Ľudovít Števko: Prípad Lučanský – memento pre demokraciu

Smrť bývalého prezidenta policajného zboru Milana Lučanského vo väzení zasiahla Slovensko viac ako sú ochotné pripustiť médiá hlavného prúdu. Pred historickou budovou Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave, známej ako U dvoch levov pribudli zapálené sviečky a smútočný veniec s neumelým nápisom„skutok sa stal“. Dokonca, ako sa objavila fotografia na sociálnych sieťach, večer pred novým rokom prišla vzdať hold mŕtvemu generálovi skupina policajtov. Na mnohých táto akcia zapôsobila silou emocionálneho náboja bola aj vyjadrením mienky o mužovi, ktorý toho urobil nemálo pre očistu slovenského prostredia od skutočných mafiánov.

Lenže emócie, akokoľvek ľudsky odôvodnené a prirodzené, nie sú tým najexaktnejším prejavom pri hľadaní pravdy o človeku. Za Lučanského však hovorila jeho práca a odvaha postaviť sa proti zlu, keď odhalil so svojím tímom a dostal pred súd vraha Černáka, najväčšieho bossa podsvetia v doterajšej histórii Slovenska a vyvinul ako policajný prezident veľké úsilie pri objasňovaní zločinu vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky. O jeho zásluhách sa kladne vyjadrovala opozícia i koalície. Napriek tomu Lučanského zatknutie nebolo pre informovaných, okrem Igora Matoviča, veľkým prekvapením. Médiá hlavného prúdu spustili prípravnú kanonádu proti nemu už pred zatknutím, akurát nemuseli ukazovať v priamom prenose, tak ako sa to stalo zvykom, povestné manévre kukláčov pred domom obvineného, pretože generál vo výslužbe bol na dovolenke v Chorvátsku a odtiaľ avizoval, presvedčený o svojej nevine, že sa dobrovoľne dostaví na výsluch.

Otázky bez odpovede

Lučanského zadržali hneď potom ako vypovedal na polícii. Rozhodnutie prokurátora o vzatí do väzby bolo čoskoro jasné: údajne hrozilo, že obvinený utečie na Floridu. Trochu čudné odôvodnenie, keďže Lučanský mohol utiecť bez problémov už z Chorátska, nehovoriac o tom, že údajní svedkovia, ktorých nemohol ovplyvňovať boli všetci vo väzení.Udalosti vzápätí dostali nezvykle šokujúci spád. Nikto netušil, ani verejnosť, ani rodina obvineného, že o tri týždne bude mŕtvy.

Nikto presne nevie, čo sa odohralo za dverami jeho samotky v prešovskej väznici, kde ho zadržiavali bez toho, aby absolvoval nejaký vyšetrovateľský úkon, hoci už pred uväznením sa dožadoval konfrontácie so svedkami, tzv. kajúcnikmi, aby mohol dokazovať svoju nevinu.

V tejto fáze prípadu sa nedá nepripomenúť dve zvláštne okolnosti: Prečo bol Lučanský vo väzbe v Prešove, ďaleko od Bratislavy a prečo vyšetrovatelia nepokračovali vo výsluchu? Potrebovali čas na získanie hodnoverných dôkazov, pretože ich nemali ani vtedy, keď ho zatkli? Alebo sa ktosi domnieval, že ho zlomia drsné podmienky kolúznej väzby? Mnohí vedeli a museli to vedieť aj samotní väznitelia, že Lučanský bol tvrdý, fyzicky i psychicky odolný policajt. Tak, na čo čakali, prečo tri týždne váhali s vyšetrovaním?

Nehody a náhody

Ďalší sled udalostí, nasledujúcich rýchlo po sebe, navodzuje rad ďalších otázok. Lučanský sa po krátkom pobyte vo väzbe nešťastnou náhodou zranil pri páde tak, že musel byť po posúdení špecialistom prešovskej nemocnice prevezený do Ružomberka, kde sa podrobil pri celkovej anestézii vážnemu chirurgickému zákroku v oblasti oka a nadočnice. Prirodzene, oficiálny výrok ministerky Kolíkovej, že nešlo samovražedný pokus ani o cudzie zavinenie, vyvolal vo verejnosti rôzne dohady. Jasné odpovede na otázky novinárov nedala ani ministerská tlačová konferencia, na ktorej sa prípad zranenia prominentného väzňa viac zľahčoval ako vysvetľoval.

Druhá nešťastná nehoda sa náhodou stala len o niekoľko hodín neskôr, keď sa pacientovi v nemocnici pošmykol vozíček, pričom padol na zátylok a udrel si hlavu s podozrením na otras mozgu. Zdá sa, že okolnosti tejto nehody nevzbudili nijaké podozrenie, veď svedkom nehody bola zaiste väzenská stráž. Spravidla dobre informovaný bezpečnostný analytik Milan Žitný hovorí o nehode čosi iné: podľa neho Lučanský spadol potom, ako ho sotil, či udrel dozorca lebo neuposlúchol rozkaz a nechcel si sadnúť do nemocničného kresielka.

Samovražda potrebuje nezávislé vyšetrenie

Posledné dejstvo drámy sa odohralo opäť v prešovskej väznici po Lučanského pobyte v troch nemocniciach od Prešova, cez Ružomberok po Trenčín. Médiami sa po Slovensku rozletela správa, že bývalý policajný prezident sa pokúsil o samovraždu.Podľa oficiálnej interpretácie mimoriadnej udalosti sa mal pokúsiť obesiť teplákovou bundou v časovom rozmedzí 9minút medzi dvoma kontrolami väzenskej stráže a leží v nemocnici v kritickom stave. Nik zatiaľ nevie ako sa to stalo počas tých kritických nekontrolovaných minút. O deň neskôr pacient zomrel, lebo mozgová smrť nedala nijakú nádej na prežitie. Znova sa vyrojili pochybnosti. O samovražde vie podľa medializovaných informácií a článkov v istom denníkunaisto ministerka spravodlivosti Kolíková, novinárka Denníka N Tódová a minister životného prostredia Budaj, bloger toho istého denníka, známy aj z Langošovho zoznamu agentov pod krycím menom „domovník“.

Nasledovala (zrejme nie posledná) nič nevysvetľujúca tlačovka ministerky spravodlivosti spojená s demisiou generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Milana Ivana. Podľa uznávaného politického analytika Jána Baráneka:„Lučanského osobná tragédia znamená absolútnu deštrukciu akejkoľvek právnej istoty v tejto krajine, pretože ide o vysoko citlivý politický prípad, kde je opatrnosť o to dôležitejšia, lebo akákoľvek „nehoda“ takéhoto človeka vzbudzuje vášne a oprávnené, či menej oprávnené podozrenia a vyvoláva dohady a konštrukcie, ktoré niekedy nemožno vyvrátiť.“

Na dokreslenie celej tragédie vyslovil svoju hrozbu trestného stíhania Jaroslav Naďadresovanú anonymnému informátorovi z ružomberskej nemocnice, ktorý zverejnil kópiu lekárskej správy o zranení policajného exprezidenta. Vyhlásenie ministra vojny je viac usvedčujúce ako nepremyslené, že správa je pravdivá, lekársky doložená, dokumentujúca, že ministerka Kolíková na predchádzajúcej tlačovej konferencii nepovedala o Lúčanského zranení celú pravdu. JUDr. Marica Pirošíková, bývalá dlhoročná ochrankyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu kladie otázku „či bolo dostatočne prešetrené aj prvé zranenie pána generála. Vysvetlenie, ktoré poskytlo Ministerstvo spravodlivosti po zverejnení správy z prvej hospitalizácie pána generála Lučanského v médiách, je absolútne nedostatočné a vyvoláva pochybnosti o pravdivosti slov ministerky spravodlivosti. Je to ďalší dôvod na jej okamžité odstúpenie.“

Uvidíme aké bude rozuzlenie tohto politického justičného škandálu medzinárodných rozmerov. Lebo nič nie je horšie, ako nevyjasnená smrť nevinného človeka pod ochranou štátu. A nemusí to byť ani smrť mladého Kuciaka. 

Ľudoví Števko

---