Pjotr Nikolajevič Fedosejev s jasnozrivou predpoveďou budúcnosti už v roku 1974 situácií ako bol rozpad Juhoslávie či zmajdanizovanej Ukrajiny už v roku 1974 predpovedal, akým spôsobom imperiálne veľmoci rozbíjajú národno-oslobodzovacie hnutia, vyvolávajú občianske vojny a etnické konflikty. Poučme sa a nenechajme sa nachytať v kontexte rozdúchávania nenávisti medzi Slovákmi a Maďarmi, na čom sa s poľutovaním podieľajú aj niektorí naši bývalí redakční kolegovia. Text ponechávame bez komentára, nech si čitateľ urobí vlastný názor. Ďalej Fedosejev:
Imperialistické veľmoci používajú v odpore proti národnooslobodzovaciemu hnutiu metódy “kolektívneho kolonializmu.” Tomu slúži systém vojensko-politických a ekonomických orgánov ako napr. NATO a “Spoločný trh”. Dejiny ukazujú, že zdrojom všetkých vojnových zrážok medzi štátmi bola územná, hospodárska a politická expanzia, útočná a na suverenitu jednotlivých národov ohrozujúca politika panujúcich vykorisťovateľských tried, ktoré sa usilovali rozšíriť svoje bohatstvo.
Nepriateľské vzťahy medzi národmi zaniknú len vtedy, keď zmizne antagonizmus medzi triedami jednotlivých národov. Vládnuce kruhy USA podporovali koloniálnu vojnu Francúzska v Alžírsku, intervenciu Belgicka v Kongu, pomáhajú rozširovať trestné akcie Portugalska v jeho kolóniách.
Imperialisti USA používajú pri koloniálnej expanzii najhrubšie metódy násilia a vojnovej lúpeže. Organizovanie kontrarevolučného vpádu do Guatemaly v roku 1954, rozdúchanie separatistických vzbúr v Indonézii v 50 . rokoch, vojenská intervencia v Libanone roku 1958, vysadenie amerických vojsk v Thajsku roku 1962, okupácia Južnej Kórey a Tchaj-wanu – to je len niekoľko faktov, svedčiacich o americkej politike potláčania národnooslobodzovacieho hnutia.
“Keď sa nahromadí veľa diel, samy začnú strieľať” hovorí stará múdrosť. Oslobodenie od bremena zbrojenia otvorí nové možnosti materiálneho a duchovného rozvoja ľudstva.“
Niektoré mladé štáty sa vydali na nekapitalistickú cestu rozvoja, prikročili k budovaniu s perspektívou sociálnej spoločnosti.
V Egyptskej arabskej republike, Iraku, Alžírsku, Guinei, Kongu, Barme, Sýrii a niektorých krajinách sa orientujú na dôsledné riešenie otázok novej etapy národno-oslobodzovacieho boja. …
Likvidujú sa tu pozície imperialistických monopolov a miestnej veľkoburžoázie, v mnohých prípadoch sa obmedzuje a činnosť strednej buržoázie. Štátny sektor, ktorý zaujal kľúčové pozície v ekonomike, podriaďuje celonárodným potrebám aj činnosť zahraničného kapitálu, ktorý je v krajine. Súčasne kontroluje rozvoj miestneho súkromného kapitálu v záujme rozkvetu národnej ekonomiky. Uskutočňujú sa agrárne reformy – odstraňujú sa feudálne formy vykorisťovanie roľníctva, podkopáva sa statkárske vlastníctvo pôdy, zriaďuje sa štátne a družstevné hospodárstvo. Zavádza sa pokrokové sociálne a pracovné zákonodarstvo. Upevňujú sa predpoklady zosilnenia vplyvu pracujúcich a ich aktívna účasť na spoločenskom živote. …
Za života jedného pokolenia sa sovietske republiky v Strednej Ázii premenili zo zaostálých polokoloniálnych periférií na socialistické priemyselné-agrárne oblasti.
Vedecký komunizmus. Moskva. 1974 s. 123, 125
