Po návrate z Londýna som sa po 12 rokoch tešil na Bratislavu a život v našom hlavnom meste. Po pár týždňoch som však začal cítiť rovnakú averziu ako pred rokmi.
Tí sú proti druhým, dôchodcovia proti mladým, vidiek proti Bratislave a podobne. Z toho mi je naozaj zle.
Dnes je navyše výročie vraždy Martiny a Jána. Smutné, veľmi smutné, ale…
My Slováci sa správame, ako ovečky. Keď bača povie, tak ideme. Preto mi je hnusne, ako sa správa Andrej Kiska. Zneužíva toto smutné výročie a štve ľudí tak, ako by spomínaný zločin mala na svedomí vláda. Po čase sa pritom ukazuje, že za vraždou stoja asi úplne iní ľudia, ktorým Jano Kuciak prišiel na rôzne transakcie a pohyby ešte z čias Panama Papers…
Budeme sa asi ešte veľmi čudovať, čo všetko vyjde na povrch…
Prečo to píšem? V roku 2016 som žil v Londýne. Pred referendom o zotrvaní Spojeného kráľovstva v EÚ bola nálada v spoločnosti emotívne vybičovaná. Hranice medzi tábormi „za zotrvanie v EÚ“ a „za odchod z EÚ“ boli veľmi ostré. Klamalo sa, vyhrážalo sa, sľubovalo sa neskutočne veľa…
Do toho prišla vražda poslankyne Jo Cox. Táto žena bola tvrdo za zotrvanie v únii. Šialenec, ktorý ju zabil, naopak.
Nikto v Londýne však nehovoril o tom, že v Británii je ohrozená demokracia. Nikto nečakal, že vláda podá demisiu, alebo niektorý minister kvôli tomu podá demisiu.
A to sa dialo v atmosfére, keď Británia bola a je na križovatke dejín.
Asi nám stále chýba to, čo k nám ešte neprišlo – dospieť.
Roman Vilkovič
Malosť človeka sa prejavuje vo veľko-ústnych prejavoch pri zneužívaní nešťastia druhých. Takto zakrýva svoje priestupky proti morálke. Vôbec sa nedivím Kiskovi, určite to má zdedené.
Veru, pastieri vyhnali ovečky na pašu…Aj ja mám toho dosť!!!
v 2013 som napísal článok o téme ako aj Vy spomínate, že sa správame ako ovečky, ktorý je myslím si aj teraz aktuálny: https://v-hano.webnode.sk/news/ovce/
Keď už ste spomenuli dôchodcov, len jedna poznámka: Ako sa majú cítiť, keď napríklad jedna mladá dievčina si dá status, že dôchodcovia by nemali mať právo voliť, lebo aj tak tu už dlho nebudú a svojou voľbou kazia život mladým? A nie je to len tento prípad.
Píšete, že asi nám stále chýba to, čo k nám ešte neprišlo – dospieť. Tu je na mieste otázka, koľko rokov to ešte bude trvať a dospejeme vôbec?
Áno žijeme v rozhádanom štáte, kde každý môže každého obviniť bez dôkazov a nič sa nedeje. No najhoršie, čo sa môže stať, je ak občania na to rezignujú!