Richard Cviklovič: Slovensko a svet zajtrajška - DAV DVA

Zdieľaj článok:

V týchto dňoch si pripomíname významné smutné výročie druhej svetovej vojny, ktorým je oslobodenie preživších väzňov v koncentračnom tábore Osvienčim – Auschwitz v Poľsku sovietskou armádou 27. 1. 1945. Ľudia, ktorí prežili fašistické hrôzy chceli iba jedno. Žiť v mieri, v spoločnosti bez vojenských konfliktov a spoločenských nepokojov.

Generácia, ktorá prežila druhú svetovú vojnu si vysoko vážila mier a uvedomovala si jeho cenu. Tá cena má popri zdraviu väčšiu váhu ako čokoľvek iné na svete. V minulosti som počul mnohé príbehy z 2. sv. vojny od priamych svedkov. Vďaka sovietskej armáde a spojencom sa mohli ľudia na jar 1945 z hlboka nadýchnuť nie len čerstvého jarného vánku, ale aj mierového vzduchu v ktorom bolo stále cítiť zverstvá vojny.

Po vojne si ľudia uvedomili, že kapitalizmus bol hlavným dôvodom, prečo druhá svetová vojna vznikla. Toto tvrdenie má mnoho dôvodov. Avšak hlavným dôvodom je imperializmus. Aj preto nie len v Československu a ďalších krajinách ľudia rozhodli o tom, že chcú žiť v inej spoločnosti akou bola tá, v ktorej žili pred vojnou. Socialistické strany mali veľmi silnú podporu napríklad aj v Taliansku, vo Francúzku, ako aj vo Veľkej Británii, kde sa presadil Clement Attlee, ktorý rozšíril a zlepšil sociálne služby a verejný sektor v povojnovej Británii, vytvoril Národnú zdravotnú službu (NHS) a znárodnil hlavné priemyselné odvetvia a verejné služby. Okrem toho tiež presadzoval dekolonizáciu Indie, Pakistanu, Barmy, Jordánska a pod. (1)

Samozrejme dnes už poznáme dôvody prečo v Československu socialistické zriadenie nevydržalo. Vôbec to nebol ekonomický kolaps, ako to dnes mnohí antisocialisti tvrdia. Okrem medzinárodných udalostí, ktoré menili strednú a východnú Európu v roku 1989, udalosti v ČSSR 17. novembra 1989 zinscenovali v spolupráci s KGB funkcionári ŠtB a KSČ, ktorí sa chceli zbaviť vedenia ÚV KSČ na čele s Milošom Jakešom. Ale to je iný príbeh. (2)

Imperializmus, ktorý v konečnom dôsledku predstavuje konečný produkt kapitalizmu, a tým je kolonizovanie iných menších a slabších národov a štátov ekonomicky, vojensky a územne väčšími štátmi a národmi, či už politicky, ekonomicky, alebo vojenskou silou, čo môžeme vidieť na vlastné oči v posledných 36 rokoch a aj v súčasnosti. Výsledok je jasný. Ekonomické, politické a vojenské konflikty medzi národmi, chaos, kriminalita, chudoba, kolonizovanie, militarizmus, vykorisťovanie. A na druhej strane máme niekoľko „šťastných“, ktorí žijú v blahobyte a strašia komunizmom, ako by to bol mor a pritom je to jediné riešenie pre 95 percent obyvateľov planéty, ako aj pre zachovanie nášho životného prostredia v dobrom stave tak, aby mohli tu mohli žiť aj ďalšie generácie. A tých bohatých nie je málo. (3)

Súťaženie vo všetkých smeroch a na všetkých platformách, individualizmus, vykorisťovanie, sociálna nerovnosť a mnoho iného sú súčasťou našich životov. Naše žijúce generácie, či už je to staršia alebo mladšia zabúdajú na to, kto sme a prečo sme tu. Človek má založiť rodinu, budovať svoj život a vychutnávať si a radovať sa z výsledkov svojej práce. Namiesto toho nás pohltila mamona a túžba po bohatstve, ktoré je však určené iba pár vyvoleným. My ostatný môžeme mať dve, či tri práce, aby sme mohli splácať pôžičky, hypotéky, leasing, aby sme mohli ísť na vysnívanú dovolenku, mať krásne auto, úžasný dom, či byt a pod. Potom sa čudujeme prečo sa čaká na vyšetrenie u lekára, meškajú vlaky, cesty sú v zlom stave, potraviny sú zo zahraničia a podobne.

Spolupráca, pomoc, úcta vo všetkých smeroch medzi štátmi a národmi, posilnenie orgánov a mandát OSN, snažiť sa o čo najskoršie ukončenie vojnových konfliktov vo svete sú hlavné piliere, ktoré treba začať implementovať vo svetovom merítku. Čo sa týka EU, mala by zostať iba na úrovni spolupráce v hospodárstve a priemysle medzi štátmi bez inštitúcií, v ktorých sú z našich peňazí veľmi dobre platení ľudia, ktorí svojimi rozhodnutiami v komisii a hlasovaním v parlamente ničia kontinent a prostredie v ktorom žijeme a privádzajú ho na pokraj svetového vojenského konfliktu. Európska únia má byť tým, čomu bola na začiatku svojho bytia predurčená a nie diktátorským federálnym štátom, ktorý diktuje ako máme žiť a dokonca sa v súčasnosti militarizuje a likviduje ekonomiku a poľnohospodárstvo krajín, ktoré sú ochotné v tomto klube pôsobiť.

U nás doma treba presadiť, aby boli znárodnené strategické podniky, energetika, ťažký a zbrojný priemysel, doprava, udržať riadenie zdravotníctva a školstva v rukách štátu tak, aby bolo prístupné všetkým, koordinovať poľnohospodárstvo tak, aby sme mohli byť opäť čo najviac nezávislí na dovoze potravín zo zahraničia, podporovať malé a stredné podnikanie, podporovať kultúru, dodržiavať slobodu slova a ľudské práva, mať otvorené, ale kontrolované hranice SR a vytvárať zmysluplnú migračnú politiku, podporovať zahraničnú politiku na všetky 4 svetové strany, tak ako to robí už dnes aj v mnohých iných oblastiach vláda p. Fica.

To sú hlavné piliere, ktoré môžu nám všetkým priniesť blahobyt, pokojný a bezpečný život, ako aj mier doma a vo svete. Socializmus ponúka riešenia. Môžeme vytvoriť náš vlastný systém, ktorý môže slúžiť všetkým a môže nás urobiť šťastnejšími. Pretože nie je nič krajšie, ako vidieť vlastnú rodinu žiť v zdravej a bezpečnej krajine. Dôležitý je náš vlastný prístup. A to doslovne. Záleží iba na nás, ako bude Slovensko a svet vyzerať zajtra.

Za mier, za socializmus!

Richard Cviklovič