Marxizmus žije: Orácia pri hrobe Karla Marxa v Londýne pri príležitosti 142. výročia jeho smrti
Londýn, 16. marca 2025 – Na historickom Highgate Cemetery sa dnes stretli socialisti, komunisti a antikapitalisti z celého sveta, aby si uctili odkaz Karla Marxa, mysliteľa, ktorého dielo radikálne zmenilo chápanie sveta. Sto štyridsaťdva rokov po jeho smrti Marxove myšlienky zostávajú nielen živé, ale aj nevyhnutné pri analýze súčasných globálnych problémov – od prehlbujúcej sa nerovnosti, cez imperialistické vojny, až po klimatickú krízu spôsobenú neudržateľnou honbou za ziskom.
S osobitnou dôstojnosťou k Marxovmu hrobu pristúpili delegácie z Číny, Vietnamu, Laosu a Srí Lanky – krajín, kde sa socializmus nielen udržal, ale aj vyvíja a adaptuje na nové výzvy. Taktiež tu boli prítomní komunisti a socialisti z Talianska, Grécka, Spojeného kráľovstva, Iraku, Iránu, Indie, Španielska a mnohých ďalších krajín, ktorí položili vence a kvety na jeho hrob. Prítomnosť predstaviteľov socialistických krajín a revolučných hnutí z rôznych kontinentov ukázala, že napriek neustálym útokom imperializmu a neoliberálneho kapitalizmu sa socialistická alternatíva nielen drží, ale v niektorých častiach sveta aj silnie.
Hlavnú reč predniesla Jej Excelencia Ismara Mercedes Vargas Walter, veľvyslankyňa Kubánskej republiky vo Veľkej Británii. Vo svojom príhovore zdôraznila, že Marxizmus nie je akademickou teóriou, ale návodom na prax, ktorý sa osvedčil v revolučných bojoch proti imperializmu a vykorisťovaniu. Pripomenula, že kubánska revolúcia, vedená Fidelom Castrom, Che Guevarom a Raúlom Castrom, bola založená na marxistickej analýze a vyvrcholila nielen v zvrhnutí diktatúry Batistu, ale v úplnej transformácii spoločnosti – v prechode od kapitalistického poriadku k socializmu.
Napriek desaťročiam brutálnej ekonomickej blokády zo strany USA sa Kuba nevzdala. ,,Keď USA uvalili na našu krajinu blokádu, mysleli si, že nás zničia. Namiesto toho sme prežili a vytvorili systém, kde je zdravotná starostlivosť, vzdelanie a bývanie právom, nie luxusom.” Jej excelencia Ismara dodala, že blokáda nie je len ekonomické opatrenie, ale najmä akt vojny proti národu, ktorý si vybral vlastnú cestu. Napriek tejto genocídnej politike sa ale Kuba stala príkladom toho, ako socializmus dokáže prežiť aj pod tlakom globálneho kapitálu.
Nakoniec kubánska veľvyslankyňa pripomenula, že mladí ľudia po celom svete dnes znovuobjavujú marxizmus a to nie ako dogmu 19. storočia, ale ako návod na prežitie a odpor. Dnes, mladí marxisti dokazujú, že boj za socializmus sa neskončil a že revolúcia nie je reliktom, ale nevyhnutnosťou. Na záver jej excelencia odkázala: študujte Marxa, ale nie preto aby ste si zapamätali jeho výroky, ale preto, aby ste si osvojili marxistickú metódu. Organizujte sa nie len v stranách, ale aj v odboroch, v školách, v digitálnych priestoroch. Bojujte nielen za lepšie mzdy, ale za lepší svet, v ktorom slobodný rozvoj každého jednotlivca je slobodný rozvoj pre všetkých”.
V ďalšej dôležitej reči vystúpil Dr. Ashok Dhawale, člen politického byra Komunistickej strany Indie (marxistickej) a predseda Všezväzovej roľníckej únie Indie. Ashok Dhawale je ale aj jedným z lídrov Samyukta Kisan Morcha (SKM), organizujúci historický protest farmárov v 2020-2021, ktorý trval viac ako jeden rok, a v ktorom sa podarilo dosiahnuť zrušenie troch farmárskych zákonov centrálnou vládou. Je tiež jedným z vodcov slávneho dlhého pochodu Kisan v Maháráštre s 50 000 farmármi od Nashiku po Bombaj. Vo svojom vystúpení analyzoval súčasný stav kapitalizmu a poukázal na to, že neoliberálna globalizácia zlyhala. Zatiaľ čo jedno percento svetovej populácie ovláda väčšinu svetového bohatstva, vyše tri miliardy ľudí žijú pod hranicou chudoby. Kapitalizmus dnes neprodukuje bohatstvo pre všetkých, ale generuje čoraz hlbšie sociálne rozdiely. Od roku 2020 najbohatšie jedno percento získalo takmer dve tretiny všetkého novovytvoreného bohatstva, zatiaľ čo deväťdesiatdeväť percent sveta si rozdelilo iba zvyšky.
Kapitalizmus však tak ako je ekonomickou nespravodlivosťou, je aj príčinou nekonečných imperialistických vojen. Pod maskou demokracie sa vedú vojny o zdroje, zatiaľ čo krajiny ako Kuba, Venezuela, Irán či Čína čelia sankciám len preto, že odmietajú byť podriadené západnému kapitálu. Dnešný kapitalizmus si navyše našiel nové nástroje vykorisťovania – od algoritmického sledovania až po umelú inteligenciu, ktorá nahrádza pracovné miesta a zároveň sústreďuje bohatstvo v rukách technologických monopolov.
Podujatie sa nieslo aj v znamení solidarity s krajinami, ktoré čelia imperialistickej agresii. Všetci rečníci ostro odsúdili genocídu v Pásme Gazy, ktorú realizuje Izrael s podporou USA a EÚ. Marxistická analýza jasne ukazuje, že vojny ako táto nie sú otázkou náboženstva či etnicity – sú výsledkom imperialistickej politiky, ktorá sa snaží udržať kapitalistický poriadok podmanením si odporu. Ďalšími krajinami, ktoré čelia brutálnemu nátlaku, sú Venezuela, Srí Lanka a Irán, kde USA a ich spojenci využívajú sankcie ako zbraň ekonomického ničenia. No práve tieto krajiny dokazujú, že odpor je možný – že aj v 21. storočí je boj za socializmus živý a má šancu na úspech.
Dr. Dhawale spomenul absurdnosť Trumpových imperialistických nárokov na Grónsko, Kanadu, Panamský prieplav a Gazu a taktiež nevynechal colné a obchodné vojny, ktoré rozpútal po celom svete. Zvýraznil však, že tieto sa po celom svete stretli so silným odporom. Proti Trumpovým krutým útokom na OSN a jej pridružené organizácie a odrezanie finančných prostriedkov od nich jeho katastrofálnym krokom na podkopanie zásadnej globálnej otázky klimatickej spravodlivosti sa zubami-nechtami stavajú mnohé sily. Dr. Dhawale zdôraznil, že Trumpov postoj ku vojne na Ukrajine síce rozdelil Západnú Európu, ale na neľudskej sionistickej genocíde v Gaze zo strany Izraela, ktorá je podporovaná imperialistami, je celý imperialistický tábor jednotný.
Na záver ceremónie zazneli slová Friedricha Engelsa, ktoré predniesol pri Marxovom hrobe v roku 1883: „Marx bol predovšetkým revolucionár… Jeho meno bude žiť naveky, rovnako ako jeho dielo.“ Dnešná spomienka v Londýne ukázala, že Marxizmus nie je len teóriou minulosti – je to metóda, ktorá umožňuje pochopiť súčasný svet a nájsť cestu k jeho transformácii. Ako zdôraznili prítomní predstavitelia socialistických a komunistických hnutí, druhá polovica 20. storočia patrila imperializmu, no 21. storočie bude patriť socialistickej revolúcii. Dnes, keď kapitalizmus dokazuje svoju neschopnosť riešiť sociálne, ekonomické a ekologické krízy, je na nás, aby sme si osvojili Marxovo učenie a bojovali za svet, kde nebude vykorisťovaných ani vykorisťovateľov.
Nech žije socializmus! Nech žije marxizmus! Nech žije revolúcia!
