Tisícročná včela (Juraj Jakubisko, Peter Jaroš, 1983), jedno z najväčších diel slovenskej kultúry

„Sú národy, ktoré sú štátnosťou i národnou hrdosťou obalené ako haluška bryndzou alebo včelia nožička peľom. My Slováci, sme žili vyše tisíc rokov bez kráľov, nie však bez hrdinov, nie bez histórie a historických činov. Nás spasila naša práca. Naše dejiny sú aj dejinami práce.“
Peter Jaroš

Cez osudy rozvetvenej rodiny murárskeho majstra Martina Pichandu podľa knihy Petra Jaroša režisér Juraj Jakubisko zobrazil život liptovských murárov v Hornom Uhorsku od konca 19. po začiatok 20. storočia. Stanete sa svedkami ich putovania za prácou, radostných i tragických udalostí v rodinách, ale aj následkov vojny, či iných politických premien. Fascinujúca rodinná sága na motívy románu Petra Jaroša je divácky najúspešnejšou v histórii domácej tvorby…

Lukáš Perný: TISÍCROČNÁ VČELA je dielo, v ktorom všetko spolu dokonale hrá. Scenár a literárny námet je od velikána slovenskej literatúry Petra Jaroša v spolupráci s Jozef Paštékom a Jakubiskom, réžia a výtvarný rozmer od velikána filmu Juraja Jakubiska, filmová hudba talentovaného Petra Hapku s Marikou Gombitovou, kamera Stanislav Doršic, herecké výkony velikánov Jozef Kroner, Štefan Kvietik, Michal Dočolomanský, námet obálky veľkolepý výtvarník Albín Brunovský, dejinno-filozofická inšpirácia Vladimírom Mináčom, symbolika včela, úľ, Matica, národ, sociálna spravodlivosť, proti-vojnovosť, slovanstvo, ale aj zahraničné presahy a asociácie zabezpečujúce dielu svetovosť (Felini, Kusturica). Jakubisko s Jarošom pochopili Mináčovu filozofiu slovenských dejín a transformovali ju do tohto monumentálneho magicko-realistického veľkodiela.

Peter Jaroš patril do generácie autorov, ktorí patrili k posledným nasledovníkov davistov a post-davistov. Tvoril generačne spätý s autormi ako L. Ballek, V. Šikula a R. Sloboda. Azda najpresnejšie dielo definovali v Encyklopédii slovenských spisovateľov (1984) takto: „Jaroš je v tomto románe výborný rozprávač, vie písať zaujímavo (používa typické prechody od nadsázky a grotesky či fantastickosti), obdaril postavy svojráznymi, rýdzimi vlastnosťami, v robustnom, šťavnatom príbehu ľudských lások, narodení a skonov, práce a tragédií nám dovoľuje spoznať okolnosti stavu a vývoja hmotnej i duchovnej kultúry všetkých dobových sociálnych vrstiev. Oslava umného génia národa, človeka túžiaceho po vzdelaní, láske a tvorivej práci sa včleňuje do historickej analýzy čias: od desaťročí osamelého rojčenia a utopizmu, maďarizácie, osvetárskych myšlienok, rastu kapitálu a proletariátu, omylov i úspechov socialistického hnutia a uvedomelého revolučného pohybu…“

Prečítajte si viac o Jarošovej tvorbe na Matica.sk

Kulturológ Lukáš Perný pripomína: Aby sme pochopili miesto Petra Jaroša v slovenskej modernej kultúre, treba povedať, že diela prepájajú niekoľko tém a osobností spätých so slovenskými dejinami, ako aj samotnou symbolikou Matice slovenskej – prvá z matíc, Matica srbská, prišla s názvom pomenovať tieto slovanské inštitúcie práve podľa symboliky včelieho úľa (symbolizuje nielen organizáciu, ale aj kontinuitu generácií, pracovitosť a vytrvalosť), a ona filozofia slovenských dejín spojená s prácou je zase súčasťou esejistiky predsedu Matice slovenskej Vladimíra Mináča, ktorý Jaroša nielen ovplyvnil, ale aj oceňoval (táto fotografia je priamo z Archívu Matice slovenskej). V rozhovore pre Slovenské pohľady povedal:

„…tá Mináčova téza (plebejského charakteru národa pozn. aut.) ma ovplyvnila. Boli sme dosť blízki priatelia a podstatne vplýval na našu generáciu. Aj na môjho kamaráta Laca Balleka, ktorý už nie je medzi nami, a na ďalších literátov. Obyčajne sme sa stretávali v klube spisovateľov… A Mináč, keď si troška vypil, rozprával svoje náhľady na slovenské dejiny. A my sme sedeli okolo neho a počúvali jeho filozofické postoje nielen k slovenským dejinám, ale aj k politike a spoločenskej situácii. Bol to veľmi múdry človek. Ale bola s ním aj zábava, rád si uťahoval z mocných. Ľudsky bol veľmi srdečný a príjemný. Rád rozprával a počúvali sme ho ako kŕdeľ detí učiteľa. Tá jeho téza plebejského národa na nás zapôsobila… Tisícročná včela je metafora. Slováci boli aj sú národom, ktorý – ako včeličky – tisíc rokov pracoval a chodil po svete… Prijal to aj Jakubisko, lebo Jakubisko bol gréckokatolík, východniar z Kojšova, takže ako chlapec z dediny súznel s tou tézou.“

Peter Jaroš tak, kulturologicky povedané, priam dokonale zapadá do mozaiky osobností v slovenskej kultúre od 19. storočia po súčasnosť, no a treba oceniť aj český vklad v podobe hudby Petra Hapku so spevom Mariky Gombitovej.Súčasne nachádzame rôzne kontextuálne prieniky medzi velikánmi Juraj Jakubisko (réžia a výtvarné videnie sveta), Štefan Kvietik, Jozef Kroner (ikonickí herci) ako aj Albín Brunovský (ilustrátor knihy), a cez rodné Hybe spisovatelia Dobroslav Chrobák (magický realizmus) a štúrovec Jakub Grajchman (proto-existenciálna dráma).