Pred Hlinovu krčmu prišlo podľa odhadov AI 1350 ľudí. Na tribúne vrieskal Hlina a Kolíková, prišli aj tí pokarhaní, ktorí pre nejaký informačný šum nedorazili na tlačovku, kde Hlina ovoniaval Hnutie Slovensko. Nesmrdelo mu – no bodaj by! Veď tam cíti pach svojho rodného OĽANO! Po tom zraze pred Hlinovou krčmou vypukli na soc. sieťach spory, či AI hodnotí skutočnú fotku (publikovalo ju Rudé právo dnes, teda Denník N) a či tam bolo viac alebo menej odhodlaných krikľúňov. Ale na tom vôbec nezáleží – tam je rezerva takých milión občanov. Myslím to vážne. Lebo približne toľko bolo voličov súčasnej opozície. A podľa všetkého, s nimi môžu rátať bez ohľadu na to, či chodia vrieskať a vyhrážať sa pred Hlinovu krčmu. Podstatné je, že oslovujú sami seba, dookola. Tak, ako píšu sami pre seba a sami si to aj čítajú a sami sa za to chvália a vyznamenávajú a sami o sebe tvrdia, že sú akýmsi predvojom progresu. Ani jeden doterajší povolebný prieskum neukázal, že by sa nespokojní voliči preskupovali k súčasnej opozícii. Hlina nehlina, krčma nekrčma. No isté je aj to, že dopyt po nejakej alternatíve je badateľný. Uvidíme, kto a ako ho využije. A či tie kvasinky, ktoré sa pokúšajú zaprávať nejaké cesto, vedia, ako na to. Často sa opakuje leninská téza, že stranu treba budovať zdola, ale to sú ilúzie z minulého storočia. Miroslav Šlouf to pochopil a dostal Miloša Zemana na Hrad. Po tom, ako ho zradili vlastní poslanci soc-dem. v parlamentnej voľbe prezidenta, prišiel za ním na Vysočinu s otázkou, či sa chce skutočne dostať na Hrad. Dal mu chvíľu času, aby sa vyjadril, a keď sa vyjadril, začal na tom pracovať. Odborníci na marketing tvrdia, že Šlouf bol najefektívnejší lobista a mnohí by si ho boli želali, aby im „vyrobil“ úspech. Ako na to, možno sa dočítať v Šloufovej knihe Jak se dobývá Hrad. Prvá podmienka je líder…
Reagoval aj Eduard Chmelár:
OPOZÍCIA UKÁZALA, ŽE NEMÁ ANI LÍDRA, ANI PROGRAM
Nemám čas zaoberať sa každým šašom v slovenskej politike, ale ak ma na „kauze“ Alojza Hlinu niečo prekvapilo, tak to bolo pozorovanie, že opoziční predstavitelia sú z jeho správania prekvapení. Lojzo Hlina si predsa pričuchol k partičke OĽANO oveľa skôr ako k Šipošovmu saku. On s týmito podivínmi do politiky predsa vstupoval, potom sa síce s Matovičom rozhádal, ale on nie je iný, exhibicionizmus a demagógiu má v svojej politickej DNA.
Včera na opozičnej demonštrácii sa pokúšal ospravedlňovať svoje hysterické správanie tým, že to bolo vraj len „malé zaváhanie, ktoré sa stáva, ako keď strojom trhne, a potom to ide“.
Ibaže on mal tých „malých zaváhaní“ vo svojej politickej kariére priveľa. Akurát netrhol strojom, ale textilom, keď v septembri 2013 fyzicky napadol poslanca Smeru Martvoňa tak, že mu roztrhol sako, chytil ho pod krk a zvalil ho medzi parlamentné kreslá. O dva roky neskôr, keď staval múr z tehál pred dverami jednej firmy, napadol privolanú policajnú hliadku tak, že tá ho bez váhania zrazila na zem ako vagabunda a skončil v cele predbežného zaistenia. To si naozaj niekto myslí, že bitkár Lojzo neschopný sebaovládania sa polepší a svoje výčiny bude donekonečna ospravedlňovať infantilnými výhovorkami, že on je len taký „oravský bača“?
Včerajšia opozičná demonštrácia dopadla ako fiasko. Napriek tomu, že predseda SaS Branislav Gröhling ešte na obed v Sobotných dialógoch sľuboval, že tam budú stáť všetci lídri, napokon tam stál len on sám, ostatní neprišli. Vyšinutý Nikita Slovák potom musel k počtu účastníkov pridať nulu, inak by sa naozaj trápne zdôvodňovalo, že na dlho očakávanú a médiami propagovanú demonštráciu všetkých opozičných strán prišlo len niekoľko stoviek ľudí. A to šéf liberálov celkom vážne na TA3 tresol, že ľudia tam prišli, aby prejavili spontánnu radosť z toho, že je opozícia jednotná. Ale to ste si pomýlili dobu, pán Gröhling, „za jednotu strany a ľudu“ sa manifestovalo v minulom režime.
Ešte horšie to bolo s posolstvami, ktoré odzneli z protestu. Keď už boli ľudia unavení zo skloňovania Fica vo všetkých pádoch, Mária Kolíková sa to pokúsila ozvláštniť pokrikom „Konev musí ísť dole“ – no hoci to zopakovala ako zaklínadlo štyrikrát, dav neskandoval. A tak vo vzduchu viac ako inokedy visela otázka, ktorú kladiem opozičným lídrom už tri roky: ľudia si zaslúžia vedieť, aký máte plán s týmto štátom, čo navrhujete, ako chcete zmeniť Slovensko, ustavičné kydanie na Fica a opakovaný rešerš, ako je tu všetko zle, im už nestačí. Oni najlepšie vedia, ako sa im žije, lepšie ako vy, ktorým musia poradcovia pošepkať ešte aj to, koľko stojí chlieb alebo maslo. Na toto vás ľudia nepotrebujú.
A čo je najdôležitejšie, včerajšie defilé kurióznych postavičiek na Námestí SNP v Bratislave opätovne ukázalo a potvrdilo, že opozícia nemá lídra. Ja viem, že sa za neho pasuje predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ale Matovič ním pohŕda, Gröhling ho nerešpektuje, Majerský ho ignoruje a Naď s ním dokonca cvičí a diktuje mu témy. Lídrom sa však nestávate tým, že ste formálne predsedom najsilnejšej strany, ale že máte potrebnú autoritu, s ktorou viete riešiť pnutia, nedorozumenia a konflikty, ktoré v takom zoskupení vždy prídu. Včerajšok ukázal, že má opozícia od takého stavu poriadne ďaleko
A koľko ich bolo? 5000 ľudí vyzerá inak. Nikita Slovák opäť prichytený pri manipulácii. Do kontextu: Zlomyseľnosť, dehumanizácia a hecovanie nenávisti v statusoch „aktivistu“ Nikitu Slováka, skloňuje sa aj slovo atentát
zdroj Fb/Rothmayerová
Nebyť tohto článku ani by som nevedela že nejaký protest sa vôbec mal konať :-)