Doc. Štefan Kvietik, ArtD., spolu s Rajniakom, Mistríkom, Adamovičom, Krónerom, Dočolomanským, Chudíkom, slovenská herecká legenda, dnes oslavuje 87 rokov. Známy je z unikátnych filmov Medená veža, Tisícročná včela, Boxer a smrť, Niet inej cesty, Sokolovo, Vojaci slobody, Povstalecká história, Červené víno, Kto odchádza v daždi, Havrania cesta, Smrť sa volá Engelchen a ďalšie. Pán umelec, ktorého kaviareň a umelecká scéna po roku 1989 hodila cez palubu, pretože mal iný názor. Jeho vlastný citát:
„V divadle som sa zrazu stal čiernou ovcou. Hoci som v čase výkonu poslaneckej funkcie neúčinkoval v SND, takže som nemal možnosť pociťovať averziu mnohých svojich kolegov denne a bezprostredne, dávali mi ju poriadne najavo. Pri rozličných príležitostiach odznelo na moju adresu nejedno ich dehonestujúce vyjadrenie. Dotklo sa ma to.“
Podobný osud ako Kvietik mal aj nedávno zosnulý Vladimír Brabec a všetci herci, ktorí sa rozhodli nepoklonkovať liberalizmu po roku 1989. Možno by bolo zaujímavé komplexne zmapovať osudy ideologicky scenzurovaných umelcov, ktorí boli po roku 1989 vylúčení z verejného života. Štefanovi Kvietikovi prajeme veľa zdravia, šťastia a dlhého veku.
Osobne mu gratulujem. Je to až divné že si niekto spomenie na velikánov (elity národa, ktoré žiaľ bohu vymierajú) keď na tomto území kedysi fungoval štát, mali sme spravodlivosť, mali sme kultúru, ktorá reprezentovala vynikajúcimi filmami a divadelnými predstaveniami, celý svet nám závidel, že vieme robiť lietadlá, mali sme potravinovú sebestačnosť, spotrebný priemysel a pod. Dnes sme vďaka Dzurindovi, Miklošovi, Demešovi , Budajovi , Kňažkovi a ďaľším „hajzlom , ktorí zradili „Túto krajinu, a kde sa bude podľa našej smetiskovej excelencie dobre zomierať“ Otrokárska Americká kolónia, protektorát a džamahíria, kde bude hamba sa dať pochovať.