Keď Havran, Zala s Blahom tiahli za jeden povraz alebo ako Gabriela Rothmayerová spomína na podujatie Kultúra médií z roku 2013.
REDAKČNÝ KOMENTÁR: 12 rokov dozadu, nepredstaviteľné… Na jednom podujatí Ľuboš Blaha, Ladislav Hohoš, Michal Havran ml., Gabriela Rothmayerová, František Škvrnda St., Boris Zala, Martin Muránsky, Václav Mika. Hovorilo sa o alternatívnych médiách ako alternatíve ku manipuláciám a klamstvám hlavného prúdu. Všetci sa vtedy vyslovili za Havrana ml. (vtedy šéfredaktora alternatívneho média jetotak.sk). Považovali ho jednohlasne za alternatívu k Hríbovi. Nemožno sa diviť, veď predsa v tom čase písal aj takéto komentáre:
Novomeského komunizmus je problémom iba pre tých, ktorí spájajú akúkoľvek kritiku nespravodlivosti so zločinnými ideológiami….Pán Kalmus, ale aj poslanci OKS s iniciatívou na prijatie zákona o zákaze propagácie komunizmu by možno chceli, aby sme začali odstraňovaním Novomeského sôch a pokračovali napríklad zákazom jeho poézie. … Problém by mohla mať aj avizovaná výstava Picassa. V prípade, že by sa jej kurátorom podarilo na Slovensko prepašovať nejaké obrazy tohto notorického komunistu, pán Kalmus by ich mohol ísť nasprejovať.
Vývoj poznáme. Následne sa stal Havran horším pravicovým dogmatikom než Hríb a dnes je úplne až fanaticky angažovane na opačných ideových pozíciách, rovnako ako Boris Zala, ktorý obrátil kabát a je miláčik hlavného prúdu.
Každopádne títo ľudia by dnes nemohli spolu vydržať ani v jednej miestnosti. Konštelácia vyzerá úplne až surrealisticky a súčasne ukazuje na to, kde sme sa ako spoločnosť za 12 rokov posunuli, resp. čo sa s nami stalo. Dnes sa nielenže nedokážeme rozprávať, ale vytvárajú sa listiny nepriateľov, cenzurujú sa ľudia z verejného priestoru, ostrakizuje sa iný názor, mnohí sa tiež autocenzurujú, lebo chcú prežiť.
GABRIELA ROTHMAYEROVÁ v najnovšom statuse: Nezmenila by som ani slovo. Len osoby a obsadenie. Vtedy ma o zorganizovanie tejto konferencie poprosil zala, (zámerne píšem s malým písmenom), spísala som zoznam hostí, všetkých som oslovila, všetci pozvanie prijali a všetci mali podnetné príspevky. Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika, programová riaditeľka STV 2 Marta Gajdošíková, psychologička Eva Jaššová, teológ a šéfredaktor Jetotak Michal Havran, vydavateľka a zakladateľka Inaque.sk Aňa Ostrihoňová, poslanec NR SR Ľuboš Blaha, predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík, podpredseda Rady RTVS Martin Kákoš a ďalších deväťdesiat hostí z akademického i mediálneho prostredia. Za celý podnik sme ja, aj účinkujúci dostali od zalu honorár – obed v menze. (Lukáš Perný je v obecenstve, bol to vtedy taký mladý bubeník, prišiel aj s krásnou frajerkou. A vidím tam aj Ivana Laluhu, Ladislava Hohoša, Ferka Škvrndu, Fedora Macáška a vlastne všetkých milých ľudí).
***
A teraz článok, ktorý vyšiel pôvodne v NOVOM SLOVE:
GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: Vstupenku do amfiteátra zvaného verejný priestor si predplácame všetci. Médiá verejnej služby do tohto amfiteátra vstúpili v minulom tisícročí a storočí v situácii úplne odlišnej, ako je dnešná. Boli sólisti a pod diktátom ústavy, ktorá im zaručovala jedinú možne hlásanú pravdu. Dnes je Slovenská republika demokratickým štátom so všetkými slobodami a právami zaručenými demokratickou ústavou. Duálny systém pre médiá verejnej služby však položil doteraz nepoznané úlohy: zabezpečiť uspokojovanie informačných, kultúrnych, vzdelávacích potrieb všetkých občanov. Čo to znamená? A je možné takúto úlohu splniť?
„Kultúra médií: sú médiá mimo morálky? Európske skúsenosti s reguláciou médií“, to bola téma konferencie v piatok minulého týždňa v Akademickom klube v Bratislave. Pozvanie europoslanca Borisa Zalu prijali generálny riaditeľ RTVS Václav Mika, programová riaditeľka STV 2 Marta Gajdošíková, psychologička Eva Jaššová, teológ a šéfredaktor Jetotak Michal Havran, vydavateľka a zakladateľka Inaque.sk Aňa Ostrihoňová, poslanec NR SR Ľuboš Blaha, predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík, podpredseda Rady RTVS Martin Kákoš a ďalších deväťdesiat hostí z akademického i mediálneho prostredia.
Vo svojom úvodnom slove som povedala: 
Tak, ako neexistuje priemerný človek, tak neexistuje priemerný divák, priemerný poslucháč. Každý má svoje meno, svoje záujmy, svoje záľuby, svoje právo na artikuláciu toho širokého spektra svojho duchovného sveta. Spoločnosť je zložená z množstva menšín, ale netvorí ostrovy, spoločnosť jestvuje a úlohou médií verejnej služby by malo byť naplniť čo najširšie spektrum týchto menšín líšiacich sa vekom, pohlavím, záujmom, politickou preferenciou hodnôt.
Médiá verejnej služby nemôžu splniť požiadavky priemerného alebo štatisticky spriemerovaného prijímateľa signálu, ale požiadavky rôznych, rozličných menšín. Ukladá im to zákon aj verejný záujem harmonizovať, estetizovať a morálne vplývať na prostredie, v ktorom všetci žijeme.
Ako sa im to darí? Ilustráciou by mohol byť dokument nakrútený v obci Buzitka v rámci cyklu českej a slovenskej televízie Colnica. Pripomeniem:
dokumentaristi si Buzitku vybrali preto, lebo dlhodobo sa výsledky z celorepublikových volieb zhodujú s volebnými preferenciami tejto neveľkej obce. Občania si mali vo virtuálnych voľbách vybrať, v ktorom štáte by chceli žiť: v Slovenskej republike, v Československej republike, v Rakúsko-Uhorsku. Pri príprave tejto hry na referendum povie jedna z úradníčok pani starostke: „Ja by som chcela žiť v Československej socialistickej republike.“ „Taká nie je,“ usmeje sa pani starostka. A je to pravda. Ale v hre na referendum je možnosť vybrať si Rakúsko-Uhorsko. Tento fakt je veľmi výrečný. A myslím, že dosť dobre ilustruje situáciu, v ktorej žijeme.
Na konferencii sme sa pokúsili skúmať, v akom priestore to žijeme a čo na jeho kultivovanie a uspokojovanie potrieb, zaručených ústavou, robíme.
„Demokracie, toť diskuse,“ odkázal nám T. G. Masaryk a v Klube Nového slova tento odkaz šľachtíme. Najbližšie (8. 10. 2013) privítame profesora Jana Kellera.