Lost Highway (1997, David Lynch)

V rámci ďalších odporúčaní filmov pre TV DAV uvádzame klasiku 90. rokov. Aj davisti milovali avantgardné umenie, surrealizmus a jeho slovenský ekvivalent nadrealizmus, preto sem takýto obsah prirodzene patrí. Lost Highway je kultový surrealistický neo-noir horor z roku 1997, ktorý režíroval vizionársky režisér David Lynch. Snímka je známa svojou tajomnou naratívnou štruktúrou v tvare Möbiovej pásky a mrazivou atmosférou.

Dej filmu sa delí na dve zdanlivo odlišné, no hlboko prepojené línie:

Pete Dayton (Balthazar Getty): V cele smrti Fred nevysvetliteľne zmizne a na jeho mieste strážcovia nájdu mladého automechanika Peta. Ten po prepustení nadviaže románik s osudovou blondínkou Alice (ktorú hrá rovnaká herečka, Patricia Arquette).
Fred Madison (Bill Pullman): Žárlivý jazzový saxofonista dostáva anonymné videokazety, ktoré zachytávajú vnútro jeho domu. Krátko nato je odsúdený za brutálnu vraždu svojej manželky Renée (Patricia Arquette).

David Lynch opísal film termínom psychogénna fuga – ide o stav straty pamäti a vytvorenia novej identity, ktorou hrdina uniká pred traumatickou realitou. [1, 2]

• Fred nedokáže uniesť vinu za vraždu manželky a v cele smrti si jeho myseľ vybuduje obrannú fantáziu.
• V tejto ilúzii sa stáva mladým, atraktívnym Petom, no jeho podvedomie a pocit viny (stelesnený postavou strašidelného Mysteriózneho muža) ho postupne dobiehajú a vracajú späť na začiatok nočnej mory.
• Film bol výrazne inšpirovaný vtedajším medializovaným procesom s O. J. Simpsonom.

Hlavným pilierom Lynchovho duchovného života bola od roku 1973 Transcedentálna meditácia, ktorú založil Maharishi Mahesh Yogi. Lynch meditoval dvakrát denne a založil aj nadáciu na šírenie TM na školách. TM nevychádza z okultizmu, ale z kľudových meditačných techník a staroindických védskych textov (Upanišády, Bhagavadgíta). Lynch nenačieral do okultných grimoárov, ale do vlastného podvedomia. Fascinovala ho myšlienka, že realita má viacero vrstiev, že pod povrchom bežného sveta tečie temný prúd a že sny majú vlastnú, hoci prebúdzajúcemu sa človeku nepochopiteľnú logiku. To, čo divák vníma ako „magický rituál“, je u Lyncha často len filmový prepis jeho abstraktných pocitov, intuície a myšlienok, ktoré ulovil počas hlbokej meditácie. Zatiaľ čo diela Davida Lyncha slúžia pre mnohých fanúšikov ako brána k záujmu o ezoteriku a okultizmus, on sám bol predovšetkým praktizujúcim mystikom východnej filozofie a surrealistickým umelcom, ktorý veril v hlbokú jednotu vesmíru a v silu ľudského vedomia.

Na večierku povie Fredovi, že je v jeho dome a vyzve ho, aby tam zatelefonoval. Keď Fred zdvihne telefón, entita odpovie: „Sám si ma pozval. Nie je moím zvykom chodiť tam, kam ma nevolajú.“ Ide o klasické okultné pravidlo – démonické sily nemôžu prekročiť prah ľudského vnútra bez vedomého alebo nevedomého pozvania. Táto bytosť operuje mimo čas a priestor, zaznamenáva realitu na videokazety a funguje ako Fredovo magické zrkadlo, ktoré mu odmieta dovoliť zabudnúť na spáchaný hriech.

Scéna, v ktorej sa Fred Madison v cele smrti nevysvetliteľne zmení na Peta Daytona, sa v psychológii vysvetľuje ako psychická úniková amnézia. Z pohľadu okultizmu však ide o transmutáciu vedomia alebo fázový posun:F redova duša nedokáže uniesť vinu a rituálne opúšťa svoje fyzické telo. Vytvorí si novú astrálnu schránku (Peta) a alternatívnu realitu. Táto realita je však nestabilná, pretože magický kruh ilúzie narúšajú záblesky skutočného sveta. Dualita postáv (Patricia Arquette ako čiernovlasá Renée a blondínka Alice) odkazuje na ezoterický koncept doppelgängera – dvojníka, ktorého stretnutie prináša smrť alebo šialenstvo. V západnom okultizme (napríklad v théléme Aleistera Crowleyho) existuje pojem „Obyvateľ prahu“ – desivá projekcia vlastného ega a neprekonaných strachov, s ktorou sa mág musí stretnúť. Fred nedokáže integrovať svoju temnú stránku, preto sa jeho svet rozpadá na protiklady, ktoré sa navzájom ničia.

Samotná „Stratená diaľnica“, ktorá svieti v tme a nikde nekončí, je vizuálnou metaforou pre liminálny priestor – prechodnú zónu medzi životom a smrťou, vedomím a podsvetím. Auto rútiace sa nocou predstavuje rituálnu cestu ľudského vedomia, ktoré stratilo kotvu v realite a je odsúdené na večné blúdenie v časovej slučke.