Ľudovít Števko: Prípad Lučanský – memento pre demokraciu

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Smrť bývalého prezidenta policajného zboru Milana Lučanského vo väzení zasiahla Slovensko viac ako sú ochotné pripustiť médiá hlavného prúdu. Pred historickou budovou Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave, známej ako U dvoch levov pribudli zapálené sviečky a smútočný veniec s neumelým nápisom„skutok sa stal“. Dokonca, ako sa objavila fotografia na sociálnych sieťach, večer pred novým rokom prišla vzdať hold mŕtvemu generálovi skupina policajtov. Na mnohých táto akcia zapôsobila silou emocionálneho náboja bola aj vyjadrením mienky o mužovi, ktorý toho urobil nemálo pre očistu slovenského prostredia od skutočných mafiánov.

Lenže emócie, akokoľvek ľudsky odôvodnené a prirodzené, nie sú tým najexaktnejším prejavom pri hľadaní pravdy o človeku. Za Lučanského však hovorila jeho práca a odvaha postaviť sa proti zlu, keď odhalil so svojím tímom a dostal pred súd vraha Černáka, najväčšieho bossa podsvetia v doterajšej histórii Slovenska a vyvinul ako policajný prezident veľké úsilie pri objasňovaní zločinu vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky. O jeho zásluhách sa kladne vyjadrovala opozícia i koalície. Napriek tomu Lučanského zatknutie nebolo pre informovaných, okrem Igora Matoviča, veľkým prekvapením. Médiá hlavného prúdu spustili prípravnú kanonádu proti nemu už pred zatknutím, akurát nemuseli ukazovať v priamom prenose, tak ako sa to stalo zvykom, povestné manévre kukláčov pred domom obvineného, pretože generál vo výslužbe bol na dovolenke v Chorvátsku a odtiaľ avizoval, presvedčený o svojej nevine, že sa dobrovoľne dostaví na výsluch.

Otázky bez odpovede

Lučanského zadržali hneď potom ako vypovedal na polícii. Rozhodnutie prokurátora o vzatí do väzby bolo čoskoro jasné: údajne hrozilo, že obvinený utečie na Floridu. Trochu čudné odôvodnenie, keďže Lučanský mohol utiecť bez problémov už z Chorátska, nehovoriac o tom, že údajní svedkovia, ktorých nemohol ovplyvňovať boli všetci vo väzení.Udalosti vzápätí dostali nezvykle šokujúci spád. Nikto netušil, ani verejnosť, ani rodina obvineného, že o tri týždne bude mŕtvy.

Nikto presne nevie, čo sa odohralo za dverami jeho samotky v prešovskej väznici, kde ho zadržiavali bez toho, aby absolvoval nejaký vyšetrovateľský úkon, hoci už pred uväznením sa dožadoval konfrontácie so svedkami, tzv. kajúcnikmi, aby mohol dokazovať svoju nevinu.

V tejto fáze prípadu sa nedá nepripomenúť dve zvláštne okolnosti: Prečo bol Lučanský vo väzbe v Prešove, ďaleko od Bratislavy a prečo vyšetrovatelia nepokračovali vo výsluchu? Potrebovali čas na získanie hodnoverných dôkazov, pretože ich nemali ani vtedy, keď ho zatkli? Alebo sa ktosi domnieval, že ho zlomia drsné podmienky kolúznej väzby? Mnohí vedeli a museli to vedieť aj samotní väznitelia, že Lučanský bol tvrdý, fyzicky i psychicky odolný policajt. Tak, na čo čakali, prečo tri týždne váhali s vyšetrovaním?

Nehody a náhody

Ďalší sled udalostí, nasledujúcich rýchlo po sebe, navodzuje rad ďalších otázok. Lučanský sa po krátkom pobyte vo väzbe nešťastnou náhodou zranil pri páde tak, že musel byť po posúdení špecialistom prešovskej nemocnice prevezený do Ružomberka, kde sa podrobil pri celkovej anestézii vážnemu chirurgickému zákroku v oblasti oka a nadočnice. Prirodzene, oficiálny výrok ministerky Kolíkovej, že nešlo samovražedný pokus ani o cudzie zavinenie, vyvolal vo verejnosti rôzne dohady. Jasné odpovede na otázky novinárov nedala ani ministerská tlačová konferencia, na ktorej sa prípad zranenia prominentného väzňa viac zľahčoval ako vysvetľoval.

Druhá nešťastná nehoda sa náhodou stala len o niekoľko hodín neskôr, keď sa pacientovi v nemocnici pošmykol vozíček, pričom padol na zátylok a udrel si hlavu s podozrením na otras mozgu. Zdá sa, že okolnosti tejto nehody nevzbudili nijaké podozrenie, veď svedkom nehody bola zaiste väzenská stráž. Spravidla dobre informovaný bezpečnostný analytik Milan Žitný hovorí o nehode čosi iné: podľa neho Lučanský spadol potom, ako ho sotil, či udrel dozorca lebo neuposlúchol rozkaz a nechcel si sadnúť do nemocničného kresielka.

Samovražda potrebuje nezávislé vyšetrenie

Posledné dejstvo drámy sa odohralo opäť v prešovskej väznici po Lučanského pobyte v troch nemocniciach od Prešova, cez Ružomberok po Trenčín. Médiami sa po Slovensku rozletela správa, že bývalý policajný prezident sa pokúsil o samovraždu.Podľa oficiálnej interpretácie mimoriadnej udalosti sa mal pokúsiť obesiť teplákovou bundou v časovom rozmedzí 9minút medzi dvoma kontrolami väzenskej stráže a leží v nemocnici v kritickom stave. Nik zatiaľ nevie ako sa to stalo počas tých kritických nekontrolovaných minút. O deň neskôr pacient zomrel, lebo mozgová smrť nedala nijakú nádej na prežitie. Znova sa vyrojili pochybnosti. O samovražde vie podľa medializovaných informácií a článkov v istom denníkunaisto ministerka spravodlivosti Kolíková, novinárka Denníka N Tódová a minister životného prostredia Budaj, bloger toho istého denníka, známy aj z Langošovho zoznamu agentov pod krycím menom „domovník“.

Nasledovala (zrejme nie posledná) nič nevysvetľujúca tlačovka ministerky spravodlivosti spojená s demisiou generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Milana Ivana. Podľa uznávaného politického analytika Jána Baráneka:„Lučanského osobná tragédia znamená absolútnu deštrukciu akejkoľvek právnej istoty v tejto krajine, pretože ide o vysoko citlivý politický prípad, kde je opatrnosť o to dôležitejšia, lebo akákoľvek „nehoda“ takéhoto človeka vzbudzuje vášne a oprávnené, či menej oprávnené podozrenia a vyvoláva dohady a konštrukcie, ktoré niekedy nemožno vyvrátiť.“

Na dokreslenie celej tragédie vyslovil svoju hrozbu trestného stíhania Jaroslav Naďadresovanú anonymnému informátorovi z ružomberskej nemocnice, ktorý zverejnil kópiu lekárskej správy o zranení policajného exprezidenta. Vyhlásenie ministra vojny je viac usvedčujúce ako nepremyslené, že správa je pravdivá, lekársky doložená, dokumentujúca, že ministerka Kolíková na predchádzajúcej tlačovej konferencii nepovedala o Lúčanského zranení celú pravdu. JUDr. Marica Pirošíková, bývalá dlhoročná ochrankyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu kladie otázku „či bolo dostatočne prešetrené aj prvé zranenie pána generála. Vysvetlenie, ktoré poskytlo Ministerstvo spravodlivosti po zverejnení správy z prvej hospitalizácie pána generála Lučanského v médiách, je absolútne nedostatočné a vyvoláva pochybnosti o pravdivosti slov ministerky spravodlivosti. Je to ďalší dôvod na jej okamžité odstúpenie.“

Uvidíme aké bude rozuzlenie tohto politického justičného škandálu medzinárodných rozmerov. Lebo nič nie je horšie, ako nevyjasnená smrť nevinného človeka pod ochranou štátu. A nemusí to byť ani smrť mladého Kuciaka. 

Ľudoví Števko

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Len vďaka Vašej podpore dokážeme robiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


7 thoughts on “Ľudovít Števko: Prípad Lučanský – memento pre demokraciu

  • 3. januára 2021 at 12:55
    Permalink

    ja som vyniesol zdravotny zaznam, zavrazdeneho lucanskeho

    Reply
  • 3. januára 2021 at 17:26
    Permalink

    HOVNO O TOM VIES A TREPES PICOVINY. SUHLASIM ZE JE TO TRAGEDIA A SKODA ZIVOTA. BOL BY SI PAR ROKOV ODSEDEL A POTOM MOHOL BYT UZ V KLUDE. PRED PAR TYZDNAMI SA LUCANSKY POBIL S BACHAROM, LEBO LEZAL CEZ DEN NA LOZKU, CO SA NESMIE, KEDZE BACHAR BOL V PRACI A NIE V ZAPASE MMA, TAK SI ZAVOLAL NA POMOC KOLEGOV A ZE DOSTAL LUCANSKY VACSIU NAKLADACKU JE LEN PRIRODZENE. BACHARI SA NERADI NECHAVAJU BIT OD VAZNOV, AJ KED TEN VAZEN JE BYVALY POLICAJNY PREZIDENT. KEDZE LUCANSKEHO BY MOHLI STIHAT ZA UTOK NA VEREJNEHO CINITELA A BACHARI BY ASI TIEZ MALI NEJAKU DISCIPLINARKU, ZE HO ZBILI TROCHA VIAC, AKO BOLO TREBA, TAK SA PO CHLAPSKY DOHODLI, ZE SERU NA TO A NIKTO TO HLASIT NEBUDE. BOLA TO ICH DOHODA A NIKOHO DO TOHO NIC NIE JE. PRETO UZ ISLA VON VERZIA, ZE VSETKO JE OK A TVRDIL TO AJ LUCANSKY AJ BACHARI V ZMYSLE DOHODY. MINISTERKA A ANI NIKTO Z MIN. SPRAVODLIVOSTI O TOM AKO TO V SKUTOCNOSTI BOLO A ICH DOHODE NEMOHLA VEDIET. AJ KED SA VAZNI KONTROLUJU MAX. RAZ ZA POL HODINU, TAK TO NEZABRANI TOMU, ABY VAZEN, KTORY SA ROZHODNE SPACHAT SAMOVRAZDU JU AJ NAOZAJ SPACHAL. TO JE NEMOZNE. SKODA ZE NESKOR TO LUCANSKY NEZVLADOL A OBESIL SA, TO JE VELKA SKODA A UPRIMNE JE MI TO LUTO, LEBO TO BOL CHLAP CO UZ MAL AJ V POLICII NIECO ZA SEBOU A NIE AKO SRAC ,TELOCVIKAR GASPAR.

    Reply
    • 4. januára 2021 at 9:05
      Permalink

      I kdyby to tak bylo, tak je naprosto NEPŘÍPUSTNÉ aby bachař zbil svěřence… On by se neměl ani bránit, ale útočícího svěřence zpacifikovat (teda né mu vrátit pěstí, ale použít hmaty a chvaty a dostat ho na zem…) U takto exponovaného vězně měla probíhat kontrola častěji… Případně měl mít spoluvězně na cele…

      Reply
    • 5. januára 2021 at 15:31
      Permalink

      To akože kde sme, neodsudeneho človeka-zatiaľ nevinného nejaký tupý magor skope lebo predpisy tak je to napísané v predpisoch, tvoje rozumové pochody su na úrovni debilneho fízla

      Reply
  • 5. januára 2021 at 15:31
    Permalink

    To akože kde sme, neodsudeneho človeka-zatiaľ nevinného nejaký tupý magor skope lebo predpisy tak je to napísané v predpisoch, tvoje rozumové pochody su na úrovni debilneho fízla

    Reply
  • 6. januára 2021 at 9:15
    Permalink

    Tá fotka je zvláštna. Tí istí ľudia ho najprv dali do basy . Chlap tam zahynul. Čítajúc zverejnené listy – chlap ležal obesený – hlava na teplákovej blúze uviazanej okolo hhornej poschodovej postele , telo dolu bruchom . To je nelogické , Pud sebazáchovy mu nedovolí aby sa neoprel rukami o posteľ aby sa nezachránil . Teraz mu kolegovia tam salutujú .Tváre im nevidno. Zakrývajú fotky a svetielka. Naše myslenie však nezakryjú. Teraz ma môžu síce poslať do basy a tam ma odpratať. Ale nemôžu odpratať všetkých . Takže tak .

    Reply
    • 10. januára 2021 at 19:59
      Permalink

      Absolútny nezmysel, ten spôsob „samovraždy“. A to je v oficiálnom dokumente od Kolíkovej.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *