SLOVENSKÁ MEDAILA 2020 až 2025, 35 ROKOV ZDRUŽENIA MEDAILÉROV SLOVENSKA, medaila a komorná plastika
19. septembra 2025 sa uskutočnilo otvorenie výstavy SLOVENSKÁ MEDAILA 2020 až 2025, 35 ROKOV ZDRUŽENIA MEDAILÉROV SLOVENSKA, medaila a komorná plastika, pre kulturológa mimoriadne podnetná výstava, ktorá vznikla pod vedením kurátorky Márie Horváthovej, ktorá súčasne na otvorení predstavil krátke dejiny slovenského medailérstva. Výstava je priam ideálna pre študentov a absolventov dejín umenia, kulturológie či priamo pre aktívnych výtvarníkov. Diela sú skutočne inšpiratívne a pestré.
Vzhľadom na to, že sa DAV DVA hlási k národnej neomoderne, podporuje aj podujatia, kde sa prezentuje slovenské moderné a neskoro-moderné umenie aj s presahom do umenia súčasného, ktoré nemusí priamo súvisieť s kultúrno-politickou líniou DAV DVA. Diváci si urobia vlastný názor.
Každopádne, 19. septembra 2025 sa uskutočnilo otvorenie výstavy SLOVENSKÁ MEDAILA 2020 až 2025, 35 ROKOV ZDRUŽENIA MEDAILÉROV SLOVENSKA, medaila a komorná plastika, ktoré si môžete pozrieť jedinečne na TV DAV, nakoľko žiadne iné médium na tomto podujatí nebolo. Na podujatí ste si mohli pozrieť diela žijúcich tvorcov, žijúcich už netvoriacich, ale aj už zosnulých autorov.
Ide konkrétne o autorov: Daniel Brunovský, Peter Bukovský, Ľudmila Cvengrošová, Rozália Darászová, Alojz Drahoš, Peter Durbák, Vladimír Durbák, Ondrej Ďurian, Eva Dušenková, Gabriela Gáspárová-Illéšová, Eva Harmadyová, Jozef Karol Hoger, Štefan Hudzík, Stanislav Kiča, Janka Kolláriková, Jana Černá-Korkošová, Milan Kožuch, Karol Lacko, Milan Lukáč, Erna Masarovičová, Kliment Mitura, Štefan Novotný, Maria Paldaufová, Marián Polonský, Dušan Pončák, Ladislav Přítel, Branislav Ronai, Ivan Řehák, Martin Sabol, Milan Struhárik, Imrich Svitana, Juraj Szapara, Emoke Szilva, Miroslav Tomaška a Alexander Vika. Kurátorka: Mária Horváthová.
Je smutné, že na výstave absentoval Ján Kulich, popredný slovenských sochár, ale aj medailér.
V modernistickej budove Slovenského rozhlasu vystavujú Daniel Brunovský, Peter Bukovský, Ľudmila Cvengrošová, Rozália Darászová, Alojz Drahoš, Peter Durbák, Vladimír Durbák, Ondrej Ďurian, Eva Dušenková, Gabriela Gáspárová-Illéšová, Eva Harmadyová, Jozef Karol Hoger, Štefan Hudzík, Stanislav Kiča, Janka Kolláriková, Jana Černá-Korkošová, Milan Kožuch, Karol Lacko, Milan Lukáč, Erna Masarovičová, Kliment Mitura, Štefan Novotný, Maria Paldaufová, Marián Polonský, Dušan Pončák, Ladislav Přítel, Branislav Ronai, Ivan Řehák, Martin Sabol, Milan Struhárik, Imrich Svitana, Juraj Szapara, Emőke Szilva, Miroslav Tomaška a Alexander Vika. Chýbal tam však legendárny Ján Kulich, ktorého jednoducho nemožno ideologicky vyňať z dejín slovenského výtvarného umenia.
Výstava bola pripravená v kontexte 35. výročia slovenskej medaily, a ide o predstavenie tvorby žijúcich, ale aj nežijúcich alebo už aktívne netvoriacich členov ako napr. Erna Masarovičová, Karol Lacko, Jozef Karol Höger, Dušan Pončák, Štefan Hudzík a Alexander Vika.
Mária Horváthová predostrela kontext slovenskej medaily na pozadí dejín. Zdôraznila, že združenie je pod Asociáciou voľných umelcov a kedysi malo až 100 členov. Kurátorka uviedla, že medaila v súčasnosti stráca takú vážnosť, akú mala v minulosti, no zároveň zdôraznila, že forma a účel medailového umenia sa v súčasnosti začal meniť. Výstava je rozšírená na fenomén tvorivej plastiky.
Gabriela Gašaparová-Illešová, ktorej tvorba so svojským sochárskym rukopisom „rozpráva príbeh človeka“, ktorý sa formou podľa kurátorky dostáva na pomedzie drobnej komornej plastiky a sochárskeho objektu, čo prekračuje okrúhly rámec medailí. Podobne pracuje aj Eva Dušeková so štvordielnym dielom Ecce homo, liata medaila je prepojená s fragmentami farieb a kovov s emotívnym pôsobením, či Rozália Gašparová, ktorá tiež opúšťa formu kruhových medailí smerom k plakete, tváre vystupujú z neutrálneho pozadia. Lieta medaila je spojená s autormi žijúcich v Kremnici, kde je na programe dňa razená medaila.
Na hranici objektu medailí a šperku sa podľa kurátorky rozvíja tvorba Evy Harmadyovej, kde používa kruhový tvar, ale posúva ho do presahu do priestoru (tematicky si vyberá témy ako práva žien). Ondrej Ďurian sa zase venuje tepanej plastike, liatej medaile sa venuje Kliment Mitura, ktorý strieda portrét s prírodnými výjavmi (vtáci, oblaky) podobne ako aj Janka Kolláriková. K liatej a razenej medaile (priestorové, poschodové, vrstvené z liateho bronzu a farieb, medaila liata z krištáľového skla ) sa radí Alojz Drahoš, ktorého diela sa týkajú internetu a populárnych médií.
Razená medaila je podľa kurátorky najstaršia forma medaily, pričom táto medaila je spojená s Kremnicou, no na výstave sú aj dvaja autori z Bratislavy – Marián Polonský, autor, ktorého kurátorka nazvala „hľadačom krásneho tvaru“, nakoľko smeruje k antike a renesancii; a Milan Lukáč, ktorý má razené diela „s chvejivým grafickým rukopisom“. Štefan Novotný vystavuje razené diela, ale aj sadrové modely, ktoré „dopovedajú príbeh medáil“. Ďalším medailérom je najmladší člen Branislav Ronai, figuralista, ktorý sa zameriava na témy, kde sa môže zamerať na realistickú figúru, rozloženie písma, kompozíciu. Z Kremnice prichádzajú aotir Kožuch (pamätné medaily, figurálne motívy), Sabol (pozlátené medaily, ľudské profily vystupujúce z neutrálnej hmoty)… kurátorka dodáva aj autora Bukovského, ktorý ma na výstave však iba jednu aktuálnu medailu.
Kurátorka Mária Horváthová sa ďalej venovala dejinám medaily, ktoré sú spojené aj so zmenou materiálov. Medaila bola dlhodobo vnímaná ako kovový predmet zo zlata alebo striebra. Súčasná doba však preferuje aj iné materiály, ktoré s pôvodnou medailou nemajú nič spoločné (laserové rezanie akrylátového skla Juraja Szaparu, keramické diela Emőke Szilva; kartonové farebné objekty Tomašku; prírodný motív na pozadí medailovej tvorby, sochárske diela mixnuté s medailou Stanislava Kiču; objekty na rozhraní šperku a medaily či montované surreálne predmety Imricha Svitanu; montážne medaile vznikajúce z nájdených predmetov autora Deáka, figurálny triptych Durbáka). Jana Černá-Korkošová zase používa cieľavedome vyhľadávané predmety, ktoré spĺňajú tvarovú estetiku, filozofiu a emotívny odkaz obdobia. Pred vami sa odohráva scéna, divadlo a film, citácie nájdeného predmetu, dodáva kurátorka Horváthová. V záver spomenula autorov Alexandra Viku s dôstojne-reprezentatívnou ukážkou tvorby a surreálno-archetypálne formy pretlmočujúce do chladného kovu od Daniela Brunovského.
V závere kurátorka dodáva, že medaila už dnes neznamená bronz a striebro, ale aj často absurdné materiály. Taktiež už nepredstavujú iba oslavu príležitosti, ale široké témy, ktoré sa dotýkajú sociálnej a politickej situácie, etických problémov či vnútorne pocity a spomienky človeka.
