V roku 2026 si Kazachstan pripomína 35. výročie svojej nezávislosti. Pred tromi a pol desaťročiami prijala medzinárodná komunita vznik Kazašskej republiky na politickej mape sveta so značnou zdržanlivosťou. Mladému štátu v srdci Eurázie mnohí predpovedali nezávideniahodný osud geopolitického rukojemníka v mocenskej hre veľmocí. Kazachstan však prešiel bezprecedentným vývojom: z niekdajšieho príjemcu zahraničnej pomoci sa vypracoval na sebavedomého medzinárodného aktéra, ktorý zohráva viditeľnú úlohu v oblasti nešírenia jadrových zbraní, medzináboženského dialógu i mierovej mediácie.
Korene modernej zahraničnej politiky Kazachstanu siahajú k odkazu Zlatej hordy a Kazašského chanátu, ktoré položili základy fenoménu tzv. stepskej diplomacie. Zlatá horda odovzdala vtedajším elitám skúsenosti s rozsiahlym spravovaním územia, kontrolou nad eurázijskými obchodnými trasami (Pax Mongolica) a princípom náboženskej tolerancie. V období Kazašského chanátu sa tieto tradície pretavili do premysleného systému bŕzd a protiváh. Kazašskí vládcovia majstrovsky spájali diplomatické manévrovanie, umenie kompromisu a nespochybniteľnú autoritu sudcov-mediátorov (tzv. bijov), vďaka čomu dokázali účinne hájiť záujmy kazašskej spoločnosti.
Súčasné postavenie Kazachstanu ako kľúčového spojovacieho článku v Eurázii je preto prirodzeným výsledkom evolúcie osemstoročného diplomatického kódu Veľkej stepi. Práve na týchto základoch dnes stojí viacvektorová zahraničná politika nezávislého štátu.
Astana v súčasnosti uplatňuje vyvážený a pragmatický kurz: dôsledne rozvíja spojenecké vzťahy s Ruskom, prehlbuje trvalé a všestranné strategické partnerstvo s Čínou, vedie konštruktívny dialóg so Spojenými štátmi a rozširuje obchodné a logistické väzby s Európskou úniou.
Táto inštitucionálna zrelosť priniesla krajine medzinárodné uznanie. Renomované svetové analytické centrá zaraďujú Kazachstan medzi tzv. stredné mocnosti (Middle Powers) po boku vplyvných globálnych aktérov, akými sú Turecko, Brazília či India. Tento status podčiarkuje aj pozícia Kazachstanu medzi päťdesiatimi najväčšími ekonomikami sveta, prvenstvo v prilievaní priamych zahraničných investícií v stredoázijskom regióne, kľúčová úloha vývozcu ropy, uránu a ďalších strategických surovín, ako aj jeho politická váha v medzinárodných organizáciách – predovšetkým v OSN, OBSE, Šanghajskej organizácii pre spoluprácu (ŠOS), na Konferencii o súčinnosti a budovaní dôvery v Ázii (CICA) či v Organizácii turkických štátov.
Zásadným míľnikom, ktorý definoval medzinárodný profil krajiny, bolo zrieknutie sa jadrového arzenálu. Mladá republika disponovala štvrtým najväčším jadrovým arzenálom na svete, ktorý prevyšoval spoločný potenciál Francúzska, Spojeného kráľovstva a Číny. Napriek tomu prijala historické rozhodnutie: 29. augusta 1991 definitívne uzavrela Semipalatinský jadrový polygón. Následne sa krajina dobrovoľne vzdala megaton ničivých zbraní a demontovala svoj jadrový štít výmenou za bezpečnostné záruky popredných svetových veľmocí.
Tento krok urobil z Kazachstanu globálneho lídra v oblasti nešírenia jadrových zbraní. Na základe iniciatívy Astany vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 29. august za Medzinárodný deň boja proti jadrovým skúškam. Kazachstan stál pri zrode Zóny bez jadrových zbraní v Strednej Ázii (CANWFZ), ktorej bezjadrový štatút spečatila Semipalatinská zmluva z roku 2006. Logickým vyústením tohto poslania bolo otvorenie prvej Banky nízko obohateného uránu pod záštitou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v roku 2017, ktorá predstavuje dôležitú poistku v globálnom systéme jadrovej bezpečnosti.
Paralelne s odzbrojovaním začal Kazachstan v medzinárodnom priestore prezentovať svoju domácu skúsenosť s medzietnickým a medzináboženským spolužitím – v krajine dnes žijú v mieri a vzájomnom rešpekte príslušníci viac ako 130 etník a 18 náboženských konfesií.
Unikátnou platformou sa stal Kongres lídrov svetových a tradičných náboženstiev, ktorý sa koná každé tri roky už od roku 2003. V dobe, keď civilizačné rozdiely nezriedka vyúsťujú do ozbrojených konfliktov, zostáva Palác mieru a zmierenia v Astane jedným z mála miest, kde za jedným stolom zasadajú poprední predstavitelia islamu, kresťanstva, judaizmu a budhizmu.
Významným medzníkom bol VII. kongres v roku 2022, na ktorom sa osobne zúčastnili pápež František, veľký imám mešity Al-Azhar Ahmad at-Tajjíb a ďalší poprední duchovní lídri z celého sveta. Záverečná deklarácia kongresu bola, rovnako ako dokumenty z predchádzajúcich ročníkov, distribuovaná ako oficiálny dokument OSN, čo potvrdilo postavenie Kazachstanu ako rešpektovaného centra medzináboženského a medzicivilizačného dialógu.
Vďaka dôvere kľúčových hráčov sa Kazachstan etabloval ako uznávaný mediátor pri znižovaní medzinárodného napätia. Keď uviazli rozhovory o iránskom jadrovom programe, Astana v roku 2013 dvakrát poskytla neutrálnu pôdu pre rokovania medzi Teheránom a skupinou medzinárodných sprostredkovateľov (P5+1), čo vytvorilo priestor pre neskoršie prijatie Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA).
Zaťažkávacou skúškou diplomatickej zrelosti bol aj tzv. astanský proces o Sýrii, spustený v roku 2017. V situácii, keď ženevské rozhovory stagnovali, sa Kazachstanu podarilo priviesť k spoločnému stolu garantov prímeria (Rusko, Turecko, Irán), oficiálny Damask aj sýrsku ozbrojenú opozíciu. Viac než 20 kôl rokovaní priamo prispelo k reálnemu zastaveniu bojov a vytvoreniu deeskalačných zón v Sýrii.
Výrazným potvrdením medzinárodnej prestíže bolo predsedníctvo Kazachstanu v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v roku 2010. Kazachstan sa stal vôbec prvým štátom Strednej Ázie, postsovietskeho priestoru a moslimského sveta na čele tejto organizácie. V Astane usporiadal historický summit OBSE, ktorý je dodnes jediným stretnutím lídrov tejto organizácie na najvyššej úrovni v 21. storočí. Prijatá Astanská deklarácia opätovne potvrdila záväzok budovať „slobodné, demokratické, spoločné a nedeliteľné euroatlantické a eurázijské bezpečnostné spoločenstvo od Vancouveru po Vladivostok, založené na dohodnutých princípoch, spoločných záväzkoch a spoločných cieľoch“.
Špecifický charakter majú vzťahy Kazachstanu s Organizáciou Spojených národov. Diplomatické skúsenosti prezidenta Kasym-Žomarta Tokajeva, ktorý pôsobil ako zástupca generálneho tajomníka OSN a generálny riaditeľ Úradu OSN v Ženeve, umožňujú krajine nielen reflektovať globálnu agendu, ale ju aj aktívne spoluutvárať. Kazachstan dlhodobo presadzuje komplexnú a pragmatickú reformu OSN vrátane Bezpečnostnej rady, pričom poukazuje na nevyhnutnosť prispôsobiť medzinárodné inštitúcie novým geopolitickým realitám a prekonať krízu dôvery v globálnej diplomacii.
Kľúčovou iniciatívou prednesenou na pôde OSN je návrh na zriadenie Medzinárodnej organizácie pre vodu. Hlava štátu upozornila na roztrieštenosť globálneho manažmentu vodných zdrojov, ktorý je v súčasnosti rozdelený medzi desiatky samostatných subjektov. Kazachstan preto navrhuje transformáciu koordinačného mechanizmu UN-Water na plnohodnotnú špecializovanú agentúru OSN, schopnú konsolidovať svetové kapacity a predchádzať globálnej vodnej kríze.
Kazachstan opakovane dokazuje, že je pripravený chrániť mier nielen za rokovacím stolom, ale aj priamo v teréne. Po úspešnom pôsobení v misiách v Iraku, Západnej Sahare, Libanone, na Pobreží Slonoviny, v Mali, Stredoafrickej republike a Konžskej demokratickej republike dosiahla účasť kazašských síl v mierových operáciách OSN novú úroveň. V roku 2024 bol na Golanských výšinách v rámci misie UNDOF nasadený samostatný národný kontingent 139 kazašských vojakov. Kazachstan sa stal vôbec prvým štátom SNŠ, ktorý od OSN získal samostatný mandát na vyslanie mierovej jednotky pod vlastnou štátnou vlajkou.
Tieto zahraničnopolitické aktivity sa opierajú o solídne hospodárske zázemie: Kazachstan zostáva najsilnejšou ekonomikou Strednej Ázie. Podľa údajov Národného štatistického úradu dosiahol HDP krajiny v roku 2025 približne 306 miliárd USD s reálnym rastom na úrovni 6,5 %.
Za 35 rokov svojej nezávislosti prešiel Kazachstan zásadným vývojom. Z niekdajšej sovietskej republiky zaťaženej ťažkým jadrovým dedičstvom sa stal medzinárodne rešpektovanou, ekonomicky silnou a suverénnou strednou mocnosťou, ktorej viacvektorová zahraničná politika a model medzietnického i medzináboženského zmieru predstavujú pilier geopolitickej stability v Eurázii.
Informovalo Kazašské veľvyslanectvo na Slovensku