Roman Michelko hodnotí prezidentské diskusie.
Harabinovou šancou sú motivácie jeho súperov
V súvislosti s prezidentskými voľbami sa ukazuje, že veci nejdú tak, ako to niekto naplánoval. Razantný nástup Harabina v preferenciách ukazuje pre niekoho na šokujúce prekvapenie. Starostlivo vybraní kandidáti politického a mediálneho mainstreamu akosi „nefungujú“.
V čom je problém? Chýba im autenticita. Skutočný a dlhodobý záujem o verejné dianie, autentická a bytostná snaha zlepšiť život Slovákov. Motivácie najhlavnejších Harabinových protikandidátov sú pritom rozdielne, ale rovnako degradujúce.
Robert Mistrík kandiduje len preto, že nekandiduje Kiska a preto, že dosiahol všetko, čo chcel a prezidentom ešte nebol. Kandiduje napriek tomu, že si sám hlboko uvedomuje, že sa na takúto pozíciu nehodí. Nakoniec, vo veľmi otvorenom rozhovore zo 16. 12. 2016 pre Denník N, keď rozoberal svoje politické neúspechy, debakel vo voľbách do Európskeho parlamentu, ako aj jeho neslávne pôsobenie v SaS, to jasne deklaroval:
„Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Nemôžete mať päť životných cieľov. Ja mám len dva a bol by som rád, keby sa mi splnili. Jednak aby z mojich dvoch synov niečo poriadne vyrástlo a aby som si splnil svoje vedecké sny. Navyše politika si vyžaduje istý typ talentu. Budem k sebe úprimný, nemyslím si, že ho mám.“ Tieto slová či sebacharakteristiku možno len podpísať. Mistrík nie je homo politicus, politikou nežije, väčšinu svojho dospelého života sa úspešne venoval niečomu úplne inému. Prečo teda do toho ide? Okrem skutočnosti, že disponuje značnými prostriedkami, ide zrejme len o snahu niečo si dokázať. Len pre naplnenie svojho ega?
To je málo, a zároveň aj veľmi pochybný dôvod. Iste, podobný kandidát už za prezidenta zvolený bol. Ako však vieme, dopadlo to neslávne. Kiska, lebo o ňom je reč, sa už od začiatku svojho pôsobenia, stal len bezmocným nástrojom v rukách svojich poradcov. A tí mu radili často veľmi zle.
Trocha iný je príbeh podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča. Tento skúsený diplomat už všeličo dokázal. V posledných viac než desiatich rokoch sa pohybuje na samotnom vrchole európskeho politického Olympu. Získal si všeobecný rešpekt, je vnímaný, ako veľmi schopný technokrat, ale má skúsenosti aj so zákulisím európskej politiky.
Už skutočnosť, že získal deväť nominácií európskych socialistických strán pri kandidatúre na šéfa Európskej komisie za túto politickú frakciu jasne dokazuje, že to je osobnosť, ktorá disponuje značným politickým výtlakom. Jeho slabiny sú však tiež jasné, relatívne veľmi neskorý nástup do kampane, nie veľmi veľká poznateľnosť v rámci slovenského elektorátu, predovšetkým však minimum emócii, ktoré vzbudzuje. Slovenská politika je totiž niečo úplne iné než sterilné technokratické prostredie Bruselu.
Práve tieto okolnosti nahrávajú „čiernemu koňovi“ prezidentských volieb Štefanovi Harabinovi. Keď ohlásil kandidatúru, jeho preferencie boli sotva na hranici piatich percent. Postupne však do prezidentskej diskusie pretlačil témy, ktoré zaujali. Odhliadnuc od zjednodušovania, respektíve sľubovania vecí, ktoré prezident nie celkom dokáže ovplyvniť, vtiahol do kampane emócie. Skupina jeho podporovateľov rapídne rastie, čo je však najpodstatnejšie, je to kandidát, ktorý disponuje najvyšším potenciálom takzvaných skrytých hlasov.
Hneď po ohlásení skutočnosti, že Andrej Danko nepôjde do prezidentského súboja, vyšli analýzy, ktoré jasne deklarovali, že pre voličov SNS je Harabin jasná druhá voľba. Túto skutočnosť deklarovalo až šesťdesiatpäť percent voličov SNS. Treba pritom zdôrazniť, že v doteraz zverejnených prieskumoch táto skutočnosť nebola zaznamenaná.
Ďalším značným rezervoárom Harabinových voličov je elektorát Mariana Kotlebu. V mnohých diskusiách veľa potencionálnych voličov priznáva, že srdce hovorí za Kotlebu, ale rozum za Harabina. Ani títo voliči nie sú zatiaľ zachytení v prieskumoch. Posledným nie nepodstatným rezervoárom Harabinových hlasov je severné Slovensko, okresy, v ktorých v deväťdesiatych rokoch výrazne dominovalo HZDS a ešte v nedávnej minulosti Smer. Pre týchto tradičných voličov nie je ponuka Šefčoviča to, čo práve očakávali.
Je teda veľmi pravdepodobné, že značná časť hlasov na Kysuciach, ale aj Liptove, hornej Nitre a podobne sa rozdelí, dokonca neproporcionálne, ale výrazne v prospech Harabina. Ani títo voliči ešte nie sú zahrnutí v prieskumoch. Uvidíme, či ďalšie prieskumy odrazia tento logický nárast jeho preferencií, alebo stále ostanú skrytými a až výsledky prvého kola ukážu to, čo sa dá už dnes veľmi jasne dedukovať. Je vysoko pravdepodobné nielen to, že Harabin postúpi do druhého kola, ale je celkom možné, že postúpi z prvého miesta.
Roman Michelko
Kandidáti na prezidenta, by podľa mňa mali okrem iného spĺňať aj nejaké morálne kritéria. Určite preto nie je v poriadku, ak pán Harabin krivo obvinil protikandidáta z porušovania zákona a ako dôkaz citoval starý 4 ročný zdôrazňujem neplatný zákon o voľbách. Jednalo sa o billboardy pána Mistríka, ktorého určite voliť nebudem, no zo strany pána Harabina to pokladám prinajmenšom za podpásovku. Takto by sa kandidát na prezidenta určite správať nemal. Naviac dodnes na základe vysielania na slobodnom vysielači v relácii „s Harabinom o práve 48“, ľudia veria nepravdivým informáciám, čo poškodzuje pána Mistríka. Aby toho nebolo málo, tak presne v tomto duchu s pánom Harabinom ešte skôr viedol rozhovor ďalší kandidát Martin Daňo, ktorý však podľa mňa na rozdiel od pána Harabina, nemá veľkú šancu dostať sa do druhého kola.
Mňa osobne zaujala debata kandidátov na prezidenta medzi Harabinom a Chmelárom : https://www.youtube.com/watch?v=D_8JUnge0u0&feature=youtu.be
No, ak nie len v nej, ale v podstate neustále pán Harabin tvrdí, že politici u nás kradnú,tak v právnom štáte by sa malo začať niečo diať! Buď by bol niekto vyšetrovaný a išiel sedieť, alebo by bol súdený pán Harabin za krivé obvinenie. No u nás sa nič nedeje. Takže to vyzerá , že nie sme v právnom štáte, pretože tu môže beztrestne každý každého obviňovať aj bez dôkazov.
Ináč v hore spomínanej diskusii medzi Cmelárom a Harabinom som sa dozvedel, že pán Harabin by pravdepodobne dal bývalému premiérovi Mečiarovi štátne vyznamenanie. Ak chce kandidát, ktorý v prípade, že sa dostane na funkciu prezidenta dať štátne vyznamenanie Mečiarovi, tak na to nemám slov! Myslím, že v prípade zvolenia pána Harabina tých „zvrátenosti“ samozrejme v súlade so zákonom bude viac a pán Harabin to v zmienenej debate dal jasne najavo.
Nedá mi, aby som nespomenul ďalšieho kontroverzného kandidáta a to pána Kotlebu. Politici sa od neho dištancujú a nič nechcú mať ani s jeho stranou Ľudová strana Naše Slovensko. Najnovšie to predviedla aj naša vláda na svojom výjazde v jednom meste, kde pozvala aj starostov z okolia okrem jedného, ktorý teraz si nespomínam je z ĽS Naše Slovensko, alebo ich podporoval. To ideme teraz trestať občanov tejto obce za to, že si zvolili niekoho, komu dôverujú? Aj pán Kotleba musel vyzbierať minimálne 15 000 podpisov občanov, aby mohol kandidovať, no on odovzdal viac ako 27-tisíc podpisov občanov, ktorí mu tiež dôverujú. Som toho názoru, že občanom je potrebné povedať jasne či porušuje pán Kotleba a jeho strana zákon, alebo nie? Pretože ak porušuje , tak konkrétnu osobu treba trestne stíhať, neumožniť mu kandidovať a stranu ĽS Naše Slovensko zrušiť. No ak žiadny zákon nie je porušovaný, tak je to potrebné zrozumiteľne občanom povedať. Nie je predsa možné, aby o návrhu na rozpustenie strany ĽS Naše Slovensko, ktorý podal generálny prokurátor Jaromír Čižnár ešte v máji minulého roka, dodnes nebolo rozhodnuté. Kto vie, možno to takto niekomu aj vyhovuje…
Taktiež dohoda o odstúpení medzi kandidátmi Mistríkom a Čaputovou asi nebola celkom domyslená. Kandidáti majú teraz odlišné verzie dohody o tom, kto sa kedy v koho prospech vzdá a zbytočne vyvolávajú rozpaky medzi svojimi voličmi.
Ja osobne mám problém niektorému zo všetkých kandidátov dať s čistým svedomím svoj hlas. Pre mňa to asi zas bude voľba za menšie zlo.