Tatiana Tá: Ostych, Telom, Všetkým (VÝBER VII.)

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Ostych

Deň hriešne
mladý je
ešte.
Ako roky Krista,
ako Evine vnady.
Pristúpi,
a svieti mu,
nemenne
– Tá istá.

Deň dotýka sa
pier noci.
Pre dané,
poéziu
v nich,
pre ten pocit.
V bode Aaa,
zanechal ju,
samú
– jej ostych.

Telom

Požeň koňa,
ide telom…

Cez sklo
vzdialení,
zázemím.

Jeho prvotná
soľ
striebrom.
Nado mnou
nie tak
stratený.

Chlebom
i nebom,
vodcom Tým.

Záchvevy slnka
až po Grál.

Dal…

Všetkým

Že Všetkým
som,
online vraví.

Dívam sa
do
poľnej trávy.
Nami silná,
do ďalších dní.
Tam a vtedy,
so
súznením.
Rým,
ktorý sa
ešte rodí.
Pohyb
zhora dole
po Zem.

Pocitovo,
trvanie My.
Nespí(m).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *