Juraj Draxler o mediálnych mýtoch na adresu Fica

Skončí Robert Fico ako Vladimír Mečiar?

Politickou udalosťou týždňa bol asi rozpad Smeru, vrátane unavenej reakcie Roberta Fica. Objavujú sa prirovnania, že Smer nakoniec skončí ako HZDS a jeho predseda ako šéf strany, ktorá zanikne spolu s jeho postupným odchodom na politickú perifériu.

Dovoľte k tomu dlhšiu úvahu.

Aj preto, že treba byť férový. O Ficovi zvlášť nepriatelia tvoria mýty, ktoré sú občas úplne nezmyselné. Jeden príklad: pred časom som si prečítal tu na FB poznámku šéfredaktora Denníka N Matúša Kostolného o tom, ako sa vraj Fico kedysi na tento denník nahneval tak, že priamo na zasadnutí vlády prikázal jej členom, že s ním nesmú komunikovať.

Je to nezmysel. Niečo o tom musím vedieť, keďže som bol priamo v centre diania. Je to skôr informácia v štýle rádia Jerevan. Podnet totiž nepadol na vláde, ale na obede členov vlády, neotvoril to Fico ale jeho vtedajší šéf komunikácie Erik Tomáš a nebola to vôbec nahnevaná, impulzívna reakcia. Celkom vecne sa rozoberalo, či na to, že denník vydal nálepky zosmiešňujúce premiéra, máme nejako reagovať (keďže denník tým neplnil informačnú ale čisto propagandistickú funkciu). Ale s rizikom, že novinám len zbytočne urobíme reklamu. Nakoniec padlo rozhodnutie, že nejaké gesto by sme mali urobiť, a preto sa ako ministri zdržíme priamej komunikácie s týmito novinami. (Spomínaný Erik Tomáš potom pritvrdil a začal komunikačné oddelenia ministerstiev obvolávať s príkazom, že nesmú denníku poskytovať vôbec žiadne informácie. To už bolo v rozpore s pôvodnou dohodou a tak trochu aj tlačovým zákonom, takže ja som pre zmenu vydal vyhlásenie, že ministerstvo rozhodne Nku informácie poskytovať bude. Mimochodom, to už viedlo k trochu nepriateľskejšej reakcii zo strany premiéra smerom ku mne, ale musím povedať, že dokonca ani vtedy nikto nezvyšoval hlas alebo niečo podobné.)

Čiže, nebolo to tak, že vladár v záchvate hnevu tresol do stola. To je presne klišé, do ktorého sa Fica roky snažia natlačiť. Raz som čítal rozhovor s nejakou filmárkou, ktorá ho požiadala o vystupovanie v dokumentárnom snímku. Potom tvrdila, ako je Fico odrezaný od sveta davom pätolízačov. V skutočnosti expremiér, naopak, vždy okolo seba mal až nezmyselne málo ľudí. V jedno obdobie jeho tím tvorili v podstate jedna sekretárka, šéf kancelárie a šéf komunikácie. Ten príbeh o dave prisluhovačov vznikol len z toho, že osoba, ktorá to rozprávala, použila vďačný tróp o vladárovi obklopenom davom dvoranov. To Ficov štýl nikdy nebol.
Keď už spomínam nezmysly, spomenul som si teraz na ešte jeden. Pred dlhými rokmi napísal komentáror SME Schutz text o tom, ako si Fico nechal do luxusnej podoby zrekonštruovať tunel medzi starou a novou budovou Úradu vlády. Tým tunelom som potom ako minister občas prešiel. Ide o úplne obyčajnú zásobovaciu chodbu, niečo, ako keď ste v podzemnom parkovisku. Občas ju použijú aj členovia vlády, napríklad, keď vonku prší, ale nie je tam vôbec nič, čo by ste označili za luxus.

Fico ako Mečiar?

Myslím si, že k Robertovi Ficovi treba byť férový aj v tom, že má niekoľko vlastností, ktoré ho od Mečiara odlišujú a vďaka ktorým vo vrcholovej politike vydržal dlhšie.

Tou prvou je, že je ako osoba oveľa opatrnejší na to, ako sa správa k ľuďom, zvlášť k svojim spolupracovníkom. Kým Mečiar si svojou výbušnosťou a manierizmami relatívne rýchlo odpudil aj blízkych, Fico toto nikdy nerobil.
Tiež mu naozaj treba uznať pracovitosť. Nech už si o ňom a jeho politike myslíte čokoľvek, vždy ste sa mohli spoľahnúť, že zasadnutie vlády vedie s plným sústredením, alebo, že sa zodpovedne pripraví na stretnutia s predstaviteľmi iných štátov. Verte mi, v politike som videl dosť ľudí, ktorí boli oveľa, oveľa nezodpovednejší.

A nakoniec, vždy mal tendenciu skôr sa vyhýbať okázalým papalášskym gestám. Žiadne otváranie diaľnice so Schifferovou a podobné hlúposti.

Tienisté stránky

Na druhej strane malo jeho politické pôsobenie prvky, ktoré ho proste museli dobehnúť. V prvom rade, nikdy sa nezaujímal o reálny výkon: plánovanie a manažovanie politík. Dokonca prakticky nevedel, ako fungujú ministerstvá. Zaujímal sa, a to dôsledne, len o to, čo hýbalo verejnou mienkou a voličmi: sociálne dávky, strategické investície a podobne. Preňho politika je a bola o moci – to, či sa podarí niečo realizovať, je už na úradníkoch.

Druhým problémom bolo, že, napriek tomu, že osobne nie je žiaden „sedlák“, veľmi sa nesnažil, aby to naokolo „sedlácky“ nevyzeralo a nefungovalo. Aj preto Smer mnohých slušnejších ľudí odpudzoval aj fyzicky: prídete na snem strany, vo VIP zóne vidíte pozbierané rôzne typické „vybavovačské“ a zbohatlícke typy ako z 90. rokov. V skutočnosti toto bolo ešte horšie ako pôsobenie mýtických oligarchov, ktoré bolo tiež nešťastné, ale s ich negatívami sa to mediálne preháňa.

A nakoniec: napriek rétorike nikdy nemal ako cieľ vybudovanie silného štátu, so silnými inštitúciami, kultúrou, s ideológiou, s výkonnými štátnymi štruktúrami. Tu ako kontrast môže pôsobiť dokonca aj český premiér Babiš, ktorý je vo funkcii oveľa kratšie. Napriek tomu, že osobne pôsobí neokrôchanejšie, povrchnejšie a menej organizovane ako Fico, v tomto bol vždy omnoho aktívnejší. Ako osoba finančne zachránil Lidové noviny, vysoko kvalitný český denník, hoci ani politicky ani osobne z toho žiaden profit nemá. Ako šéf strany nechal vybudovať pomerne slušný think tank (Institut pro ekonomiku a společnost). Ako premiér predsedá vláde, ktorá má okrem iného reálnu politiku podpory vedy a výskumu, vrátane profesionálnej inovačnej stratégie. Veľmi jasnú podporu tam má kultúra. Je to, ľudovo povedané, „úplne iný level“ záujmu o štátnosť a dlhodobé smerovanie krajiny.

Záver

Fico okrem toho urobil ešte drobné chyby. Príkladom je jeho bývanie. Iste, má úplnú pravdu v tom, že opozícia a médiá sa zachovali nehorázne vtedy, keď sa začalo pripravovať normálne bývanie pre predsedu vládu rekonštrukciou jedného z pôvodne diplomatických objektov. Hneď bolo veľa kriku a nezmyslov o luxuse (preboha, ide o predsedu vlády, zvyknime si, že niekto v takejto funkcii potrebuje určité zázemie). A tak sa zľakol, celý plán poprel a slušnejšie bývanie si vybavil nie celkom vhodným spôsobom.
Osobne by som však určite z neho nerobil démona. Tak, ako sa to týka všetkých našich významných politikov (vrátane spomínaného Mečiara), minimálne po určitej dobe, keď všetky krivdy a kontroverzie trochu prebolia, by sme im mali preukazovať určitú minimálnu úctu, aj sa postarať o ich materiálny komfort. Verte, nikto to na takomto poste nemal ľahké a verte, málokto by chcel a vedel úspešne riešiť všetky možné politické dilemy, pred ktorými stáli.

Na druhej strane je v tejto chvíli fakt, že ak sa Fico obzrie za svojou dlhou politickou kariérou, nemá veľa hmatateľných vecí, na ktoré by mohol ukázať: „toto sa vybudovalo za mňa.“ Ak ako občan prídete do slovenskej nemocnice, musíte sa hanbiť za to, ako to vo väčšine z nich vyzerá. Vlaky sa kazia a vysokoškoláci utekajú do zahraničia už len preto, aby nemuseli prežiť pár rokov na našich internátoch.

A na to naozaj treba pri hodnotení myslieť tiež.

Zdroj: Facebook

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

3 thoughts on “Juraj Draxler o mediálnych mýtoch na adresu Fica

  • 21. júna 2020 at 17:39
    Permalink

    .. p. Draxler si vážne myslí, že sa v niečom pozitívnom vyrovná p. Mečiarovi ?

     
    Reply
  • 21. júna 2020 at 18:40
    Permalink

    Ten text znie skoro ako nekrológ…
    Je mi záhadné, prečo sú ľudia náchylní ihneď uveriť zlomyseľnému ohováraniu kohokoľvek. V tomto teda ani Fico nie je výnimkou.

    V texte som si všimol pár vecí, ktoré Draxler nazval „tienistými stránkami“, ale z hľadiska potenciálneho poučenia nejakého iného ambiciózneho ľavičiara sú fatálne.

    1. Politik (predseda strany), ktorý „sa nezaujíma o reálny výkon“ by si nemal na krk brať premiérsku funkciu. Dá sa chápať, keď v prvom roku vládnutia ešte človek nevie, ako to chodí, ale po prvom roku by už mal fungovať optimálne. Premiér by mal byť hlavne výkonný človek a práve kvôli tomuto by vedenie strany malo byť dobre zladeným tímom. Je iróniou, že iný tím je vhodný na vyhrávanie volieb, a celkom iný na riadenie štátu.

    2. Zaujímal sa „len o to, čo hýbalo verejnou mienkou a voličmi“. V slovenskej realite sú to hlavne médiá, ktoré väčšinovo boli celý čas proti Ficovi nepriateľské. A to je tiež fatálna chyba. Vládna strana potrebuje spätnú väzbu, ale objektívnu a neskreslenú. Tú Fico určite cez médiá nedostal, takže z veľkej časti sa nechal médiami manipulovať.

     
    Reply
  • 22. júna 2020 at 9:35
    Permalink

    po Dzurindovi stabilizoval Slovensko a zvrátil kormidlo, ktoré nás viedlo do priepasti = veľa síl mu denno-denne odoberali podkupní pro-hnUSAcki press-titúti & opoziční psychopati, ktorí sa lžami & podvodmi predrali dnes k moci :-( Fico ako Mečiar budú v histórii Slovenska zaberať tie najvyššie a najpozitívnejšie miesta === darebáci dzurinda a matovič a kiska skončia v prepadlisku dejín

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom