Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Neviem ako vyzeral RAJ ale určite viem kde sa nachádzal a dodnes nachádza. Myslím že hovorím o najhorúcejšej téme dňa. Nasledujte ma priamo alebo len spoza záclon. Každému čo je vlastné, v čase všeobecného obmedzenia. Na cestu si neberte kompas, stačí trochu vody… množstvo zvážte… podľa výšky stĺpca na teplomeri (pravopisne správne na teplomere, ale nerýmovalo by sa, pochopte a ďakujem oneskorene ale predsa).
Ak sme už takto pekne v plnej poľnej a stojíme nerozhodne na nádvorí svojom vlastnom alebo aj susedovom (v prípade že nás vpustil v rámci dobrých priam kresťanských vzťahov na svoj dvor), spomeňme si v poslednej chvíli, či máme so sebou mapu najlepšie by bolo mať našu. Tak čo, máme? Nemáme. Nevraciame sa, počkáme za ďalším rozšírenejším vydaním. A dovtedy sa zaobídeme bez nej. No nie? No áno. Dobré ráno si želajme pred cestou. Nikdy nie večer. Lebo na cestu za rajom sa chodí ráno, večer raj opúšťame. Keď sme si už dostatočne poželávali, naposledy sa nadýchnime a vydýchnime a poďho priamo hľaď za humná všedných dní. Dnes je deň výnimočný, hľadáme predsa svoj raj. „Dopredu ľavá, dopredu ľavá…“ nie tak dávno spievali naši pionieri, starší sa určite rozpamätajú. Dnes pre poriadok v chôdzi budeme pekne striedať ľavá pravá a tak ďalej. Hop, prvých pár metrov prevýšenia máme za sebou a šťastne, ďalej to pôjde už ako po masle. A nezabudnite sa cestou poobzerať, je jedno v ktorom ročnom období stále je načo. Pozor: Neobzeráme sa dozadu. Mohlo by to spôsobiť pád. Nebežme k cieľu sťa pár splašených koní, na ceste k nemu sa vyžívajme v každej tôni a vôni. A vnímajme tú rôznorodosť a zdanlivý nesúlad čo vyvolá v nás harmóniu krásy a pocit blaha. Príroda je zdanlivo chaotická. Ale zdanie ako obyčajne klame. Všetko má svoj zmysel. Kto pre nás mohol zasadiť hneď za humnom ten obraz raja? Stačí nám žijúcim tu medzi nádhernými vŕškami a dolinami a prameňmi a vodopádmi len pár krokov a sme na mieste a trebárs aj pár tisíc krokov a sme stále tam a objavujeme ďalšie krásy krás pripravené stvoriteľom, v pozemskom RAJI. Čo po takej prechádzke získame? Všetko. A to všetko sa volá pokoj, kľud alebo aj mier v duši. Nestojí to nič. Klamem. Stojí. Kus dobrej námahy. Ale ten kus urobí čosi dobré aj s našou schránkou pre dušu. Lebo ako už hovorili naši predkovia: „V zdravom tele – zdravý duch.“ A občas aj duch dravý lebo život je boj a človek tvor prírodný (okrem iného). Toť dodatok autora na záver. Bližšie a podrobnejšie informácie možno aj s obrázkovým materiálom z raja dodám nabudúce. Na všetko raz príde čas a na všetko raz dôjde. Zostáva len veriť že všetko dobré……
Ostávam s pozdravom: „Dovidenia v raji priatelia z pod Braniska a priľahlých obcí.“
Dominik Petruška