Juraj Draxler sa vyjadril k médiám

Práve som si prečítal ubolený status jednej pomerne prominentnej redaktorky. O tom, akí sú ľudia zlí, dokážu ju v online priestore ohovárať, vymýšľať si lži o nej, jej manželstve a podobne. Zvlášť, keď ich niečím vo svojej práci vyprovokuje.

S tým by človek normálne súcitil, ľudia dokážu byť naozaj nepríjemní, keď sa digitálne utrhnú z reťaze. Keby… keby daná redaktorka nepracovala v SME. Čo naozaj zanecháva v celom príbehu divnú pachuť.

Pretože sťažovať sa na niečo podobné, a pracovať v inštitúcii, ktorá doslova žije z vyvolávania masovej nenávisti, no, ako hovorím, je tam tá pachuť.

Pripomeniem, ja som si napríklad za roky vypočul neskutočne veľa úplne bláznivých príbehov o sebe a obrovská časť z nich má pôvod v kruto manipulatívnych príbehoch SME, alebo dokonca v bezočivých lžiach tohto periodika. Poctivo som na tie nezmysly upozorňoval, samozrejme, zbytočne.

Ešte ako perličku uvediem niečo, čo nesúvisí so SME ale s príbehom áno: sám som medzi fanúšikmi tejto redaktorky zazrel bratislavské kaviarenské paničky (hipsterský postoj, typické kecy o boji proti hoaxoch, mafii, atď.) ktoré som svojho času videl o mne šíriť úplne bizarné príbehy, dokonca, ako som vraj dostal ministerský post cez posteľ. Áno, pani redaktorka, človek by naozaj neveril, aké psychopatické klamstvá sú ľudia schopní šíriť

Aby som bol ale férový, daná redaktorka sa, myslím, osobne do tých horších aktivít SME nezapája a z tohto hľadiska je mi ľúto, ak si zbytočne vypočuje nejaké nezmysly. Samozrejme, že to treba odsúdiť.

Moja ľútosť sa ale rozhodne nevzťahuje na iných ľudí v danom periodiku. Slušnému človeku musí prísť zle, keď niekde vidí šéfredaktorku Beátu Baloghovú, ako sa ustarostene a moralisticky tvári a nebodaj ešte niečo hovorí o etike. Niežeby redakciu aj reálne viedla, je skôr figurínou, ale to nič na veci nemení. Formálne jednoducho je zodpovedná za to, čo tento denník dlhé roky stvára. Za nechutne manipulatívne „správy“ a za politickú propagandu v štýle najlepších komsomolských tradícií.

Pozor, ja nie som žiaden typický domáci politik, ktorý nemá nič iné na práci, len sa sťažovať na novinárov v momente, keď mu stúpia na otlak. Dokonca, ak sú v práve, viem médiá podporiť. Za prvej Ficovej vlády som sa verejne postavil za týždenník Trend, keď hrozilo, že ho vládni politici pre úplnú blbosť cez súdy zlikvidujú. Neskôr, ako minister, som úplne verejne v podstate poslal do čerta premiéra Fica aj s jeho šéfom tlačového odboru, keď sa snažili ministerstvám prikázať, že nebudú poskytovať žiadne informácie Denníku N. Lenže máme aj niečo ako tlačový zákon, a ja som povedal, že ho budem rešpektovať, názor premiéra ma nezaujíma. Ale rovnako som dlho, veľmi dlho pred vstupom do politiky kritizoval, čo sa zo slovenskej tlače stáva aj verejne. A niekoľkokrát som v osobných rozhovoroch apeloval na redaktorov SME, aby si uvedomili, ako veľmi ich aktivity škodia spoločenskému vývoju a že sa to vypomstí aj im samým.

Osobne ma to o to viac uráža, že masmédiá považujem za extrémne dôležité. Nuansy ich práce chápem, veď som sa krátko novinárčinou, aj keď finančnou, pre Reuters, aj živil, a za život som napísal kopu textov pre slovenské, české, ale aj rakúske či britské periodiká. Obdivujem kvalitnú novinársku prácu, vrátane investigatívy či dobrých, aj ostrých komentárov. A potom vidíte, ako sa za takú prácu vydáva táto paródia na žurnalistiku.

Iste, netýka sa to všetkého, čo sa v SME tvorí, vedia mnoho vecí robiť aj profesionálne, ale to ich nijako nezbavuje viny.

Ak raz chceme žiť v normálnej, slušnej spoločnosti, ak chceme, aby ľudí reálne zaujímala politika a neplietli si to so zapájaním sa do davovej hystérie vyvolanej médiami, ak chceme, aby si mladí ľudia našli cestu od lacnej zábavy k zaujímavej publicistike, potom sa jednoducho budeme musieť ráznejšie postaviť tomu, čo sa v časti médií deje a čo tam konkrétni ľudia (!) robia.

Zdroj: Facebook Juraja Draxlera

---