Tomáš Klimek k roku 1989: Bol to majetkový prevrat – národného majetku sa zmocnili ľudia bez morálky

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Prejav Tomáša Klimeka z roku 2018, ktorý je stále aktuálny.

November 89 odštartoval majetkový prevrat v ktorom sa národného majetku zmocnili ľudia bez morálky, rôzne gorily a iné zvery, ktoré majú vyvinutý majetnícky pud a rozkradli sebestačné poľnohospodárstvo, zlikvidovali úplnú zamestnanosť, bezplatné zdravotníctvo a školstvo. Okradli všetkých pracujúcich o budúce dôchodky. Podvodníci zadĺžili budúce generácie nezmyselnými reformami, v ktorých presviedčali ľudí, že keď bude všetko na predaj, zdravie, spravodlivosť, naše životy, naša budúcnosť, že vtedy sa nám bude žiť lepšie.

Podarilo sa im iba jediné – dostali 2/3 národa do chudoby a táto chudoba ich nielen obmedzuje, ale aj ničí. Naši mocipáni odovzdali banky a monopoly zahraničným subjektom, paradoxne štátnym subjektom ako Enel a Telecom, napriek tomu, že tvrdia, že všetko štátne je zlé. Naša vlasť je ponúkaná okupantom. Naši vojaci bojujú za cudzie záujmy na Blízkom východe. Miestni kolaboranti nás nezmyselne ženú do nepriateľstvo s Ruskom a stupňujú vojenské napätie v Európe. Nahradili mierové spolužitie nenávistnou militaristickou kou politikou.   Nespochybňujeme reformy, v roku 1989, ktoré boli potrebné. My kritizujeme zneužitie tejto potreby. Zneužitie snáh a očakávaní ľudí, ktoré boli zneužité v cudzom záujme pre nemorálnu elitu. V záujme všetkých občanov sa budeme snažiť o presadenie skutočnej, teda samosprávnej demokracie, spravodlivosti a úcty k životu každého jednotlivca, k reálnej rovnosti ľudí pred zákonom a za všeobecná právno na zdravé životné prostredie. Na dostupné a kvalitné verejné služby a spravodlivú odmenu za prácu. Budeme sa usilovať o mier a obnovenie dôstojnosti v demokratickej a spravodlivej ľudskej spoločnosti, tak na Slovensku, v Európe i na celej planéte. Nie je to jednoduchý cieľ. Celý establišment, média budú stáť proti nám, celý čas budú proti nám bojovať. A my máme iba jediného politického spojenca: PRAVDU!

 
 
 

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




27 thoughts on “Tomáš Klimek k roku 1989: Bol to majetkový prevrat – národného majetku sa zmocnili ľudia bez morálky

  • 17. novembra 2018 at 14:08
    Permalink

    STOJÍ TO ZA POTLESK V STOJI !!! Ako krásne to povedal na konci: “ Nie je to jednoduchý cieľ. Celý establišment, média budú stáť proti nám, celý čas budú proti nám bojovať. A my máme iba jediného politického spojenca: PRAVDU!“

    Reply
  • 17. novembra 2018 at 17:41
    Permalink

    Tak to čo mladý súdruh natáral určite nie je pravda.

    Reply
  • 17. novembra 2018 at 17:43
    Permalink

    PS. A mal som tu rozsiahly komentár, ale súdruhovia sa akosi oponentúry boja. To je niečo ako keď sa zatvára za názor.

    Reply
  • 17. novembra 2018 at 17:56
    Permalink

    Vďaka, Tomáš Klimek. Trollov si nevšímajme, píšete pravdivo. Dnešná moc napríklad neskúma prečo vôbec po novembri 1989 došlo ku krachu československej ekonomiky. Lebo nie predtým do roku 1989, ale potom, kým ešte v polroku 1990 sa žilo výborne, všetko to prišlo akosi plazivo a „šokovo“ od jesene 1990 a v roku 1991 a 1992 prišli tak besné časy…
    Napríklad, prečo sa po legislatíve uzákoňujúcej trhové prostredie a umožňujúce podnikanie, odlúčenie štátnych podnikov od štátneho dirigizmu, umožňujúcej vstup zahraničného kapitálu do čs.štátnych firiem a zrušenie monopolu zahraničného obchodu i devízového monopolu – z 26.apríla 1990, prečo sa nerozbehla čs.ekonomika tým správnym smerom. Ak by dnes mal minister financií k dispozícii majetok štátu tých päť tisíc miliárd Kčs (v kurze jeden US-dolár ku piatim Kčs), ak by zdedil prakticky menovými dlhmi nezaťaženú národnú ekonomiku a ak by ľudia dnes disponovali takou silnou kúpnou silou ako vtedy, jasal by a ľudia by ozaj tancovali po uliciach…ale my už nič z toho nemáme.
    Už dnes sa máme lepšie ako sa budeme mať zajtra…

    Reply
    • 17. novembra 2018 at 20:09
      Permalink

      Súdruh Kantor
      Toľko volovín ako ste napísali je jednoducho neskutočné. Vy ste dospelý?
      Ekonomika sa vybrala správnym smerom a dnes sa máme podstatne lepšie ako za čias keď sa strieľalo na ľudí, ktorí chceli opustiť „raj na zemi“ .
      .
      A všetky tie peniaze o ktoré sme akože prišli sú len vo Vašej fantázii.
      Mimochodom, po roku 1948 sa stali štátnymi podnikmi všetky súkromné a zabudli ste za ne akosi zaplatiť. Chceli ste vybudovať spravodlivú spoločnosť na mega krádeži?
      Mimochodom, ako ste to dokázali? Ak by mi niekto dal firmu zadarmo, tak som boháč a vy ste z nás urobili žobrákov.

      Reply
      • 18. novembra 2018 at 0:49
        Permalink

        Znárodnenie veľkých podnikov prebehlo dekrétom prezidenta RČS E.Beneša ku 25.10.1945, u osôb spojených s kolaboráciou a zradou samozrejme bol majetok odňatý, u ostatných často kompenzovaný. Po februári 1948 opäť znárodňovanie 2 spôsobmi – kompenzáciou a odobratím v prípade dokázania špekulácie na trhu…v roku 1991 sa rozbehla iná premena vlastníctva- „rozdanie“ majetku všetkých do rúk privatizérov – teda krádežou. Nediskutujem s mŕtvolami. Len poctivo vysvetľujem.

        Reply
        • 18. novembra 2018 at 23:49
          Permalink

          V r. 1948 sa majetok neznárodňoval ale kradol násilím v prospech lúzrov, ktorí mnohokrát nemali ani poňatia ako sa riadia. Existovali akože kompenzácie, ale boli to len akože kompenzácie, keďže išlo o tisíciny a menej .
          Nemýľme si konfiškácie majetku vlastizradcom ktorí kolaborovali s fašistami s kradnutím majetku slušným a pracovitým občanom v mene vyšších cieľov .. to je socializmu.
          Mnohí si po tomto akte siahli na život, či sa snažili opustiť krajinu.
          Veď ako sa dá vybudovať spravodlivá krajina nespravodlivými prostriedkami?

          Reply
          • 19. novembra 2018 at 13:52
            Permalink

            s mŕtvolami sa nebavím, daj vlastné meno a priezvisko…pre ostatných, pýtal som sa jedného starého pána v roku 1980, čo mu konkrétne komunisti ukradli (sedeli sme v sklepe a popíjali vínko…) odpovedal, že „fšetkoooo“ a potom to z neho liezlo: zobrali mu dielňu, lebo v nej skladoval zašmelené látky na šitie, to v roku 1948 bol ešte tovar na prídeľové lístky od 1945, udala ho bohatá susedka, lebo jej ušil vraj pridraho a za látku pýtal veľa…prišla Verejná bezpečnosť, orgán mu látky zabavil…zostalo mu len pár štokov, pri vyšetrovaní sa ho pýtali, prečo v dielni nezamestnáva nikoho, on že už mu zobrali materiál, tak nemá koho,…pozvali ho do dielne kde robilo za šijacími strojmi asi 15 pracovníkov, to bol už vtedy „závod“, a vraj keď vstúpi sem do výrobného družstva, môže pokračovať vo svojej prevádzke, ale už nie pod svojim menom, len ako „VD“ – výrobné družstvo. Nikdy! kričal…po polroku už nemal ani na činžu a domová správa baráku mu priestor zobrala a spravila tam verejný mandel. On si žiaľ utápal vo víne a potom i v tuhom…ale jeho dcéra, kedže šiť vedela, bola v tom družstve a po 10 rokoch ho už aj viedla ako „zodpovedná vedúca“…jej otec do svojej smrti tvrdil, že komunisti mu majetok ukradli…ale iste, nie je to príbeh Baťu, ani príbeh iného továrnika…tí prišli o majetok v októbri 1945 Benešovým dekrétom a každý závod mal svojho národného správcu – niektorý podľahol a tak ho museli po februári 1948 opäť znárodniť, niektorí sa osvedčili – a stali sa riaditeľmi národného podniku.
            Poučenie: KTO BOL BEZ VINY?

  • 17. novembra 2018 at 19:04
    Permalink

    „Nerozumeli ste azda doslovne storočnej slovenčine Štúrovej?
    Táto najjasnejšia hlava, hovorí v podstate toto:
    Najlepšie sa zdiera a vykorisťuje ľud nevedomý a zaostalý…“

    Ladislav Novomeský

    Reply
    • 19. novembra 2018 at 18:00
      Permalink

      PZV Kantor.
      Moje meno tu bolo, ale žiaľ súdruhovia mi ho blokli. Už viete? A Vaše meno je kde?
      .
      Keby ste nefabulovali.
      Na Slovensku bolo minimum priemyslu a bola to agrárna krajina. Väčšinou to boli drobní roľníci a remeselníci. To čo im zobrali, nebrali „kapitalistom“ ale tomuto drobnému ľudu.
      No mojej starej matke zobrali 20 hektárov poľa, ktoré kúpila od židovského majiteľa a veľa si naň požičala. Peniaze zarobila tvrdou drinou a dlhé roky polia splácala. A potom jej všetko zobrali.
      A takých prípadov bola väčšina.
      Prvým predsedom družstva v našej dedine bol človek, ktorému nezobrali nič. On totiž nič nemal. Mimochodom, to bolo príznačné že ľudia, ktorí ani poľnohospodárstvu nerozumeli ho riadili.
      Tak trochu tragikomické.

      Reply
      • 19. novembra 2018 at 22:15
        Permalink

        s mŕtvolami sa nebavím…najmä ak precitli z kómy a sa tu snažia opisovať rok 1917 na Slovensku….a juj…haha aj s tým vinárskym družstvom z ćerveného vína, ako sa tu opisuje…h

        Reply
        • 20. novembra 2018 at 15:10
          Permalink

          Súdruh Kantor.
          Asi ste trochu mimo však.

          Reply
  • 17. novembra 2018 at 21:07
    Permalink

    Výborný článok… Presne toto všetko nám priniesol „Zamatový prevrat“…

    Reply
    • 17. novembra 2018 at 21:10
      Permalink

      Súdružka Devana.
      Ja Vám tak nesmierne rád prajem socializmus. Ani neviete ako:-)

      Reply
  • 19. novembra 2018 at 20:27
    Permalink

    Ako kapitalisti k majetku prišli

    Od 14. st. počas utvárania kapitalizmu prebiehal proces pôvodnej akumulácie kapitálu. Tento proces v rôznych podobách pokračuje dodnes.

    Podstatu procesu pôvodnej akumulácie kapitálu opísal K. Marx v Kapitáli:

    „Peniaze a tovary nie sú od samého začiatku kapitálom…Treba, aby sa premenili na kapitál. Lež sama táto premena sa môže uskutočniť len za určitých okolností, ktoré sa dajú zhrnúť takto: dva veľmi rozdielne druhy majiteľov tovarov musia stáť voči sebe a vstúpiť do styku, na jednej strane vlastníci peňazí, výrobných a životných prostriedkov, ktorým ide o to, aby kúpou cudzej pracovnej sily zhodnotili sumu hodnoty, ktorú vlastnia; na druhej strane slobodní robotníci, ktorí predávajú vlastnú pracovnú silu a predávajú teda prácu.
    …Bezprostredný výrobca, robotník, mohol disponovať svojou vlastnou osobou až vtedy, keď prestal byť pripútaný k pôde a nezávisel už od inej osoby ako nevoľník alebo poddaný…Tento historický proces, ktorý premieňa výrobcov na námezdných robotníkov, vystupuje na jednej strane ako ich oslobodenie od feudálnych povinností a cechového donucovania…Lenže na druhej strane sa títo práveže oslobodení ľudia stanú osobami, čo predávajú samých seba, až keď ich olúpia o všetky výrobné prostriedky a všetky záruky ich existencie, ktoré im poskytovali staré feudálne inštitúcie. A dejiny tohto ich vyvlastnenia sú zapísané do análov ľudstva krvou a ohňom.
    …veľké masy ľudí zrazu a násilne odtrhávajú od ich existenčných prostriedkov a vrhajú ich na trh práce ako slobodných, ničím nespútaných proletárov. Vyvlastnenie pôdy poľnohospodárskeho výrobcu, roľníka, je základom celého tohto procesu.
    …Predohra prevratu, ktorý vytvoril základ kapitalistického výrobného spôsobu, prebieha v poslednej tretine 15. a v prvých desaťročiach 16. storočia…. V Anglicku bezprostredný podnet na to dal najmä rozkvet flanderskej vlnárskej manufaktúry a zodpovedajúci rast cien vlny… sa jej heslom stala premena ornej pôdy na pasienky pre ovce.
    …Zákonodarstvo sa zľaklo tohto prevratu… Zákon Henricha VII., 1489, c. 19, zakazoval búrať všetky roľnícke domy, ku ktorým patrilo najmenej 20 akrov pôdy. Ten istý zákon sa obnovuje zákonom 25 Henricha VIII. Okrem iného sa v ňom hovorí, že „veľa nájmov a veľké stáda dobytka, najmä oviec, sa hromadia v rukách niekoľkých ľudí, v dôsledku čoho veľmi vzrástli pozemkové renty a veľmi upadlo obrábanie pôdy, kostoly a domy zbúrali, ohromné masy ľudu zbavili možnosti uživiť seba a svoju rodinu“.
    …Ešte v posledných desaťročiach 17. storočia bola yeomanry, nezávislé roľníctvo, početnejšia ako trieda nájomcov… Asi roku 1750 yeomanry zmizla a v posledných desaťročiach 18. storočia zmizla aj posledná stopa po obecnom vlastníctve roľníkov.

    Obdobie pôvodnej akumulácie kapitálu vošlo do dejín ako obdobie nesmierneho utrpenia más a prudkého úpadku morálky vládnucich tried.

    Proces pôvodnej akumulácie kapitálu znamená popretie buržoáznej tézy o práve človeka na vlastníctvo. Predkapitalistický spôsob výroby sa totiž zakladal na individuálnom vlastníctve pracujúceho, pracujúci je slobodným vlastníkom svojich pracovných podmienok, ktorými sám narába, kde roľník je vlastníkom poľa, ktoré obrába, remeselník vlastníkom nástroja, s ktorým pracuje. Tento výrobný spôsob však predpokladá roztrieštenie pôdy a ostatných výrobných prostriedkov. Tak ako vylučuje ich koncentráciu, vylučuje aj kooperáciu, deľbu práce v rámci toho istého výrobného procesu. Kapitalistická pôvodná akumulácia znamená premenu individuálnych a roztrieštených výrobných prostriedkov na spoločensky koncentrované, teda premena trpasličieho vlastníctva mnohých na obrovské vlastníctvo niekoľkých, teda vyvlastnenie ľudu, vyvlastnenie bezprostredných výrobcov.
    Vyvlastnením a vyhnaním časti vidieckeho obyvateľstva sa spolu s robotníkmi uvoľňujú ich životné prostriedky a pracovný materiál pre priemyselný kapitál. A zároveň sa vytvára aj odbyt pre vnútorný trh.

    Proces pôvodnej akumulácie kapitálu (vyvlastnenie roľníkov, cirkvi i nepriateľskej šľachty) vykazuje zhodné črty s procesom socialistickej industrializácie priemyslu a kolektivizácie poľnohospodárstva i procesom akumulácie zdrojov v starom Grécku.

    Pozrime sa na niektoré historické udalosti, sprevádzajúce proces vyvlastňovania majetkov buržoáziou.

    • V r. 1549 vypuklo povstanie sedliakov pod vedením Roberta Ketta v Anglicku. Bolo súčasťou mnohoročného boja roľníkov proti ohradzovaniu obecných pastvín a proti chovu oviec. Pre nejednotnosť bolo porazené.
    • V r. 1670 – 1671 vypuklo mohutná sedliacka vojna v Rusku pod vedením Štefana Timofejeviča Razina.
    Roľníci, ktorým statkári zaberali pôdu, stále častejšie utekali do pohraničných miest, kde zakladali nové osady a začali obrábať pôdu. Povolžské národy ako Mordvania, Čuvaši, Marijci a Tatári boli tiež utláčané. Ruskí statkári aj im zaberali pôdu a loviská. Taktiež vzrastali štátne dane a povinnosti. Na Done a v Povolží sa zhromažďoval veľký počet ľudí, ktorí sa stavali nepriateľsky voči štátu. Preto heslá S. Razina našli u týchto ľudí odozvu.

    • Husitstvo podlomilo predovšetkým materiálnu moc cirkvi tým, že previedlo obrovský presun v držbe pôdy zosvetštením (sekularizáciou) väčšiny cirkevného pozemkového majetku.
    • V r. 1523 – 1560 počas vlády Gustava I. vo Švédsku bola zavedená reformácia. V r. 1526 bola švédska cirkev zdanená a jej majetok vyvlastnený.
    • Pápež Kliment VII. v júli 1533 exkomunikoval anglického kráľa Juraja VIII. To bol bezprostredný podnet k odtrhnutiu anglickej cirkvi od Ríma. Zákonom o supremácii z novembra 1534 bol zabavený cirkevný majetok v najmä v prospech panovníka, bola založená anglikánska štátna cirkev, ktorej hlavou sa stal kráľ.
    • V r. 1536 zvíťazila v Dánsku za kráľa Kristiána III. luteránska reformácia. Bol vyvlastnený cirkevný majetok.
    • V r. 1634 bol zavraždený cisársky vojvoda Valdštejn v Čechách na príkaz cisára Ferdinanda II. Zabratím majetku Valdštejna a jeho priateľov Trčku a Kinského bola dokončená konfiškácia pôdy českej šľachty, ktorej sa zmocnili cudzinci.

    Americkí kolonizátori vyvlastnili územia, pôdu, surovinové bohatstvo i nesmierne poklady pôvodných obyvateľov Ameriky – Indiánov.
     V r. 1578 anglická kráľovná Alžbeta udelila Humphreymu Gilbertovi výsadu kolonizovať „pohanské a barbarské krajiny“ Nového sveta, na ktoré si Španielsko a iní európske krajiny nerobili nárok.
    – Anglicko sa v r. 1620 – 1635 zmietalo v hospodárskych ťažkostiach. Vidiecke obyvateľstvo, vyháňané v procese prvotnej akumulácie z pôdy (ale samozrejme, aj nezamestnaní remeselníci a rôzni dobrodruhovia) jediné východisko videli v koloniálnej expanzii na zaberané územia v Severnej Amerike.
     Najmä z územia indiánskych ríš Aztékov a Inkov bolo ulúpené a odvezené obrovské bohatstvo, väčšinou Španielmi.
    – Lúpilo sa však veselo aj medzi dobyvateľmi. V r. 1521 francúzski korzári sa zmocnili časti pokladu zlata a striebra, ktoré dobyvateľ ríše Aztékov Hermann Cortéz poslal do Španielska ako korisť.
    – Lúpežným prepadávaním španielskych lodí, vezúcim ulúpené poklady Indiánov, sa preslávil najmä anglický moreplavec Francis Drake v r. 1577 – 1580, neskôr admirál v službách kráľovnej Alžbety.
    – V r. 1587 priplával do Anglicka Thomas Cavendish, ktorého námorníci vystúpili z lode v prístave ovešaní zlatými šperkami. Tieto ulúpili španielskym lodiam, ktoré prevážali ulúpené indiánske poklady do Španielska.
     Bolívijské mesto Potosi bolo v 15. st. jedným z najbohatších miest na Zemi – vďaka veľkým zásobám strieba v baniach v útrobách neďalekého Cerro Rico. Odhaduje sa, že polovica všetkého vtedajšieho striebra na svete sa vyťažila v baniach pri Potosí a pokrývala takmer štvrtinu výdavkov španielskej koruny. Od príchodu Španielov v roku 1545 sa z útrob hory vyťažilo 20.000 až 40 000 ton striebra.
    Vedci Mark Abbott a Alexander Wolf na základe analýzy vzoriek usadeniny jazera pri meste Potosi v r. 2003, sú presvedčení, že o veľkých zásobách striebra v útrobách Cerro Rico vedeli už indiánske kultúry pred mocnými Inkami. Dôkazy objavili v usadeninách neďalekého jazierka Laguna Lobato. Vo všetkých vrstvách z rokov 1400-1800 sa zistili extrémne vysoké koncentrácie olova a antimónu, ktoré sa uvoľňovali z rudy do atmosféry pri ťažbe striebra. To znamená, že Inkovia získavali striebro už pred príchodom juhoamerického dobyvateľa Pizarra. Podľa Abotta a Wolfa však ani oni neboli prví. Stopy olova a antimónu sa totiž našli už v sedimentoch z 12. storočia. Stredoveké bane pravdepodobne založila kultúra Tiwanaku, ktorá zanikla po roku 1100 a jej centrum ležalo v oblasti jazera Titikaka.
    Zaujímavú skutočnosť vyčítali odborníci z vrstvy v odobratom vrtnom jadre, ktorá zodpovedá približne roku 1500. V tomto období vzrástol v atmosfére okrem olova a antimónu aj obsah bizmutu, cínu a striebra, ktorý asi o sto rokov opäť nečakane zmizol. Súvisí to s vývojom ťažobných technológií. Pri metóde používanej Inkami unikalo do vzduchu veľa olova, ale nie ostatných spomínaných kovov. Tie zamorili ovzdušie po tom, čo ranní španielski kolonizátori experimentovali so svojími neefektívnymi taviarňami budovanými z kastílskych tehál. Nakoniec zistili, že tavenie striebra je lepšie prenechať skúsenejším Inkom. Po roku 1600 postupne vymizli zo sedimentov aj bizmut, cín a olovo. V 17. storočí sa ložiská na Cerro Rico vyčerpali.

    • 12. 2. 2005 v brazílskom štáte Para v Amazónii najatými vrahmi bola zavraždená 73 ročná Dorothy Stangová, ekologička a aktivistka za práva roľníkov.
    Umlčali ju, lebo aktívne vystupovala proti nezákonným záberom pôdy a ilegálnej ťažbe dreva veľkofarmármi a drevárskymi spoločnosťami, ktoré používajú zastrašovanie, násilie, aby vyhnali tamojších obyvateľov z ich pozemkov.
    Stangová sa krátko pred smrťou stretla s ministrom pre ľudské práva Nilmariom Mirandom, aby ho informovala o štyroch farmároch, ktorým bolo vyhrážané smrťou drevárskymi spoločnosťami a chovateľmi dobytka
    V roku 2004 vypovedala pred komisiou kongresu vyšetrujúcou vyrubovanie pralesov. Konkrétne menovala drevoťažiarske spoločnosti, ktoré vyčíňali v tejto oblasti. Tieto ju začali nazývať teroristkou a obvinili ju, že dodáva farmárom zbrane. Spolu s ďalšími lídrami malých farmárov sa stala objektom vyhrážok.
    Pará je amazonským štátom s najvyšším počtom vrážd v súvislosti s bojom o pôdu. Podľa Pastoral Land Commission, katolíckej organizácie pomáhajúcej bezzemkom a chudobným, zomrelo Brazílii v rokoch 1985 až 2001 celkom 1237 vidieckych robotníkov, pričom 40% týchto vrážd sa stalo v Pará. Štát Pará je zodpovedný za tretinu zničených amazonských pralesov v Brazílii a dochádza tu najčastejšie k ničeniu prírody a porušovaniu ľudských práv.
    K vražde došlo 16 rokov (1988) po vražde Chica Mendesa, ktorý tiež patril medzi obrancov pôvodných obyvateľov. Bol obrancom amazonských pralesov, bojoval proti staviteľom ciest a medzinárodným bankám, ktoré ich financovali. Preto ho zastrelili.
    Veľkí vlastníci pôdy (latifundií), vystupujúci ako moderný agrobiznis, chcú udržať pozemkovú štruktúru, ktorá im garantuje hegemonickú moc a privilégiá nad všetkými aspektmi brazílskeho štátu. Veľkostatkári, spoločnosti ťažiace drevo, pestovatelia sóje pod zámienkou produktivity sa zmocňujú verejných pozemkov a území obývaných tradičným obyvateľstvom – domorodým obyvateľstvom, malými farmármi a mnohými ďalšími. Zároveň to robia za podpory politikov a štátnej polície používaním mnohých foriem násilia, vrátane zastrašovania, otrockej práce a vrážd.
    Brazília má súdny systém zaujatý proti malým roľníkom a tiež proti tradičným komunitám, ktoré už mnoho rokov žijú na pôde a obhospodarujú ju. Iba v roku 2003 bolo z pôdy v tejto oblasti súdne vysťahovaných 35 292 rodín malých farmárov.
    Tá istá súdna moc, ktorá je taká pohotová a pružná pri vyháňaní roľníkov a malých farmárov z pôdy, je extrémne pomalá pri posudzovaní zločinov páchaných proti nim. Z celkového počtu 1 379 usmrtení vo vidieckych oblastiach zaznamenaných pastoračnou pozemkovou komisiou v rokoch 1985-2004, iba 75 sa dostalo na súdne prerokovanie, na základe ktorého došlo k odsúdeniu 15 podnecovateľov vrážd a 64 vykonávateľov. Masaker v Eldorado de Carajas je v tomto smere príznačný práve pre spôsob, akým súdny systém sa stavia k zločinom páchaným na vidieckych robotníkoch. Zo 154 obvinených boli nakoniec odsúdení iba dvaja velitelia vojenskej skupiny.
    Iba niekoľko dní po vražde americkej rehoľníčky sa brazílska vláda rozhodla urobiť významný krok v boji za záchranu dažďových pralesov. Prezident Luiz da Silva podpísal dekréty o zriadení rozsiahleho národného parku a prírodnej rezervácie v štáte Para, ktoré majú chrániť unikátnu a hrubo poškodzovanú oblasť Amazónie.
    Brutálna vražda sestry Dorothy šokovala a vyvolala rozhorčenie. Pre Brazíliu a svet jej smrť je obžalobou absurdných štruktúr koncentrácie pôdy do obrovských majetkov, vedľa miliónov rodín, ktoré prežívajú na maličkých kúskoch zeme. Necelé 3% populácie vlastní dve tretiny brazílskej ornej pôdy a 60 % brazílskej poľnohospodárskej pôdy leží nevyužitá, zatiaľ čo 25 miliónov roľníkov takmer umiera od hladu..

    • Kanárske ostrovy obývali kedysi pravdepodobne priami potomkovia obyvateľov Atlantídy. Po krutej vojne so Španielmi už v r. 1500 na ostrovoch neostal živý ani jediný pôvodný obyvateľ. Moderné paleontologické výskumy ukázali, že títo ľudia patrili k rozličným etnickým skupinám. Boli medzi nimi cromagnonci, Semiti, príslušníci mongoloidných a negroidných rás.

    • V r. 1788 bolo založené v Austrálii mesto Sydney ako trestanecká kolónia. V r. 1829 vznikajú prvé slobodné osady v Austrálii. Po príchode britských kolonizátorov sa pôvodní obyvatelia Austrálie Aborigéni, ktorí kontinent obývali asi 40 tisíc rokov, dostali do pozície bezprávnej menšiny. Po roku 1829 im bola pôda väčšinou vyvlastnená bielymi osadníkmi.

    • V r. 1803 bola zriadená prvá osada na Tasmánii, ktorá ako kolónia vystupuje od r. 1825.
    – Na ostrove Tasmánia žilo pred príchodom britských kolonizátorov asi 3 – 4 tisíc Tasmáncov. Briti však na Tasmáncov organizovali hony ako na divú zver. V r. 1876 zomrela posledná Tasmánka menom Truganini.

    • Okrem iného Briti vyvlastnili právo Indov na voľnú ťažbu morskej soli vo svojej krajine. V máji 1930 Mahátma Gándhí viedol proti britskému soľnému monopolu výpravu dlhú 320 km na severozápadné pobrežie Indie Gándhí vyzýval roľníkov aby získavali vlastnú soľ z mora. Privlastnil si za hrsť soli, čím porušil tzv. soľný zákon, lebo si opatril nezdanenú soľ. Koloniálna britská moc ho preto uväznila. Gádhího zápas o slobodný prístup Indov k prírodnému bohatstvu svojej krajiny trval 5 rokov.

    • 16. 6. 1951 Francúzsko zákonom vyhlásilo všetky lesy v Alžírsku za štátne. Tak vyvlastnili a okradli domorodých obyvateľov o 2,4 milióna hektárov lúk a húštin, čím ich pripravili o existenčnú základňu pre chov dobytka.

    • Potom, čo si Cecil Rhodes uvedomil, že na severe od rieky Limpopo nenájde zlato, obrátil pozornosť na pôdu. Skoro na to v r. 1893 britskí vojaci a dobrovoľníci si toto územie podrobili silou zbraní. Nasledovalo zbesilé uchvacovanie najlepších pozemkov sprevádzané masovým vyháňaním pôvodných afrických majiteľov. Keď si bieli majitelia uvedomili, že sami nedokážu túto pôdu obrábať, zaviedli nútené práce Afričanov na pozemkoch, ktoré im nedlho predtým násilne odobrali. Tým boli položené základy Rodézie.
    Tento stav zostal prakticky nedotknutý až do r. 1979, keď už bolo zrejmé, že je neudržateľný. Ale britskí vyjednávači v r. 1979, za výdatnej podpory USA presadili to, že nezávislosť sa môže dosiahnuť len za dvoch podmienok. Jedna určovala, že majetkoprávne vzťahy týkajúce sa pôdy budú v priebehu 10 rokov riešené na základe dobrovoľnosti – čo znamenalo prakticky zablokovanie akejkoľvek pozemkovej reformy. Druhá zase pridelila veľký podiel na moci bielym kolonistom – 20 miest v parlamente.
    A tak v r. 1992, v čase keď 5000 bielych kolonistov držalo v rukách 70 percent pôdy, zatiaľ čo 6,5 milióna Afričanov zápolilo o živobytie na malých poliach v rezerváciách, a milión Afričanov bolo bezzemkami, vydala vláda Zimbabwe dekrét o znovunadobúdaní pôdy, Land Acquistion Act.

    Súčasťou procesu akumulácie zdrojov bolo vyvlastnenie voľného času robotníkov

    Predĺženie pracovného času, ktoré sa kapitál od polovice 14. storočia do konca 17 storočia usiluje štátnou mocou nanútiť plnoletým robotníkom.
    Napríklad jeden dekrét Juraja VII. z roku 1495 hovorí: „Každý remeselník a robotník musí od polovice marca do polovice septembra byť pred 5. hodinou rannou v práci. Na raňajky nemá viac než pol hodiny a nesmie tráviť viac než hodinu a pol obedom a v tej dobe si môže pospať… Nesmie opustiť prácu pred siedmou až ôsmou hodinou večernou… Od polovice septembra do polovice marca musí byť každý remeselník a robotník v práci od rozvidnenia a nesmie prestať, dokiaľ sa nezotmie a cez deň nesmie spať.“

    Reply
    • 20. novembra 2018 at 15:08
      Permalink

      Ako kapitalisti k majetku „prišli.“
      1.Najskôr treba definovať čo je to „kapitalista“ aby bolo jasno.
      2.Stredovek, bol stredovek a zaoberať sa kumuláciou kapitálu v stredoveku a dávať ho do súvislosti s dnešnou dobou je tak trochu hlúposť. S rozvojom vzdelanost, písma a technológií bolo možné vytvoriť pravidlá pužívania kapitálu a aj pravidlá na jeho získavanie.
      3. Ak niekto prišiel ku kapitálu proti pravidlám, tak máme represívne orgány ( polícia a súdy) aby mu bol tento majetok odňatý.
      4. Právo vlastniť súkromný majetok a slobodne s ním nakladať je základné ľudské právo. Ako história ukázala, porušením tohto práva vzniká násilie, vraždy a genocída. Holokaust je toho jasným príkladom.
      —————————————————————————————————————————————————–
      – Prečo nie je možné kapitalizmus poraziť ( našťastie)
      Kapitalizmus ako taký je v nás pudovo zakorenený. ( aj v tých najsocialistickejších socialistoch) Od čias kedy je človek človekom, tak zhromažďoval majetok. Najskôr samozrejme potraviny, ako rezervu na nepriaznivé odbdobie , aby si zachoval holú existenciu a neprišiel o život. Potom ako rezervu pre svojich potomkov a neskôr na ďalší obchod a zveľaďovanie so snahou urobiť život ľahším a pohodlnejším. Faktom je že trhový mechanizmus a sloboda nakladania z majetkom zabezpečila technologický pokrok, z ktorého mali a majú úžitok aj nemajetný.
      .
      Nadmerné hromadenie kapitálu.
      Je samozrejme rozdiel ak je niekto kapitalistom ako Bil Gates, ktorého cieľom snaženia nebol majetok, ale vývin nových technológií ktoré mu ako druhotný produkt majetok priniesli. A takým kapitalistom ako je Kočner či Baštrenák, ktorých cieľom nie je vývin nových technológií, či poskytovanie služieb občanom apod, ale vyložene hromadenie majetku za každú ceni a to aj podvodom a krádežou.
      Takéto hromadenie majetku neprináša úžitok nikomu(skôr naopak) okrem dotknutých aktérov.
      Avšak tento druh hromadenie majetku je skôr choroba, gamblerstvo, a proti takýmto “ kapitalistom“ musí byť každý súdny človek.
      .
      Na záver:
      Avšak motivácie tých, ktorí sú proti“kapitalizmu“ sú väčšinou nečisté a jediným motívom je závisť a túžba priživiť sa na úspechu tých druhých.

      Reply
  • 21. novembra 2018 at 15:38
    Permalink

    Mám 52 rokov, patrím ku skupine študentov, ktorí „robili“ revolúciu v roku 1989.
    Jedno môžem s istotou tvrdiť: pán Milan Antal je zrelý, skúsený, múdry muž, ktorý verí vo svoje schopnosti a v živote už niečo dosiahol. To, čo napísal, má hlavu a pätu, jasne hovorí, v čom je kapitalizmus nenásytný a aký má negatívny dopad na väčšinové obyvateľstvo.
    Pán, ktorý sa skrýva za meno Stalin, je odhadujem pomerne mladý muž, ktorý pravdepodobne ešte nemá veľa životných skúseností, asi ešte nemá manželku a deti a hlavne neverí si, má nízke sebavedomie a potrebuje sa predvádzať pre inými. Potrebuje svojich 15 minút slávy a to potrebuje čo najčastejšie. Nie je schopný a ochotný prijať argumenty diskutujúceho, ktorý je v opozícii k jeho názoru. Keby jeho opozičník aj mal pravdu v niečom, nie je schopný to niečo prijať. Chýba mu trpezlivosť, skúsenosti a pokora. Inak by nenapísal: Na záver: Avšak motivácie tých, ktorí sú proti“kapitalizmu“ sú väčšinou nečisté a jediným motívom je závisť a túžba priživiť sa na úspechu tých druhých. Prosím, prepáčte pán Stalin, je to hlúposť a je to detinské. Nikomu nič nezávidím, mám všetko, čo potrebujem, napriek tomu som proti kapitalizmu. Viete pán Stalin, všetko je to o tom, aké má človek nároky na svoj život. Či potrebuje drahé auto a 2x ročne dovolenku za tisícky eur, alebo mu stačí omnoho menej. Vždy treba sledovať tok peňazí. Vždy sa treba pýtať: Komu to vyhovuje?

    Ako povedala bývalá ministerka financií Brigita Schmognerová – dnes v diskusiách chýba odborná argumentácia. Neprispievam do verejných diskusií, preto neviem, ako to funguje. Pánovi Stalinovi sa naozaj NAOZAJ úprimne ospravedlňujem, ak som ho správne odhadla a jeho sa to dotklo.

    Do svojho veku 25 rokov som žila v socializme. Bola som spokojná, mala som dostatok všetkého, čo som potrebovala, mala som čo jesť a kde bývať, cítila som sa bezpečne, o budúcnosť som sa nebála, lebo som vedela, že napr. štát dáva 50tis. korún mladomanželskú pôžičku, 150tis. nenávratnú pôžičku na stavbu domu a za 200tis. sa dal dom postaviť. Od rodičov sme dostali každý po 25tis. korún svadobný dar, takže za 50tis. korún sa ten dom dal aj zariadiť. Teraz to tak necítim. Každý deň cítim ohrozenie – strata zamestnania (pracovala som dobre a spoľahlivo, napriek tomu som bola prepustená, lebo … pseudodôvody; po rokoch som sa dozvedela, že chcel podnik privatizovať a chcel si nechať lacnejšie pracovné sily, ale silnejší hráči mu to nedovolili, tak „preto“ prepustil ženu s dvomi malými deťmi), čím môžem byť ja aj moje deti ohrozené, nižší plat u iného zamestnávateľa, lebo dnes dĺžka praxe a vysoká kvalita práce nič neznamená, bezpečnostné ohrozenie zo strany nielen veľmocí, kvôli obrovskému zvyšovaniu vyzbrojovania vo svete no a ako sa ukazuje (napr. v západných krajinách) aj zo strany niektorých nelegálnych migrantov. Nikdy som nebola nekritická stúpenkyňa socialistického zriadenia a komunistickej strany. Tiež máme v rodine negatívne skúsenosti so socializmom. Môj starý otec radšej dobrovoľne dal 10ha pôdy do družstva lebo videl, ako susedia, ktorí nechceli dať svoju pôdu do družstva, skončili vo väzení a deti im nesmeli študovať. Môžem potvrdiť, že my Slováci máme naozaj krátku pamäť. Môj starý otec zažil prvú ČSR , nepovedal mi, čo je to kapitalizmus. Keby mi to povedal, nerobila by som žiadnu revolúciu. Ako som ho poznala, ani jemu by sa určite nepáčilo, že to je odovzdanie majetku nadnárodným spoločnostiam, odovzdanie moci nevoleným politikom v Bruseli a z neziskových organizácií (od obyčajných ľudí, ktorí vedia, ako to v neziskovkách funguje viem, že majú príjmy, ktoré ja nikdy nebudem mať). Už som to napísala vyššie: Vždy treba sledovať tok peňazí. Vždy sa treba pýtať: Komu to vyhovuje?

    Dnes po 29 rokoch od revolúcie v 1989.roku sa prikláňam k názoru, že ekonomická reforma, ktorú mal pripravenú Dubček so svojimi kolegami v roku 1968, keď sa chystal vznik robotníckych akcioviek … (kto je múdry, ten si to naštuduje a až potom sa bude snažiť presvedčiť argumentami, nie urážkami a výsmechom), bola najlepším a najspravodlivejším riešením pre väčšinové obyvateľstvo. Lenže tá ekonomická reforma z roku 1968 nevyhovovala ani „Západu“ ani Komunistickej strane Sovietskeho zväzu a – aké prekvapenie – obidvom spomenutým stranám z toho istého dôvodu: dávala moc do rúk ľuďom, ktorí v tej továrni, družstve pracovali. Preto prišli tanky do ČSSR a to so súhlasom „Západu“. Aby sa nedajboh nepreniesli „tie nezmysly“ na západ alebo na východ od hraníc ČSSR.

    Držím palce projektu Dav dva, nedajte sa znechutiť ľuďmi, ktorí sa z vás vysmievajú a urážajú vás. Sú to ľudia duchom chudobní, ktorí nedokážu prekročiť svoj tieň.

    Reply
  • 23. novembra 2018 at 10:27
    Permalink

    Ešte dovetok k vyjadreniu pána Stalina: „Je samozrejme rozdiel ak je niekto kapitalistom ako Bil Gates, ktorého cieľom snaženia nebol majetok, ale vývin nových technológií ktoré mu ako druhotný produkt majetok priniesli.“
    Bez urážky – je to vyjadrenie veľmi naivného človeka. (Aj ja som bola taká ešte pár mesiacov po 17.11.1989. Potom prišlo kruté precitnutie.) Samozrejme, že mu išlo o technologický pokrok ale aj jemu išlo hlavne o majetok. Veď je odchovaný v USA, kde je všetko prepočítavané na peniaze. (Preto v USA zrušili Obamovu reformu zdravotníctva.)
    Pri diskusii na hocijakú tému je potrebné sa odosobniť od svojho ega a snažiť sa o nadhľad. Len tak sa môžeme kvalitatívne posunúť a vyriešiť problém na prospech verejnosti. Na toto zabudli všetci, ktorí dnes vyvolávajú hystériu. Vždy si pripomínam slávnu vetu JFK: „Nepýtajte sa, čo môže vaša vlasť urobiť pre vás, ale čo vy môžete urobiť pre ňu,“. Teraz, na výročie jeho úmrtia, je to viac ako aktuálne.

    Reply
    • 28. novembra 2018 at 22:44
      Permalink

      Pani Perková.
      Ospravedlňujem sa za oneskorenú reakciu. Keď je článok starší a je už diskusia hustá a neprehľadná tak občas už zabudnem reagovať, keďže mám nové povinnosti pri iných článkoch. :)
      .
      Najskôr k zásadnému omylu.
      Som od Vás starší. Mám manželku a tri deti. Áno som kapitalista:)).. telom a hlavne dušou.
      Pochádzam z veľmi chudobnej viac početnej rodiny a rok 1989 ma zastihol ako robotníka za strojom.
      .
      Vaše diskusné príspevky sú príliš rozsiahle aby som reagoval na všetko čo ste napísali. Skúsim len heslovite.
      .
      1. Neskrývam sa za pseudonym, ale keďže redakcia mi zabránila prispievať pod vlastným menom, tak som si zvolil trochu zábavný nick:)
      2. Reagujem racionálne a dávam fakty. Vy DAV-isti komunisti tu vždy dávate len všeobecné frázy o tom ako bolo za socializmu dobre, no prežil som ho. Mne teda dobre nebolo. Na Vaše invektívy o nízkom sebavedomí nemusím povedať nič, len sa pousmiať.
      3. „Avšak motivácie tých, ktorí sú proti“kapitalizmu“ sú väčšinou nečisté a jediným motívom je závisť a túžba priživiť sa na úspechu tých druhých. “
      Aké iné motívy už môžu byť , ak niekto chce v mene socializmu a“rovnakosti“ siahnuť iným na slobodu či majetok? Len závisť a túžba po majetku tých druhých.
      4. Nikomu nič nezávidíte a všetko máte, a napriek tomu túžite iným vziať majetok, zobrať im slobodu a vybudovať spoločnosť založenú na vláde teroru a násilia. No to je akési protirečivé. Nemáte schizofréniu?
      5. Pani Smognerová má pravdu. Naozaj v médiách chýba odborná diskusia, keďže ju prostý ľud nemá rád. A preto radšej počúva takých ako je Fico a Danko. Ale je to vôľa ľudu. Keď ma zastihla revolúcia, tak som mal manželku, dieťa, už druhé zamestnanie a byt. A bol som veľmi nespokojný. Mal som síce čo jesť, ale chcel som žiť, nie biologicky existovať.
      6. Mladomanželská pôžička bola 30 000 korún s úrokom 2,7% . 150 000 Kčs nenávratnej pôžičky dostalo len niekoľko (vybraných) ľudí, a zákon ktorým sa prideľovala platil len rok. Ja som síce dom nestaval, ale staval ho môj brat. ( žiadnych 150 000 nedostal) Bežný rodinný dom vyšiel na 300 000 Kčs. Ja som od rodičov 25 000 Kčs nedostal, boli totiž veľmi chudobní a neviem o nikom kto by taký svadobný dar dostal. Ale veľmi si ich vážim, nikdy ich komunizmus nezlomil a nikdy sa mu nezapredali.
      7. Vďaka Bohu necítim ohrozenie. Za socializmu povedal môj kolega na nočnej smene vtip: „Radšej pershing v záhrade, ako Gusto na hrade.“ A bol za to spolu s troma kolegami týždeň vo vyšetrovacej väzbe. A na súde dostal podmienku rok. Teraz môžem povedať čo si myslím a nikto ma nebude zatvárať.
      8. Nepočul som ešte o tom a som podnikateľ, že by niekto musel nadnárodným spoločnostiam odovzdať majetok. Vy ste asi trochu málo sčítaná, alebo paranoidná. A neviem o tom že by o nás rozhodovali nevolení úradníci z Bruselu. To máte odkiaľ? Z Hlavných správ?
      9. A ozaj. Za to že Vás niekto prepustil z práce naozaj nemôžem. Aj moju ženu prepustili z práce a výrobné družstvo v ktorom pracovala jej odmietlo vyplatiť družstevný podiel ktorý jej celé roky strhával z výplaty. Hold komunisti vždy vedia ožobračiť.
      10. Dubčeková reforma? Ako ste to povedali? Robotnícke akciovky? Nuž áno správne ste povedali: „Kto má rozum, si to naštuduje“. A ten kto si to naštuduje vie, že takýto model nebol nikdy efektívny a nikdy nefungoval a ani nebude. Izraelské kibuce sú toho dôkazom. Každý človek čo sa len trochu obtrel o ekonomiku sa musí váľať od smiechu pri týchto nefungujúcich utópiách. A žiadne riešenie ktoré sa zakladá na odobratí majetku iným nemôže byť spravodlivé. Trochu morálky by nezaškodilo pani Perková
      11. Preto išli tanky do ČSSR zo súhlasom Západu. Tak toto je voloviny storočia. Ale má svoju logiku, aby ste mohli ospravedlňovať najväčšieho agresora na svete. Rusko.
      12.Dovolím si zopakovať tieto vety v ktorom citujete aj tú moju: „„Je samozrejme rozdiel ak je niekto kapitalistom ako Bil Gates, ktorého cieľom snaženia nebol majetok, ale vývin nových technológií ktoré mu ako druhotný produkt majetok priniesli.“
      Bez urážky – je to vyjadrenie veľmi naivného človeka.“
      Bez urážky, pani Perková, Vaše vyjadrenie vyjadrením človeka bez múdrosti. Je zrejmé že chcete len biologicky existovať, preto si myslíte že aj takí ľudia ako Bil Gates to tiež tak chcú. Mimochodom, ak by som mal odpovedať na otázku prečo podnikám, tak preto aby som bol slobodný. Ale to Vy s úzkym a obmedzeným názorom na ľudí nemôžete pochopiť. Je mi Vás v princípe ľúto.

      Reply
      • 29. novembra 2018 at 9:10
        Permalink

        Odporucam vsetkym, nereagovat na tohto trolla Stalina, alias Daniel Jankech. Nie je jeho cielom diskutovat, argumentovat, iba kazit diskusiu.

        Casto opakuje ako pokazeny gramofon, ze mu redakcia zablokovala vystupovat pod dvojim menom a preto pouziva svoje „vtipne“ Nicky… bla bla bla a dalsie veci co hovori.

        No pravda je taka, ze bol zablokovany preto lebo nadaval po druhych a trolloval a par komentov mu nepreslo ani pod tymto vtipnym nickom – no lebo tam mal vela linkov a tak je nastaveny tento komentovy system, ze ak ktokolvek da vela linkov (odkazov) tak to system zablokuje, je to ochrana proti spamu…je to vsade toto.

        Ale to su veci ktore platia standardne pre vsetkych, ak bude dalej nadavat bude zase zablokovany, a aj kazdy iny, to je pre kazdeho normalneho cloveka jasne ze by sa v diskusiach nemalo nadavat.

        – Takto je to asi aj s tou jeho skusenostou so zlym socializmom, vsetci mu robili zle bezdovodne urcite…

        Ved si ho najdite na FB jeho profil Daniel Jankech…neuspesny je aj za kapitalizmu a tak si ventiluje svoje komplexy…no problem nie je ani v socializme ani kapitalizme, ale v nom samom…

        Reply
        • 29. novembra 2018 at 13:19
          Permalink

          Súdruh David Dicházy.

          Mám pocit, že Vy pravdu nemusíte, však. Lebo dosť často v príspevku klamete.
          Áno, volám sa Daniel Jankech a mojim cieľom je predovšetkým diskutovať . V každom mojom príspevku sú predovšetkým fakty a to vecné, alebo tzv. hodnotiace úsudky.
          .
          Zablokovali ste ma preto, lebo sa Vám moje diskusné príspevky nehodili do Vašej ideológie. Nikomu som nenadával a najviac linkov som mal celkom dva. A boli to odkazy na moje publikácie. Mimochodom, z tej prvej som predal 4000 kusov a v r. 1994 bola najúspešnejšou publikáciou slovenského autora. Ak predáte na voľnom trhu pán Dicházy 4000 ks svojich kníh tam Vám pobozkám nohy. To sľubujem.
          A tešte sa, že sem prídem oponovať a diskutovať. Vaša pravda tým môže iba zmocnieť a spevnieť. Ak pravda pravdou nie je, môže sa samozrejme iba rosypať. Pasívny postoj k diskusnému príspevku znamená iba nedostatok odvahy argumentovať.
          Tým že tu chodím robím diskusiu živšou a k tomu ešte získavate aj viac čitateľov, čím máte možnosť šíriť Vaše myšlienky medzi viac ľudí. V mojej argumentácií môžete byť aj inšpirovaní, (alebo aj ja) keďže povedzme si na rovinu, počet voličov KSČ sa dá zrátať za hodinu.
          Mimochodom, Eduard Chmelár sa sám vyjadril v relácii na STV .. myslím v pondelok 26 .11 , že je potrebné aby ľudia chodili diskutovať aj na weby z ktorých obsahom nesúhlasia a dajú tak najavo že existuje aj iný pohľad na spoločenské udalosti. Tak to podľa jeho vzoru robím. :-)
          .
          Bolo by od Vás veľmi pekné, ak mi zmažete diskusný príspevok, aby ste obhájili dôvod jeho zmazania. Na Sme to tak robia a nezvyknú bloknúť kôli nejakej drobnosti prejav autora, aj keď veľkú úctu k slobode prejavu nemajú.
          .
          Dovolím si Vás citovať: „Ved si ho najdite na FB jeho profil Daniel Jankech…neuspesny je aj za kapitalizmu a tak si ventiluje svoje komplexy…no problem nie je ani v socializme ani kapitalizme, ale v nom samom…“
          Tento Váš príspevok by na SME hodnotili ako osobný útok a znevažovanie dôstojnosti oponenta a bol by zmazaný. Ak teda hovoríte, že tu niekto niekomu nadáva, tak nadávate Vy mne.
          Budem rád ak si ma ľudia na Facebooku nájdu. K mojim zdieľaniam môžeme pokojne diskutovať.
          .
          Prajem Vám pekný deň.
          Mám radosť z toho že ste ma osobne zaregistrovali a môže to priniesť ešte veľa zaujímavého v diskusii. Svojim spôsobom Vám chcem dokonca pomôcť meniť spoločnosť.
          A ešte drobná otázka. Rád by som k svojmu nicku dal aj fotku ako máte Vy. Dá sa to nejako vyriešiť?
          Ďakujem
          A vynikajúco som si s Vami podiskutoval.
          Daniel Jankech

          Reply
          • 29. novembra 2018 at 14:31
            Permalink

            Za chybu vo Vašom mene sa ospravedlňujem.

          • 29. novembra 2018 at 15:23
            Permalink

            Nemienim tu casto s Vami diskutovat (kedze nemam na to cas), tak len na vyjasnenie:

            1. „Nikomu som nenadával a najviac linkov som mal celkom dva.“ – to ze nadavate myslim, ze potvrdia aj ostatny a v danom komente ste mali 3 linky, tuna ste sa sami prichytili pri klamstve…system je nasjatveny proste tak ze 3 zablokuje.. Ja to nebudem menit, lebo chodi vela spamov potom a nemam cas mazat vsetky fejkove komenty od robotov. Tu je cast toho komentu co system blokol: http://sk.olejar eu/isbn/8096713647/, alebo aj tu: https://www.martinus sk/?uItem=78520
            .
            Plná zamestnanosť:
            Áno, museli sme byť všetci zamestnaní, lebo sme nemohli mať ani živnosť a dostávali sme mizerné tabuľkové platy z ktorých sa dalo sotva vyžiť.
            .
            O hodnotách. Socializmus učil že najdôležitejšie je mať plné brucho a morálka dôležitá nie je.
            .
            O poľnohospodárstve, to môžete tu: https://blog.etrend sk/…/kto-znicil-slovenske…

            (dal som het bodky pred domenou aby to nebloklo – ale su tu 3 linky) – inac aj moje komenty system blokuje, taze to neni nic osobne (z mobilu ked pisem, neviem preco, len mne).

            2. – „Ak predáte na voľnom trhu pán Dicházy 4000 ks svojich kníh tam Vám pobozkám nohy. “ – toto si zapamatam aj odfotim a potom, ked to bude aktualne pripomeniem…

            3. – Fotka sa nastavuje tusim na tejto stranke: https://en.gravatar.com/ hore v pravo sa vytvara ucet a da sa potom nastavit fotka a profil a tusim ze to plati pre wordpress celkovo…

            inac, to by si mohli aj ostatny zaregistrovat ked tak

            4. – odblokoval som aj povodny email, ktory bol bloknuty…daniel jankech… ale ako som povedal, za opakovane nadavanie a urazanie sa bude zase blokovat …je tu predsa nejaka diktatura proletariatu

            – Ak chcete a Vam to robi dobre, tak tu dalej diskutujte, my diskusiu rusit nechceme, lebo na vela mediach je zrusena. Ale aj tak nechapem tu potrebu znevazovat nase medium za to ze piseme ine „nepravicove“ pohlady/spravy…ved pravicovych medii je plno, nase medium este zdaleka neohrozuje mainstreamovy monopol na pravdu…

  • 29. novembra 2018 at 23:04
    Permalink

    Súdruh Diczházy,
    Som rád že už diskutujete pokojnejšie.
    A beriem späť. Pri toľkých diskusných príspevkoch som si myslel, že to boli dva diskusné príspevky a nie jeden. A bol to jeden z tromi linkami.
    Ale žiaľ je to niekde napísané, že vtedy bude diskusný príspevok bloknutý? A prečo ste mi to neoznámili? A prečo ste to nechali zájsť tak ďaleko že som zakaždým ak niekto kritizoval môj nick musel povedať že ste ma blokli so zlým úmyslom?
    To bola chyba pán Diczházy.
    .
    No ale Vy ste ma blokli 2 x . Najskôr keď som diskutoval pod vlastným menom, potom aj pod menom Brežnev.
    .
    Dovolím si Vás citovať p. Diczházy:
    „– Ak chcete a Vam to robi dobre, tak tu dalej diskutujte, my diskusiu rusit nechceme, lebo na vela mediach je zrusena. Ale aj tak nechapem tu potrebu znevazovat nase medium za to ze piseme ine „nepravicove“ pohlady/spravy…ved pravicovych medii je plno, nase medium este zdaleka neohrozuje mainstreamovy monopol na pravdu…“.
    .
    Pán Diczházy.
    Eduard Chmelár má pravdu v tom, že treba diskutovať aj tam kde sa nám zdá že je uzatvorený svet. To robím. Nemám zlý úmysel. Veď predsa viete kto som, ako sa volám, kde mám blogy, nie som tajný agent ani provokatér.
    Ja nie som až tak úplne ortodoxný pravičiar, ale nepokladám Vaše médium za ľavicové. Skôr je to niečo ako zmes neoboľševizmu, socialistického sentimentu, národno- socialistickej politiky a odmietania trhového hospodárstva a priori.
    Treba si položiť otázku či ste pred svetom zamknutý, alebo vymknutý.
    Nechcem Vás uraziť ani sa Vás dotknúť týmto hodnotením.
    Avšak práve moja oponentúra Vás naozaj môže inšpirovať a môžete na základe toho dosiahnuť väčší úspech v šírení ľavicových názorov.
    Ale treba výjsť z pivnice na svetlo a skúsiť sa s tým ľudom trochu popasovať. Aj ja som predsa človek z ľudu. Neodmietajte oponentov, skúste sa od nich niečo naučiť. Ja to tak robím celý život:)

    Reply
    • 30. novembra 2018 at 7:17
      Permalink

      DAV DVA, nie je jednonázorové médium ani združenie. Viac krát sme to spomínali a máme to aj na viacerých miestach uvedené, že názory redakcie sa môžu líšiť atd. Chceme dávať priestor všetkým antikapitalistickým a antifašistyckým prúdom (nie všetky odmietajú trh). My len vytvárame priestor, neurčujeme ho.

      Chmelár možno pravdu má, ale sám to tak nerobi, len skúste napísať na jeho FB do komentov iný názor, nemusí byť až tak odlišný…a nemusí byť ani urážlivý…mnoho ľudí už zablokoval.

      Reply
      • 30. novembra 2018 at 9:29
        Permalink

        V tomto má Chmelár pravdu.
        Len v zdravej konkurencii názorov sa dá hľadať pravda.
        No a vieme teda že nie je veľký demokrat, tak to čo robí na FB je žiaľ také aké je.

        Reply
    • 30. novembra 2018 at 7:21
      Permalink

      no a kt omu ze to nie je nikde naopisane ze po kolkich linkov bude koment bloknuty…dobra poznamka…nie je to nikde, musim to asi dakde dat…pouvazujem. My to robime na kolene.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *