„No kliatba, hanba, tma a smrti muka, keď v zradnú strunu siahne vaša ruka!„
NA ROBOTY
(fragment)
Zbohom, rodný kraju,
vitaj cudzí svete!
Hlad vás z domu ženie,
bieda biče pletie.
Za ten holý život,
za chatrnú plácu
dávate sa sami
na otrockú prácu.
Za tú tvoju vernosť,
za tie tvoje dary,
chystajú ti, ľud môj,
v cintoríne máry.
Chystajú ti máry.,
no boh veľký s nami,
možno skoro na ne
oni ľahnú sami.
VZMUŽ SA, MÔJ ROD!
/Fragment/
Nás pred záhubou nikto nezachráni,
ba ani povesť nespomenie rod,
čo napadnutý kvíľbou len sa bráni.
Nik nezastaví prísnej sudby chod ..
Kde pozrieš, samá slabosť, samý strach,
zbor silných otcov klesol do mohyly,
zbor našich umných blúdi v pustých snách.
V kút bezpečný sa už i mládež chýli ..
Ó beda, beda, slávnych otcov deti,
ó, spomeňte si na prešlosti jas,
z nej mužná sila do slabých dňov svieti.
Ó, vzmuž sa, rod môj! Zvrchovaný čas!
„Nás pred záhubou nikto nezachráni…“
Sami sa musíme zachrániť!
Ešte je čas!