sa zúčastnili prezident SR, predstavitelia vlády SR, poslanci a europoslanci, ako aj podpredseda vlády ČR, veľvyslanci ako aj vojaci a žijúci veteráni. Video je k dispozícii online.

Karpatsko-duklaská operácia bola ofenzívnou operáciou sovietskych a československých vojsk v juhovýchodnom Poľsku a severovýchodnom Slovensku na jeseň 1944, ktorej cieľom bolo zjednotiť povstalecké sily Slovenského národného povstania so sovietskymi armádami.
Bola súčasťou Východokapatskej operácie Červenej armády. Po potlačení povstania nemeckými jednotkami a prechode povstaleckých jednotiek na partizánsky spôsob boja stratilo opodstatnenie a bolo ukončené.

Hlavný vojenský plán, na ktorý sa spoliehalo vojenské veliteľstvo a organizátori Slovenského národného povstania, predpokladal, že dve východoslovenské divízie, ktoré držia front asi 100 km medzi nemeckými jednotkami v oblastiach severovýchodného Slovenska, otvoria Karpatské priesmyky a povstalecká armáda sústredená v strednom Slovensku bude toto územie brániť v spolupráci s partizánskymi oddielmi až do príchodu sovietskej armády.

Tento plán schválila ako československá exilová vláda v Londýne, tak aj exilové vedenie Komunistickej strany Československa v Moskve. Diskutovalo sa o tom aj s velením sovietskych jednotiek. Povstanie však vypuklo predčasne. Vstup nemeckých vojsk na Slovensko 29. augusta 1944 bol katalyzátorom nevratných udalostí, ktoré z toho rýchlo vyplynuli. Rozhodujúcim faktorom pre operáciu Karpatsko-Dukľaská však bola skutočnosť, že 31. augusta nemecké jednotky začali odzbrojovať jednotky Východoslovenskej armády, čím narušili základné predpoklady úspechu celého povstania.
Začiatkom septembra 1944 sa ľavé krídlo jednotiek 1. ukrajinského frontu, ktoré tvorila 38. armáda generálplukovníka K. Moskalenka, a pravé krídlo 4. ukrajinského frontu, ktoré tvorila 1. gardová armáda generálplukovníka A. Grečka, nachádzali v podhorí Karpát, približne severovýchodne od línie Krosno-Sanok. Tieto jednotky ukončili operáciu Ľvov-Sandoměř krátko predtým. Po vypuknutí Slovenského národného povstania na Slovensku, v zadných líniách nemeckých armád, velenie sovietskej armády nariadilo 1. a 4. ukrajinskému frontu pripraviť a uskutočniť vojenskú operáciu na podporu tohto povstania; prejsť Karpaty, vstúpiť na územie bývalého Československa a pripojiť sa k povstalcom. Na prípravu tohto vstupu bolo velenie frontov pridelené len 4 dni.



Juraj Collinásy: Dukla

Dňa 8. septembra 1944 o 6:40 ráno sa operácia začala masívnou prípravou na rakety, delostrelectvo a mínomety. Avšak vzhľadom na to, že sa odhalil začiatok operácie, projektily väčšinou dopadali na prázdne miesto, keďže nemecké velenie stiahlo jednotky do druhej obrannej zóny. Po príprave na paľbu, o 8:40 ráno, jednotky 38. armády s výraznou podporou letectva zaútočili a úspešne prekonali prvú (vyčistenú) zónu nemeckej obrany, hoci sa im nepodarilo obsadiť Krosno počas pochodu, ale boli nútení ho obísť. To sa neskôr ukázalo ako problém, pretože blokoval komunikáciu potrebnú na ďalší postup sovietskych vojsk. Ráno 9. septembra maršal Ivan Stepanovič Konev nariadil nasadenie druhej línie 38. armády: 1. gardového jazdeckého zboru, 1. československého armádneho zboru v ZSSR a 25. tankového zboru (spolu 30 000 mužov), ktoré sa v noci presunuli na svoje počiatočné pozície. Následný postup týchto jednotiek však nebol dostatočne rýchly, pretože boli nútené pohybovať sa po lesných cestách kvôli nepriechodnosti ciest vedúcich cez stále obsadené Krosno.
Odpor nemeckých vojsk zosilnel. Tieto jednotky začali obsadzovať predtým vybudovanú obrannú líniu v hĺbke 6 až 12 km. V tom čase nemecké velenie presunulo 2 tankové a 2 pešie divízie (s celkovou silou približne 12 500 mužov) do bojovej oblasti, ktorú stiahlo z iných častí frontu a predovšetkým z nasadenia proti povstalcom. Na tejto línii sa Nemcom podarilo zastaviť postup sovietskych a československých jednotiek. Zároveň sa do útoku pustilo aj pravé krídlo 1. gardovej armády, no nepreniklo cez húževnatú nemeckú obranu. Na sútoku 38. a 1. gardovej armády boli nasadení vojaci 2. československej výsadkovej brigády, ktorí v spolupráci so sovietskymi tankovými jednotkami bojovali tvrdé boje o dediny Puławy, Pielin, Dalany a Jędruskowce. Následne, 18. septembra, na rozkaz veliteľa frontu, títo vojaci začali ustupovať dozadu, kde sa pripravovali na let na Slovensko, aby sa pripojili k povstalcom. V súvislosti s pomalým postupom útočiacich jednotiek, 4. gardového pluku a 31. tankového zboru, boli z frontových záloh pridelené ďalšie menšie jednotky a najmä delostrelectvo, aby pomohli operácii.
Čítajte viac: Karpatsko-dukelská operace – Wikipedie


