TV DAV postupne zhromažďuje videomateriále týkajúce sa DAVu, davistov a kultúry medzivojnového obdobia.
Nájdete ich v playlistoch:
DAVISTI a davistická ľavicová kultúra a jej odkaz
DAVISTI vo filme / seriál ROKY PRELOMU
AI: DAV (1924 – 1937) bol ľavicovo orientovaný kultúrno-politický zborník a zároveň intelektuálne hnutie mladých slovenských socialisticky zmýšľajúcich intelektuálov v období prvej Československej republiky. Názov „DAV“ vznikol zo začiatočných písmen priezvisk zakladateľov: Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vladimír Clementis.
Kľúčové znaky davistickej kultúry:
- Ľavicový humanizmus: Intelektuálne jadro DAVu tvorili študenti a mladí intelektuáli, ktorí spájali marxistickú filozofiu so silným humanistickým étosom, odmietali buržoáznu pasivitu a formalizmus v umení.
- Revolučnosť a angažovanosť: DAV presadzoval myšlienku angažovaného umenia, ktoré má niesť revolučné posolstvo a stáť na strane pracujúcich tried. Kultúra mala byť nástrojom emancipačného boja.
- Kritika kapitalizmu a buržoáznej spoločnosti: Silná spoločenská kritika, inšpirovaná marxizmom a socialistickým hnutím, smerovala proti nespravodlivosti kapitalizmu, sociálnemu útlaku a nacionalistickému šovinizmu.
- Opozičná poloha voči oficiálnej kultúre: Davisti sa vyhraňovali voči konzervatívnej kultúre, neskôr s ňou však začal komunikovať.
- Medzinárodný rozhľad: DAV mal silné väzby na české a európske ľavicové kruhy. Prispievatelia sledovali ruskú revolúciu, francúzsku ľavicu, nemeckú filozofiu, čím kultúrna produkcia získavala moderný a európsky charakter.
Kľúčové osobnosti:
- Vladimír Clementis – neskôr politik, právnik a minister zahraničných vecí ČSR, významný publicista, jeden z ideových lídrov DAVu.
- Daniel Okáli – literárny kritik a sociológ, jeho texty boli ideovo prepracované a filozoficky fundované.
- Andrej Sirácky – filozof a neskôr rektor UK, prinášal marxisticko-filozofické texty.
- Laco Novomeský – básnik a teoretik literatúry, ktorý kultivoval umeleckú zložku DAVu a prepojil poéziu s revolučným étosom.
Charakteristika davistickej kultúry (pôvodného DAV) a súčasného DAV DVA a ich spojitosti:
DAV DVA (od 2016)
DAV DVA je nezávislá kultúrno-politická platforma, ktorá vznikla v roku 2016 ako ideový a hodnotový nasledovník pôvodného DAV-u (1924 – 1937), no s aktualizovaným obsahom, novým jazykom a reakciou na krízy súčasného sveta. Funguje ako webový portál, vydavateľská skupina, intelektuálne hnutie a verejný priestor pre nekomerčný, alternatívny diskurz. Jeho základným cieľom je: obnova verejnej diskusie o sociálnej spravodlivosti, národnej suverenite, kultúrnej identite a etickej odpovednosti voči spoločnosti a dejinám.
Hlavné ideové črty:
- Antiliberalizmus – kritika neoliberalizmu, globalizácie, komercionalizácie spoločnosti a politickej oligarchie.
- Antiprogresivizmus – zásadný nesúhlas s tzv. „woke“ kultúrou, radikálnym genderizmom, postmoderným relativizmom a „rušovaním“ kultúrnych tradícií.
- Sociálny patriotizmus – dôraz na národnú kultúru, slovenskú suverenitu, štátne vlastníctvo a strategickú nezávislosť.
- Protikorporátny a antikolonialny étos – podpora multipolarity, geopolitická kritika nadnárodných štruktúr (EÚ, NATO) a súčasného Západu.
- Historiografická a kultúrna alternatíva – obrana odkazu SNP, ľudových hnutí, socialistických hodnôt a národných dejín mimo jednostrannej liberalizovanej interpretácie.
DAV DVA je kultúrno-politická platforma a online periodikum, ktoré od roku 2016 nadväzuje na pôvodný odkaz DAVu. Iniciátormi boli mladí slovenskí ľavicovo orientovaní intelektuáli a publicisti. DAV DVA sa odlišuje od tradičnej ľavice tým, že kombinuje sociálne cítenie s národnou zodpovednosťou a otvorene vystupuje proti kultúrnemu liberalizmu. Je kritický voči obom pólom systému – liberálnemu progresivizmu aj technokratickému konzervativizmu. AV DVA sa hlási k komunitaristickému pohľadu na spoločnosť, ktorý je v opozícii voči extrémnemu individualizmu, atomizácii spoločenských väzieb a ideológii „self-made man“ neoliberalizmu.
V komunitaristickom rámci DAV DVA:
- dôraz sa kladie na spoločné dobro pred jednostrannými právami jednotlivca,
- kultúra je chápaná ako zdieľaný civilizačný kód a nie ako produkt trhových síl,
- obnova lokálnych komunít, medziľudskej solidarity a zodpovednosti je nevyhnutná pre prekonanie civilizačnej krízy,
- spoločnosť má mať organický charakter, nie byť zhlukom autonómnych spotrebiteľov.
Ideovo sa tu prelína sociálna filozofia, konzervatívna etika a ekologicko-humanistické hnutia, čo DAV DVA umožňuje prepájať národné a sociálne cítenie s civilizačnými výzvami.
Kľúčové znaky kultúry DAV DVA:
- Reinterpretácia davistickej tradície: DAV DVA sa vedome hlási k odkazu pôvodného DAVu, pričom sa usiluje o aktualizáciu jeho hodnôt v podmienkach 21. storočia – najmä vo vzťahu k neoliberalizmu, globalizmu a kríze demokracie.
- Sociálna a ekonomická kritika: Pokračuje v tradícii spoločenskej kritiky, no venuje sa aj aktuálnym témam ako privatizácia, sociálne práva, geopolitika, suverenita štátov, kritika EÚ, či NATO.
- Pluralita a otvorenosť: Na rozdiel od pôvodného DAVu nie je DAV DVA striktne marxistický – poskytuje priestor aj pre iných ľavicových autorov, vlastenecko-kultúrne témy a diskusiu s alternatívnym spektrom.
- Online forma a nové médiá: DAV DVA funguje ako webový portál, má rozsiahlu čitateľskú komunitu. Vydáva aj tlačené ročenky a publikácie.
- Spolupráca s alternatívnymi médiami: Úzko spolupracuje s vydavateľstvami, ale aj s ľavicovo-národne orientovanými platformami.
DAV DVA sa venuje literárnej kritike, filozofii, histórii, politike aj spoločenskej psychológii. Kultúrna produkcia zahŕňa eseje, manifesty, recenzie, historické štúdie a dokumentárne rozhovory.
DAV a DAV DVA sú prepojené najmä duchovne a ideovo. Obe platformy vystupujú ako kultúrna a politická opozícia voči dominantným spoločenským trendom svojej doby – pôvodný DAV proti buržoáznemu poriadku prvej republiky, DAV DVA proti neoliberálnemu globalizmu a kultúrnemu konzumerizmu. Spája ich snaha o emancipáciu človeka, kritický postoj voči moci a dôraz na kultúru ako nástroj spoločenského premeny.
