Debata o Marxovi v nitrianskej Trafačke

V rámci májových večerných debát v priestoroch bývalej transformačnej stanice na nitrianskom sídlisku Párovce, nazývanej Trafačka, sa 7. mája 2019 uskutočnila debata o živote a diele K. Marxa, jedného z najvplyvnejších mysliteľov a bojovníkov 19. storočia za oslobodenie človeka spod nadvlády kapitálu.

Debatu zorganizovala Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky FF UKF. Hlavnými aktérmi večera bol významný slovenský filozof, prof. F. Novosád, autor nedávno vydanej práce „Zabudnúť na Marxa“ (2018) a mladý predstaviteľ slovenskej filozofie, M. Lipták, obaja pracovníci SAV. Moderátorom večera bol pracovník Katedry všeobecnej a aplikovanej etiky A. Michalík. (Všetci na foto, z ľava, A. Michalík, F. Novosád a M. Lipták).

Pozvaní hostia, vo svojom expozé k životu a dielu K. Marxa, sa dotkli nie len základných bodov Marxovej teoreticko-politickej práce, ale vystúpenie obohatili aj postojmi k Marxovi ako aj svojou osobnou cestou či už priklonenia sa k Marxovi alebo s dôvodmi svojho odklonu od Marxa.

Expozé hosťov zobrazilo Marxa, na jednej strane, ako jedného z najvýznamnejších mysliteľov 19. storočia, ktorého životné dielo ostalo vo viacerých smeroch nedokončené. Príkladom je druhý a tretí diel práce Kapitál, ktorý vydáva po Marxovej smrti F. Engels a štvrtý diel, venovaný rôznym teóriám nadhodnoty vydáva K. Kautsky. Navyše, Marxove názory sa vyvíjali a podľa F. Novosada, napríklad v otázke revolučnej premeny spoločnosti, na sklonku svojho tvorivého života, pod vplyvom neúspechov robotníckej triedy v revolučných rokoch 1848-49, sa akoby prikláňal skôr k evolučnej premene spoločnosti.

Napriek tomu, že Marx formuloval a rozvinul svoje názory v 19. storočí, tieto myšlienky sa „materializovali“ do podoby bloku socialistických štátov až v 20. storočí. Vystúpenie prirodzene neobišlo otázku pádu socializmu a ani otázku, do akej miery je dnes ešte Marxova teória, predovšetkým teória historického materializmu, aktuálna v súčasných podmienkach globálneho kapitalizmu.

V živej diskusii sa rozvinula debata nie len o otázke tzv. nadhodnoty, ktorá je základom vykorisťovania námezdnej pracovnej sily, ale aj o tom či Marx skutočne, na sklonku života, opúšťal ideu revolučnej premeny spoločnosti. Diskutovala sa otázka povahy socialistickej spoločnosti, kde M. Lipták zastával názor, že socializmus bol vlastne štátnym kapitalizmom, lebo aj tu boli pracujúci vykorisťovaní. Diskutérov tiež zaujímala otázka tried a triedneho boja v dnešných pomeroch ako aj to, do akej miery súvisí tzv. kultúrny marxizmus s učením Marxa a ako chápať tzv. neomarxizmus.

Oficiálnym ukončením stretnutia debaty neskončili a pokračovali v zanietenej, ale priateľskej forme do neskorej noci. Debata o Marxovi predovšetkým potvrdila rozmanitosť v prístupe k Marxovi, ale súčasne aj to, že akékoľvek vážne snahy či už o vylepšenie alebo premenu súčasnej spoločnosti nie sú možné bez toho, aby sa v úvahu nezobrali Marxove analýzy buržoáznej spoločnosti. Ako vtipne poznamenal F. Novosad, podľa doterajšieho vývoja buržoáznej spoločnosti sa zdá, že buržoázia si prečítala a zobrala praktické ponaučenie z Manifestu komunistickej strany vo väčšej miere, ako to urobil medzinárodný proletariát, ktorý napriek svojmu heslu – Proletári všetkých krajín spojte sa! – je stále rozdrobený, zatiaľ čo svetová buržoázia pôsobí jednotne ako globálna sila

V Nitre 9. 5. 2019                 Vladimír Manda

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom