BLAHA: Občianska spoločnosť hlavného prúdu na Slovensku je dlhodobo zredukovaná na zopár hlučných mimovládok

Ľuboš Blaha reaguje na Marek Maďariča:

Marek Maďarič poskytol pre Denník N dlhý rozhovor, v ktorom označil Kisku za „dobrého prezidenta“, chválil Miku a jeho vedenie RTVS a kritizoval taktiku Roberta Fica brániť sa útokom opozície „dvoma kameňmi“. Podľa môjho názoru je dosť kontroverzné dať rozhovor Denníku N, ktorý má ďaleko od objektívnej žurnalistiky a spadá podľa mňa do kategórie extrémistických médií (v zmysle čierno-biele videnie sveta, vyhranene ideologický pohľad na svet, nekritická obhajoba svojich politikov atď.), ale v pohode, ja som tiež otvorený dávať rozhovory kadekomu, aj extrémistom (s výnimkou neonacistov).

Nebudem komentovať ani Maďaričove názory na Kisku či Miku. Hlboko s nimi nesúhlasím a špeciálne Kisku považujem za najslabšieho politika v takej vysokej ústavnej funkcii, akého kedy Slovensko malo, ale ako správne povedal Marek Maďarič, v strane Smer „ľudia konzervatívne orientovaní a aj krajne marxisticky, ateisti aj veriaci“, no a zjavne je tam jeden aj taký, ktorý nachádza na Kiskovi a Mikovi nejaké pozitíva – našťastie viac ako jedného takého nepoznám.

Jedna vec je však v Maďaričovom rozhovore systémovo zle poňatá, a to je jeho apel na politickú korektnosť: ak by na Slovensku fungovala demokratické prostredie, ako niekde v Škandinávii, kde by pôsobili relatívne objektívne médiá, vecná debata o politických opatreniach, vyspelá občianska spoločnosť a základný konsenzus civilizovanej krajiny na existencii sociálneho štátu, potom by platilo všetko to, čo Marek navrhuje a žiadne „dva kamene“ by nebolo treba. Ale preboha, žijeme na Slovensku.

Namiesto objektívnych médií tu svoje fanatické pravicové katechizmy šíria také neprofesionálne plátky ako Denník N, ktorý celý svoj mikrosvet zúžil na „lebofico“ a každý, kto má iný názor, je boľševik; potom je tu verejnoprávna televízia, ktorá sa za Miku zmenila na hlasnú trúbu neoliberálov. nehovoriac o tom, že hlavné opozičné médium vlastní špinavá finančná skupina Penta. Ešte aj bulvár majú v rukách mentálni zakrpatenci typu Lukačenko, ktorí si vymýšľajú storky na úrovní detičiek v základnej škole. Toto nie je Švédsko, Marek.

Žijeme v krajine, kde namiesto vecnej debaty o politických opatreniach máme proti sebe mafiánov, polobláznov a neonacistov. Nerobia politiku, iba urážajú, podvádzajú a vrieskajú, že každý je zlodej. V takomto prostredí sa nedá robiť politika na spôsob Ingvara Carlssona.

Občianska spoločnosť hlavného prúdu na Slovensku je dlhodobo zredukovaná na zopár hlučných mimovládok, napojených na fondy z USA, ktoré robia politickú nadprácu pre konkrétne veľmoci. Bez úrovne. Týchto pokrytcov nerešpektuje nikto okrem spomínaných opozičných médií, s ktorými vytvárajú jednu veselú nepodstatnú bublinku, na ktorú Slováci zvysoka kašlú.

A sociálny štát sa od roku 1989 dennodenne spochybňuje miestnymi provinčnými neoliberálmi, ktorí by tu najradšej mali jeľcinovské mafiánsko-kapitalistické El Dorado ako za Mikloša. Vzorom nie je civilizované Švédsko, ale Pinochetovo Čile a mäsiar Reagan.

V tomto prostredí volať po tom, aby sme tvrdo nebojovali za ľavicu, ale viedli komorné, akademické debatky pri čajíku, to je ako žiadať od ženy, ktorú doma fackuje manžel, aby sa zmierila so svojim osudom a ďalej mu poctivo vyvárala stejjčíky a prala špinavé prádlo. A občas mu slušne dohovorila, kým nedostane ďalšiu facku.

Slovenská ľavica je dotlačená do toho, aby bola agresívnejšia, pretože funguje v neuveriteľne agresívnom prostredí. V krčme sa proste nedajú spievať operné árie. Aj mne by sa páčilo, ak by sme mohli viesť vecné debaty o družstevnej ekonomike, progresívnych daniach, univerzálnom základnom príjme či vyváženej geopolitike, ale to sa, žiaľ, nedá, ak sú lídrom opozície Sulík, Matovič, Kollár a Kotleba. Nehovoriac o Kiskovi a Bútorovi, ktorí na každú kritiku reagujú ako malí chlapci.

Myslím, že máloktorý rozhovor predstaviteľa Smeru ma dostal do takých rozpakov, ako práve tento: nielenže nesúhlasím s Marekom Maďaričom, ale mám dokonca potrebu to takto verejne skonštatovať. Ale v jednom predsa súhlasím – áno, diskutujme. Je pravda, v Smere je veľa ideových odtieňov sociálnej demokracie a ja som rád, že vďaka mne aj ten „krajne marxistický“ – rozumej klasicky ľavicový. Na diskusiu som pripravený, ale v tomto stojím určite za Robertom Ficom. Za ľavicu musíme bojovať. Tvrdo. Pekný deň, priatelia! 


Marek Maďarič kedysi a dnes (dodatok LP)

Z archívu: Marek Maďarič z rozhovoru pre Postoj.sk

„Globalizáciou, zmenou štruktúry ekonomiky aj pádom socialistického tábora a takisto nástupom ideológie neoliberalizmu sa významne zúžil priestor pre politiku sociálneho štátu. Už aj ľavicové vlády čelili vplyvu globalizácie a nadnárodných spoločností.

Pozrime sa však do Grécka. Len čo radikálnejšia ľavicová Syriza pocítila medzinárodný tlak, jej radikálnosť bola preč. To nie je problém ľavice, ale vôbec politiky, ktorá je pod tlakom medzinárodných štruktúr aj nadnárodných korporácií.

Sociálnodemokratické strany tomu nedokázali čeliť, stratili svoju agendu, ktorú v západnej Európe nahrádzali ľudskoprávnymi témami. Lenže kľúčovou agendou pre ľavicu sú ekonomicko-sociálne témy, bez nich strácajú dych, a preto neoslovujú zamestnancov ako cieľovú voličskú skupinu.“ a dalo by sa pokračovať…“

25. 08. 2016 • 16:50
Rozhovor: Smer musí prejsť obnovou – Rozhovor s Markom Maďaričom o kríze ľavice


 

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


9 thoughts on “BLAHA: Občianska spoločnosť hlavného prúdu na Slovensku je dlhodobo zredukovaná na zopár hlučných mimovládok

  • 18. januára 2018 at 14:37
    Permalink

    Pán Blaha,

    spomínam si, že jednou zo základných tém zmeny ( ktorá sa zvrhla na kapitalistický prevrat ) v roku 1989, bolo umožnenie rôznorodosti ( pluralita ) názorov na pôde „štátnej“ tlače, rozhlasu a televízie. Tohto, sa vehementne domáhala tá skupina ľudí, ktorú dnes voláme Prešporská pravicová perepúť, čo je tá najmilitantnejšia pravica, ktorá všetko mimo ich názorový rámec označuje, ako hovoríte za boľševické, konšpiračné, nacionalistické či nacistické. Jej obrazom je aj tlač ktorá vznikla a má zázemie v ich kruhoch, napríklad Denník hlieN, kde si neviem predstaviť, že by dali miesto komunistovi, aby predniesol svoje postoje – naopak, podľa nich treba komunistov prinajmenšom „zrušiť“. No ale nechajme hlieN, či týždeň tak, tie ma v podstate vôbec netrápia, pretože sú súkromné.

    Čo ma trápi je to, že táto istá skupina sa bez žiadneho odporu infiltrovala aj do „štátnej“ tlače ( RTVS, TASR ) a to takým silným spôsobom, že ich svetonázor je zo spravodajstva a publicistiky, ale aj z kultúrnej aj filmovej tvorby jasne cítiť. Ten primitívny, jednostranný antikomunizmus je na zvracanie. Veľmi by ma zaujímalo, či im náhodou tak ako komunistická a ľavicová politika, od komunistov a ľavičiarov nesmrdia aj ich koncesionárske poplatky, na ktoré drhnú u nejakého kapitalistického hajzlíka ?

    Prisámvačku by som vo verejnoprávnom zdroji strpel pravicových propagandistov typu Naď, Mesežnikov, Dostál, šebeJ, Ďurana … pokiaľ by rovnaký priestor dostávali ich ľavicoví oponenti v oblasti domácej a zahraničnej politiky, ekonomiky a hospodárstva, sociálnych vecí, … .

    Nepoznám ani jedného ľavicového novinára v RTVS, ktorý by bol citeľne „ľavicový“, no pomenovať tých citeľne pravicových by som vedel za fúrik. Posledným verejnoprávnym ľavičiarom bol snáď len Váš otec – a ani si už nepamätám kto, kedy a z akých dôvodov ho v STV „zlikvidovali“. Okrem toho, spomenutá súkromná pravicová tlač, sa v RTVS predstavuje ako mienkotvorná, nie ako pravicová ! To čo má byť – to si vážne tá pravicová zberba myslí, že mozgalommasážou z nás vymiesi pravicové tupelá na svoj obraz ?!

    Stav vo verejnoprávnom priestore je presne taký, ako spomínate, že je v súkromnej tlači. Všetko čo je mimo ich
    Multi-kulti
    Euro-neuro
    Nato-blato
    rámca, je ostrakizované, onálepkované negatívnymi konotáciami, a vytesnené mimo akýkoľvek diskurz.
    Takýto stav je však vo verejnoprávnom médiu neprijateľný.

    Ako ľavicovo zmýšľajúci občan, ktorý platí koncesionárske poplatky žiadam, aby sa vo verejnoprávnom mediálnom priestore uplatnila rôznorodosť názorov. Máme ľavicových politikov, filozofov, politológov, ekonómov a hospodárov, odborníkov v zdravotníctve, školstve, sociálnej oblasti aj v poľnohospodárstve či iných oblastiach, ktorí však nedostávajú priestor na vyjadrenie svojich ľavicových postojov v takej miere, ako ju dostávajú pravičáci.

    Pán Blaha, ste poslancom, a máte delegovanú moc od občanov.

    Začnite konať v tejto veci, rozprúďte diskusiu o téme a definícii verejnoprávnosti na pôde rady, provokujte úpravou či pretvorením zákonov, pojednávajúcich o verejnoprávnosti a o vplyve politických a ekonomických záujmových skupín na verejnoprávnosť. V tomto sa za Vás postavím, a nie len ja.

    Ľavica ťahá aj vo veci verejnoprávnosti médií za kratší koniec, a to tak byť nesmie.

    Reply
  • 18. januára 2018 at 14:58
    Permalink

    Za najlepší príklad zlyhania verejnej rozpravy v politickom aj verejnoprávnom priestore by som spomenul vstup Slovenska do Európskeho zväzu.

    To nebola žiadna rozprava, ale jednostranná proeurópska politicko-mediálna propaganda. Vôbec sa naspomínali nevýhody, spojené naším vstupom. Občan nemal možnosť zvažovať medzi výhodami a nevýhodami, ale len medzi výhodami a – ničím.

    Toto bolo majestátne, kolosálne zlyhanie tlače a poslania novinárov zbierať údaje, spracovať ich a predostrieť občanom. To bolo pečaťou, ktorá zaradila slovo novinár medzi vulgarizmy.

    Kto vie, ako by ľudia hlasovali, keby vedeli, že vstup do Európskeho zväzu okrem iného slúži ako ochrana investícií globálnych kapitalistov, to znamená, že kapitalistovi zaručí, že kdekoľvek v Eurozväze postaví továreň, nebude ju musieť o pár rokov zatvoriť a sťahovať inde, ak by náhodou slovač začala žiadať od kapitalistu lepšiu životnú úroveň, pretože otvorené hranice eurozväzu, či neskôr svetozväzu zaručia „voľný pohyb ľudí, tovaru, služieb a kapitálu“ čo v preklade znamená, že slovák bude o svoj krajec chleba súťažiť nie len s rovnako hladným slovákom, ale aj hladnejším Ukrajincom, Srbom, Bulharom, ….Pakistancom, Bangladéšanom, Mongolom, aborigénom ….

    O dotovaní týchto pracovných miest pre cudzincov, z našich daní ani nehovorím ….

    Veru …špinavé prostitútky…

    Reply
  • 18. januára 2018 at 21:24
    Permalink

    Bláha ? Maďarič ? Bláha!

    Reply
  • 22. januára 2018 at 15:28
    Permalink

    Pán Blaha,
    môžete mi povedať, kde je v Smere ten „klasický ľavicový ideový odtieň sociálnej demokracie“ a čo to vôbec je? A aký to má praktický význam? Veď Smer hlasuje ako jeden muž na pokyn zdvihnutého palca jednej ženy. A za čo hlasuje?
    Za rozširovanie 2. piliera, za degradáciu dôchodcov na podradný živočíšny druh (tzv. spotrebný kôš dôchodcovskej domácnosti), privatizáciu zdravia, teda zachovanie súkromných zdravotných poisťovní plus privatizáciu nemocníc v krajoch, za vyslanie našich vojsk na ruské hranice atď, atď. A nakoniec aj za Miku na funkciu riaditeľa RTVS. Načo je (vraj) potom v Smere akýsi „ľavicový odtieň“, keď Smer je klasická pravicová strana, ako v súčasnosti všetky sociálne demokracie slúžiace kapitálu.

    Reply
    • 22. januára 2018 at 21:45
      Permalink

      Pán Juhár,

      projekt Ľavica sk je nový projekt ?

      Je ešte živý ?

      Reply
  • 23. januára 2018 at 10:12
    Permalink

    „Projekt Ľavica.sk“, ako ste ho nazvali, vznikol ako program pre autentickú ľavicovú stranu, ktorú sme kedysi chceli založiť. Bohužiaľ to nevyšlo. Jednak bolo ťažko nájsť spoločnú reč s ľuďmi, ktorí sa do toho zapojili a hlavne pre nedostatok financií. Na fungovanie a propagáciu strany idúcej do volieb treba dnes tak okolo pol milióna eur (šikovným sa to možno podarí za menej) a hlavne venovať tomu veľa času, v podstate všetok čas.
    Zostala teda len internetová stránka „strana-ľavica.sk“ („strana“ preto, lebo doména „ľavica.sk“ už bola obsadená). Stránku udržujeme pri živote, pretože si myslíme, že program na nej uverejnený je dobrý, poctivý ľavicový program a čas a doba potvrdzuje, že stále aktuálny. V podstate je k dispozícii každému, kto má sily a financie na efektívne politické aktivity, vrátane našej pomoci. Myslíme si, že by to bol dobrý a realizovateľný prvý krok k novému usporiadaniu spoločnosti.

    Reply
    • 23. januára 2018 at 10:43
      Permalink

      Prečo nespolupracujete s KSS alebo Vzdorom ? Odmietli Vás, alebo Vy ich ? Prečo ?

      Podľa mňa, v súčasnom stave MUSIA ľavicové strany spolupracovať a do volieb vstupovať spoločne, pretože prvotné záujmy ( napr. zachovanie sociálnych vymožeností vrámci buržoázno-kapitalistického štátu, … ) máte rovnaké.

      Až postupom času, keď sa pozícia jednotnej ľavice posilní a spoločné politiky sa presadia, bude možné rozdelenie, pričom naďalej bude nutná spolupráca v otázkach v ktorých je spoločná zhoda. Samostatná politika sa bude môcť viesť len v otázkach, v ktorých sa nezhodnete, no to sú už otázky, mimo tradičných ľavicových politík ( sociálny štát, silný štát, …. ).

      Nie je to len o trieštení síl, ale aj o spájaní sa zdrojov. Napríklad, my ľavicoví voliči by sme si mali osvojiť zvyk, prispieť každý sumou povedzme 1 € na to, aby ľavica zaplatila výpalné ( volebnú kauciu ) štátu za možnosť zúčastniť sa volieb, aspoň do času, keď výsledky nebudú také, že budú generovať peniaze z príspevkov pre politické strany.
      Ďalej sú to personálne otázky, že okrem „POVINNOSTI“ zjednotenej ľavice zúčastňovať sa každých volieb, by malo byť povinnosťou aj ponúknuť plný počet politických uchádzačov. Tieto obe požiadavky napr. neboli splnené pri posledných voľbách do VÚC, čo som aj obom predsedom týchto strán vyčítal.

      Reply
      • 23. januára 2018 at 14:32
        Permalink

        Nechcem sa k tomu už vracať. Ale keď už ste spomenuli KSS a Vzdor, tí prví nenašli spoločnú reč.
        Ale neopúšťajme diskusiu k téme článku P. Blahu. Tu by som ešte doplnil, či náhubková novela Trestného zákona, čiže tzv. trestné činy proti tzv. extrémizmu patria do agendy skutočnej ľavice. To sa už aj v slovenskej krčme máme báť povedať svoj názor? A čo jeden z najväčších legislatívnych paškvilov všetkých čias, zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (rozumej zákon o likvidácii nepohodlných strán, nadácií, spoločenských združení atď. – stačí tam nasadiť jedného výtečníka a končí celá právnická osoba). Taktiež agenda ľavice?.

        Reply
        • 23. januára 2018 at 15:19
          Permalink

          Dobre teda.

          Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom
%d blogerom sa páči toto: