„Prvá revolúcia, zrodená v dôsledku svetovej imperialistickej vojny, vzplanula. Táto prvá revolúcia iste nebude posledná …“ (Lenin, marec 1917)
Premena imperialistickej vojny na vojnu občiansku započatá v Rusku v marci 1917 zvrhla silou revolúcie cárizmus a dala moc do rúk ľudu. Heslá MIER, CHLIEB A SLOBODU sa rozleteli do všetkých krajín vojnového sveta. Živelná vlna protivojnového hnutia, prejavujúca sa v lete 1917 mohutnými masovými stávkami prerástla do ohnivého požiaru, v ktorom povstal ľudský duch zarovno ľudského rozumu. Človek vzal osud do vlastných rúk a vybudoval napriek všetkým protivenstvám buržoáznych vojen socialistický MIER.
“ … prvýkrát za storočie a tisícročie bol sľub odpovedať na vojnu medzi otrokármi revolúciou otrokov proti všetkým a akýmkoľvek otrokárom splnený bezo zvyšku .. a je plnený cez všetky obtiaže. Toto dielo sme začali. Kedy vôbec, za ako dlho, proletári ktorého onoho národa toto dielo dokončia – to nie je podstatné. Podstatné je, že ľady sa pohli, že cesta je otvorená a ukázaná … „ (Lenin)
SILA REVOLUČNÝCH ROKOV V OSLOBODZOVANÍ SA OD BIED KAPITALIZMU
„Triedne uvedomenie znamená, že robotníci pochopia, že jediným prostriedkom na zlepšenie ich postavenia a na dosiahnutie ich oslobodenia je boj proti triede kapitalistov a továrnikov. Uvedomenie robotníkov ďalej znamená, že pochopia, že záujmy všetkých robotníkov danej krajiny sú rovnaké, solidárne, že oni všetci tvoria jednu triedu, oddelenú od všetkých ostatných tried spoločnosti. Triedne uvedomenie robotníkov napokon znamená, že robotníci pochopia, že na dosiahnutie svojich cieľov musia sa nevyhnutne domáhať vplyvu na štátne záležitosti.“ (Lenin)
Víťazstvo Októbrovej revolúcie vyvolalo v Rakúsko-Uhorsku obrovský revolučný rozmach bojov robotníckej triedy. Jej prvým vyvrcholením bola januárová generálna stávka v roku 1918, v ktorej milióny robotníkov v celej monarchii zastavili prácu a demonštrovali pod heslami boja za mier a demokraciu., V Prahe sa demonštrácie 22. januára na Staroměstském náměstí zúčastnilo okolo 60 000 ľudí. O revolučnej situácii svedčilo i to, že na januárovú stávku bezprostredne nadväzovalo povstanie vojenského loďstva Kotorská, kde 1. februára 6000 námorníkov všetkých národností vztýčili na sťažne viac ako štyridsiatich lodí červené zástavy a moc bola počas troch dní v rukách Ústřední rady námorníků.
Prvý máj 1918, keď sa už vláda neodvážila demonštráciu zakázať, demonštroval silu pracujúcich más a ich odhodlanie bojovať za socializmus, demokraciu, mier a národnú slobodu., triumfálneho sprievodu Prahou sa zúčastnilo 100 tisíc demonštrantov. Významnou udalosťou bola májová demonštrácia v Liptovskom Mikuláši, kde sa prvýkrát slovenskí robotníci vyslovili za myšlienku boja jednotného štátu Čechov a Slovákov.
Na jar 1918 boli do armády znova zmobilizovaní vojaci, ktorí prešli ruským zajatím a zažili prevratné revolučné udalosti v Rusku. Títo „navrátilci“ sa stali iniciátormi a vodcami celej rady vzbúr, ktoré vypukli v tylových jednotkách v celej monarchii v máji a júni 1918. Na území našej vlasti boli vzbury v Śumperku, Rimavskej Sobote, Trenčíne, Bratislave, Lučenci a predovšetkým v Rumburku. Vojaci plzenského 7. streleckého pluku sa tu pod velením Františka Nohy vzbúrili 21. mája 1918 a tiahli smerom na juh s úmyslom vyvolať povstanie v Čechách. Obsadili Krásnú Lípu a Bor, ale v boji pred Ćeskou Lípou boli porazení a 10 vedúcich povstalcov popravených.
. V srbskom meste Kragujevci sa 2. júna vzbúrili vojaci trenčianskeho 71. pešieho pluku, v ktorom boli prevažne Slováci, ale po urputnom nočnom boji boli porazení. 44 z nich bolo odsúdených na smrť, pre výstrahu boli vedení ulicami mesta a vo dvoch skupinách popravení.
Najbezprostrednejšie ovplyvnila Októbrová revolúcia Čechov a Slovákov v Rusku, ktorých počet sa za vojny zmnohonásobil príchodom takmer 1/4 miliónov zajatcov. Robotnícke sociálne demokratické hnutie vo svojich radoch prešlo rýchlym vývojom , ktorý vyústil v máji 1918 v uskutočnení zjazdu a založenia Československej komunistickej strany v Rusku. Tisíce Čechov a Slovákov vstúpilo do štruktúr Ćervenej armády.
Vyvrcholením boja českej robotníckej triedy bola generálna stávka 14. októbra. Zatiaľ čo v Prahe sa po obsadení mesta vojskom podarilo zabrániť demonštráciám, prijalo mohutné zhromaždenie ľudu vo všetkých mestách Ćiech a Moravy deklaráciu, proklamujúcu vznik samostatnej Ćeskoslovenskej republiky.
Generálna stávka 14. októbra spečatila osud monarchie v českej zemi. Keď potom 28. októbra prišla do Prahy správa o kapitulácii Rakúsko-Uhorska v svetovej vojne, ľud vyšiel znova do ulíc. Vinou sociálpatriotického postupu vodcov sociálnych demokratov, podriaďujúcich svoju politiku záujmom českého meštiactva, uchopil sa moci Národný výbor, zostavený podľa výsledkov volieb z roku 1911 (!), v ňom mala úplnú prevahu buržoázia. Československo vzniklo ako kapitalistický štát a predáci Národného výboru sa ani neodvážili vyhlásiť ju ako republiku a poponáhľali sa s vyhlásením platnosti rakúsko-uhorských zákonov a nariadení. 30. októbra 1918 sa Slovenská národná rada prihlásila svojou deklaráciou k jednotnému štátu Čechov a Slovákov.
„ Hlavné, čo socialisti nechápu a v čom tkvie ich teoretická krátkozrakosť, čo z nich robí zajatcov buržoáznych predsudkov a v čom spočíva ich politická zrada na proletariáte je okolnosť, že v kapitalistickej spoločnosti pri každom čo len vážnejšom zostrení triedneho boja, ktorý je v základe každej spoločnosti, nemôže byť nič stredného, nič okrem diktatúry buržoázie alebo diktatúry proletariátu. Všetky sny o niečom treťom sú reakčnou maloburžoáznou lamentáciou!“ (Lenin na I. kongrese Komunistickej internacionály)
Čs. buržoázna armáda prekročila 27. apríla 1919 pod vedením talianskych a francúzskych generálov hranice a zahájila intervenciu proti Maďarskej republike rad, ktorá vznikla v marci toho roku po víťazstve diktatúry proletariátu. Vláda sa pritom opierala o súhlas a podporu pravicových predákov sociálnej demokracie. Ľavica vystúpila proti intervencii a priepasť medzi pravicovým vedením a revolučne naladenému robotníctvu sa ešte viac prehĺbila. Zostrenie triedneho boja v českej zemi vyústilo v máji 1919 v masové demonštrácie proti dražobe, úžerníctvu a čiernemu obchodu v Prahe, v Kladne, a i., pričom pracujúci súčasne demonštrovali proti intervencii čs. buržoázie.
Na konci mája 1919 prešla maďarská Červená armáda do protiútoku a jej jednotky, v ktorých bojovali tiež Ćeši a Slováci, prenikli na Slovensko. Na území východného a juhovýchodného Slovenska vznikli Soviety a 16. júna 1919 bola na zhromaždení v Prešove ustanovená SLOVENSKÁ REPUBLIKA RAD.
Ľavicové hnutie silnelo aj medzi proletariátom nemeckým a na Slovensku. Najuvedomelejšia časť nemeckých robotníkov sa zomkla okolo ľavice Karla Kreibicha. Silnú prevahu mala ľavica na Slovensku, kde sa ľavicová Medzinárodná socialistická strana Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny prihlásila na konferencii 29. – 30. júna 1920 v Košiciach k zásadám Komunistickej internacionály.
Tesne pred XIII. zjazdom zahájila pravicová väčšina vo vedení sociálnej demokracie útok proti ľavici, vopred dohodnutý s buržoáznymi politikmi. Tusar podal demisiu vlády, Masaryk menoval úradnícku vládu a strana začala vylučovať príslušníkov ľavice. Dochádza k rozkolu a strana sa štiepi na dva tábory – ľavičiarov a pravičiarov. 21. septembra 1920 zjazd čs. sociálnej demokracie odsúdil politiku pravice, vyslovil súhlas zo zásadami Komunistickej internacionály a ustanovil samostatnú Československú sociálne demokratickú stranu robotníckej ľavice.
Významnou oporou ľavice bolo hnutie mládeže, ktorej zdrvujúca väčšina sa prihlásila do jej štruktúr. Zjazd slovenskej, maďarskej, ukrajinskej a nemeckej mládeže Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny, ktorý sa konal 5. septembra 1920 v Bratislave, sa prihlásil k zásadám Komunistickej internacionály a založil Zväz komunistickým mladorobotníkov Slovenska.
Menovanie úradníckej vlády bolo začiatkom útoku buržoázie a ich pomáhačov, pravicových vodcov sociálnej demokracie proti marxistickej ľavici a celému revolučnému robotníckemu hnutiu. Útok vyvrcholil 9. decembra 1920, keď sa buržoázia rozhodla vyprovokovať rozhodujúcu zrážku. Polícia a žandárstvo obsadilo sídlo ľavice – Lidový dům v Prahe a zabavilo tlačiareň Rudého práva. O Lidový dům sa rozpútal boj, narýchlo boli povolaní robotníci z pražských závodoch, ale obrancovia Lidového domu po niekoľkohodinovom boji podľahli presile. Ešte v ten deň vypukla v kladenskom revíri protestná stávka a 10. decembra ráno vydala ľavica výzvu ku generálnej stávke.
„Obraciame sa na robotníkov celého sveta a vravíme im: České udalosti nemôžu byť poučnejšie. Je to zvláštne poučenie dané dejinami robotníkom celého sveta, aby sa im ukázalo, kam došli páni sociálni demokrati! „ ( Z vyhlásenia Komunistickej internacionály k decembrovému generálnemu štrajku 1920)
Decembrových generálnych štrajkov sa zúčastnilo milión robotníkov. Vznikali revolučné výbory, robotnícke a závodné rady, robotníci obsadzovali továrne a veľkostatky, obsadzovali úrady a moc prechádzala na mnohých miestach do ich rúk. Proti štrajkom bolo nasadené vojsko, ktoré 15. decembra odpor stávkujúcich zlomil. Okolo 3000 robotníkov bolo zatknutých, avšak cez teror a perzekúcie , ktoré vyústili v zinscenované súdne procesy sa nepodarilo odpor revolučného hnutia československého proletariátu zničiť. Komunistická internacionála ešte viac zomkla pracujúci ľud a dala podnet k prípravám na založenie Komunistickej strany Ćeskoslovenska.
Nezlomí nás ani výnimočný stav, ani stanné právo, ani konfiškácie, ani zastavovanie korešpondencie, ani procesy a väznice. Až jedného dňa príde deň víťazstva, bude všetko to, čo sme prežili minulý týždeň, jedným z najlepších a najposvätnejších pamiatok nášho života .. Budúcnosť patrí revolučnému robotníckemu hnutiu .. Nech žije Tretia internacionála! (15. december 1920)
Vladimír Iljič Lenin položil základy Slovanskej únie. Tým základom bol tmel v podobe socializmu a bratstvo slovanských národov!
Najlepší ľudia umierali,
aby sa dnes „hajzli“ dobre mali?
Najlepší synovia našej vlasti zomreli, aby sme my mohli kráčať po správnej ceste, ktorú nám svojim bojom ukázali. Je smutné, že paralely minulého storočia ich potomkom neotvára oči, hoci ako cez kopirák rotujú dejiny vykorisťovania človeka človekom.
Trochu Vás opravím, Sonka:“… vykorisťovanie človeka NEČLOVEKOM.“
Môj pohľad:Chyba sa stala v minulosti.
Do komunistickej strany a štátnej bezpečnosti sa vpustili prezlečení antikomunisti a bolo ich čoraz viac /preto ten Jakešov výrok „kůl v plotě“/; tí ju rozvrátili, stranu i štátnu bezpečnosť; oni v spolupráci s podsvetím /všakviemeakým/, za výdatnej pomoci zahraničia /všakviemeakého/, využili naivitu alebo nemohúcnosť skutočných komunistov, vsadili na určitú nespokojnosť ľudí s bývalým režimom, no a vrhli krajinu späť do náručia kapitálu. No a bruchopasníci si pomastili brušká.
( Z vyhlásenia Komunistickej internacionály k decembrovému generálnemu štrajku 1920) >
„Obraciame sa na robotníkov celého sveta a vravíme im: České udalosti nemôžu byť poučnejšie. Je to zvláštne poučenie dané dejinami robotníkom celého sveta, aby sa im ukázalo, kam došli páni sociálni demokrati! „
Chcem sa Vás všetkých, čo sem chodíte opýtať :
A neplatí uvedené poučenie aj na súčasnú, európsku a slovenskú (a)sociálnu demokraciu ?!
Martin!
Platí. Sociálni demokrati sa snažia spojiť ľavicu s umiernenou pravicou.
Ale! Je to asi taký prípad, akoby ste zatvorili do jednej klietky mačičku s vtáčikom. Mačička síce nie je tiger, ale vieme si domyslieť, ako by to asi dopadl; skrátka vtáčik dlho spievať nebude. Mačička je v podstate dravec.
Lenže pozor, nevetrajme, keď je vonku toxický vzduch! Pozor na ekonomických žralokov/SaS,OĽANO, PS/SPOLU, Za ľudí, KDH…/, pozor na nich, lebo budú lietať nielen pierka vtáčikov, ale pochlebe majú i mačičky.
Sociálni demokrati sa mohli poučiť z histórie, pravicovo – ľavicové zoskupenie prevalcuje ľavica, lebo úplatnosť je pravičiarom ako druhá koža. Preto som poukázala na paralely s minulosťou a dala námet k premýšľaniu.