Kazachstan: 35 rokov od zatvorenia Semipalatinského polygónu
Dňa 2. decembra 2009 vyhlásilo 64. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov po jednomyseľnom prijatí rezolúcie 64/35 29. august za Medzinárodný deň akcií proti jadrovým skúškam. Rezolúcia vyzýva k aktívnejšej osvete a informovaniu verejnosti „o následkoch skúšobných výbuchov jadrových zbraní a akýchkoľvek iných jadrových výbuchov a o potrebe ich ukončenia ako jedného z prostriedkov na dosiahnutie cieľa vybudovať svet bez jadrových zbraní“.
S iniciatívou prijať túto rezolúciu, na ktorej sa podieľalo veľké množstvo autorov a spoluautorov, vystúpila Kazašská republika s cieľom pripomenúť si zatvorenie Semipalatinského jadrového skúšobného polygónu dňa 29. augusta 1991.
Polygón bol zriadený v roku 1947 na území Kazašskej sovietskej socialistickej republiky na ploche 18,5 tisíca kilometrov štvorcových. Dňa 29. augusta 1949 sa tu uskutočnila úspešná skúška prvej sovietskej atómovej bomby s výkonom 22 kiloton.
V nasledujúcich desaťročiach rozsah jadrového programu ZSSR výrazne vzrástol. Na polygóne sa uskutočnilo 456 jadrových skúšok v atmosfére, na zemi aj pod zemou. Celková sila jadrových náloží otestovaných v rokoch 1949 – 1963 na území Kazachstanu 2,5-tisíckrát prevyšovala silu atómovej bomby zhodenej na Hirošimu. Celkovo sa počas týchto rokov v kazašskej stepi uskutočnili približne dve tretiny všetkých jadrových skúšok Sovietskeho zväzu.
Jadrové skúšky spôsobili nenapraviteľné škody na zdraví ľudí a životnom prostredí. Stali sa príčinou vysokej chorobnosti a úmrtnosti obyvateľstva a viedli k intenzívnemu rádioaktívnemu zamoreniu priľahlých oblastí. V okolí polygónu s rozlohou 300-tisíc kilometrov štvorcových žilo približne jeden a pol milióna ľudí. Z nich podľa odhadov odborníkov viac ako 500-tisíc osôb bolo vystavených priamemu žiareniu.
Koncom 80. rokov nadobudla otázka pokračovania skúšok široký celospoločenský ohlas. V roku 1989 v Kazachstane vzniklo protijadrové hnutie „Nevada – Semipalatinsk“. Združilo zástupcov verejnosti, kultúrnych činiteľov a obyvateľov regiónov, ktorí sa priamo stretli s následkami skúšok. V tom istom roku sa z 18 plánovaných výbuchov uskutočnilo sedem. Dňa 19. októbra 1989 bol na polygóne vykonaný posledný jadrový výbuch a o dva roky neskôr, 29. augusta, bol podpísaný dekret o zatvorení polygónu.
Rozhodnutie o zatvorení Semipalatinského polygónu bolo pre Kazachstan osudové a zásadne zmenilo architektúru medzinárodnej bezpečnosti: krajina sa dobrovoľne vzdala štvrtého najväčšieho arzenálu jadrových zbraní na svete, ktorý prevyšoval jadrové zásoby Veľkej Británie, Francúzska a Číny dohromady.
Po rozpade ZSSR musel Kazachstan nielen zlikvidovať skúšobnú infraštruktúru, ale aj zabezpečiť bezpečnú manipuláciu s objektmi a materiálmi sovietskeho jadrového programu, ktoré zostali na jeho území. Včasné opatrenia prijaté vedením krajiny v oblasti nešírenia jadrových zbraní prakticky úplne eliminovali hrozbu nekontrolovaného rozširovania mohutného jadrového arzenálu pre medzinárodné spoločenstvo.
Jednou z prvoradých úloh pre Kazachstan sa stala aj sociálna rehabilitácia ľudí a území postihnutých dlhodobými jadrovými skúškami. V roku 1992 bol podpísaný zákon „O sociálnej ochrane občanov postihnutých v dôsledku jadrových skúšok na Semipalatinskom jadrovom skúšobnom polygóne“. Dokument predpokladá komplex opatrení na liečbu, ozdravenie, rehabilitáciu, sociálnu ochranu obyvateľstva a sociálno-ekonomický rozvoj územia bývalého polygónu. Systémová práca v tomto smere pokračuje.
Zatvorením polygónu a zničením arzenálu jadrových zbraní sa Kazachstan stal stálym a najviac aktívnym účastníkom medzinárodného systému jadrovej bezpečnosti.
V decembri 1993 krajina ratifikovala Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, vo februári 1994 sa stala členom MAAE, v roku 2001 ratifikovala Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. V roku 2019 prakticky ako jedna z prvých ratifikovala Zmluvu o zákaze jadrových zbraní.
Okrem toho je Kazachstan hlavným iniciátorom stratégií stability bez jadrových zbraní a popredným bojovníkom za ich nešírenie v euroázijskom priestore.
V tomto duchu zohral kľúčovú úlohu pri vytvorení bezjadrovej zóny v Strednej Ázii. Semipalatinská zmluva, ktorá spojila Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan, nadobudla platnosť v roku 2009 a potvrdila dobrovoľné zrieknutie sa týchto štátov vývoja, nadobúdania, testovania a rozmiestňovania jadrových zbraní. V roku 2014 získali všetci členovia zmluvy bezpečnostné záruky od svetovej „jadrovej päťky“.
Treba poznamenať, že Semipalatinská zmluva má unikátne vlastnosti: je to jediná zóna bez jadrových zbraní celkovo sa nachádzajúca na severnej pologuli, ktorá susedí s dvoma jadrovými veľmocami. Je to tiež jediná zóna, kde sa v minulosti nielen testovali jadrové bomby, ale boli tam aj rozmiestnené atómové zbrane.
Okrem toho bola pri príležitosti 70. výročia atómového bombardovania Hirošimy a Nagasaki dňa 8. decembra 2015 z iniciatívy Kazachstanu v 135 krajinách prijatá Všeobecná deklarácia OSN o dosiahnutí sveta bez jadrových zbraní.
Počas predsedníctva v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2017 – 2018 venovali kazašskí diplomati vážnu pozornosť otázkam jadrového odzbrojenia a nešírenia zbraní.
Kazachstan je tiež aktívnym zástancom programov rozvoja globálneho mierového využitia jadrovej energie. V roku 2017 bola v areáli Uľbinského metalurgického závodu pod záštitou MAAE zriadená Banka nízkoobohateného uránu. Táto rezerva uránu je určená na zabezpečenie garantovaných dodávok paliva pre atómové elektrárne členských štátov MAAE v prípade výpadkov na trhu. Poskytnutím svojho územia pre túto banku prispel Kazachstan významným dielom k posilneniu režimu nešírenia zbraní hromadného ničenia a k vytvoreniu úplne nového mechanizmu garantovaných dodávok uránu.
Skúsenosť Kazachstanu ukazuje, ako môže štát zaistiť svoju bezpečnosť nie prostredníctvom budovania vojenskej sily, ale cez diplomaciu, spoluprácu a oddanosť globálnym humanitárnym hodnotám. Vo svete, kde sa jadrová hrozba opäť stáva realitou, slúži príklad Kazachstanu ako dôležitá pripomienka toho, že voľba v prospech mieru je vždy prezieravejšia a strategicky opodstatnenejšia.
Redakciu informovalo Kazašské veľvyslanectvo na Slovensku