Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Pri frontálnom nátlaku povinne „pozitívne“ myslieť, vzbura kriticky mysliacich zdôrazňuje dubióznosť kapitalizmu (vy-,za-, pre- hnívanie kapitalizmu). Napriek tomu sa kapitalizmus drží, expanduje, zachvacuje regióny, kultúry i naše duše. Unavuje nás čakanie na toho Godota, ktorý neprichádza…Naozaj ide surrealistické čakanie na neexizistujúci koniec kapitalizmu?
Výzvy na trpezlivosť, vzhľadom k už skonzumovanej „trpezlivosti“ sú liché. 
Domnievame sa, že máme diagnózu jeho smrteľnej agónie. Vidíme, že zreteľne nefunguje (ak nepočítame brutálnu politiku donucovania a perzekúcií). Vysmievame sa liberálom, ktorých imperialistický a dnes už globálny kapitalizmus zrádza na ich ideáloch. Sloboda je v rukách tajnej polície, kománd zelených baretov a nehanebných manipulátorov v médiách. Občianske práva sú oklieštené a jedinci sú sledovaní od kolísky po hrob, slobodný trh neurčuje ceny, tie stanovuje palebná sila supermoderných zbraní a finančné manipulácie. Okrem oportunistov vo funkciách (kedysi sa volali „nomenklatúra“) systém nemiluje asi nik. 
Tak čo drží zchátralinu pokope?
Nuž my sami….
Naučili nás (niektorých nie, ale „mlčiacu väčšinu“ určite), že pokúšať sa o zmenu je nemožné. Masívna antikomunistická kampaň presvedčila mladú generáciu, že je lepšie ak sú otrokmi debilných dedičov kapitálu, akoby riskovali „stalinistickú svojvôľu“ súdruhov…Demokraciu nahradili miliónovýcmi manipulačnými kampaňami, z ktorých pre „nemajetnosť“ vylúčili všetkých ostatných a tak súperia „mafiáni“ s „podnikateľmi-podvodníkmi“ o to kto vyzve šikovných populistov a odmeňujú ich európskymi grantami a akademickými funkciami či bankárskymi apanážami.
A my?
Pokiaľ máme istotu, že v ľadničke večer nájdeme syntetické pivo, pizzu ochutenú rafinovanými substanciami a v televízii pôjde „napínavý“ americký alebo turecký seriál, sme spokojní s „úspešne“ prežitým dňom. Okrem splátkových kalendárov hypoték nikto sa seriózne nezaoberá svojou budúcnosťou. Ako do nás ryjú- Boh sa našim plánom smeje….
Menia nás na cyborgov, vytvárajú monotónnu šedú masu miešancov a LGBT (preferovanú lebo majú výhodu, že sa „nemnožia“). Menia biopotraviny na ochutené GMO na buničinu a cukry, vzťahy na účtovné bilancie, opcie a future. Redukujú človeka na tráviacu trubicu s pôžitkami na jej oboch koncoch. Mozgy upravujú na hráčske, virtuálne a drogové závislosti stimulované lacnými „pôžitkami“ testosterónu, adrenalínu a endorfínov.
Kľúčová je doba v tom, či globálna vláda geneticky, maltuziánsky a propagandisticky dokončí degradáciu ľudskej civilizácie, ale jej skôr dôjdu zdroje a prebudená verejnosť ju spláchne ako iné dobové exkrementy.
Naozaj bude stačiť, ak nevinné dieťa ukáže na globálnu civilizáciu a zakričí: Cisár je náhý.
Nič sa nerozpadne rýchlejšie ako schátralá kostra sfúknutá našim prebudením.
Preto má zmysel trpezlivo čakať na tú dobu (môže to byť zajtra, aj o tridsať rokov…)
Lebo alternatívou je bledý jedinec, žijúci bezvýznamný život a to ešte vo virtuálnom priestore, ktorého vymažú jedným deletom, ak bude potrebné jeho tkanivo, či jeho pasívna exizistencia príliš zaťažíZem.

Ing. Juraj Janošovský

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


13 thoughts on “Únava z krízy

  • 21. septembra 2018 at 18:38
    Permalink

    Naučili ľudí pozitívne vnímať negatívne javy.

    Mucha našla stravu sladkú
    a s radosťou si sadla na mucholapku.

    Reply
  • 22. septembra 2018 at 11:46
    Permalink

    Vyzerá to tak, že autor má v „ľadničke“ veľa buničiny. Ako veľmi výkonná tráviaca trubica si s ňou hrávo poradí :).

    Reply
    • 22. septembra 2018 at 12:24
      Permalink

      Stacho, to je nechutné, ste úbohý a primitívny ! Pán Janošovský má predovšetkým veľa v hlave. Aj v srdci, vidím, že Vy ho máte prázdne. Očakávam, že po tejto mojej reakcii urazíte, Stacho, aj mňa a je mi to úplne jedno, lebo primitívi ma uraziť nemôžu a dúfam, že neurazia ani pána Janošovského.

      Reply
      • 22. septembra 2018 at 12:53
        Permalink

        Kokotrádio, máš pravdu. Janošíkovský má toho v hľave naozaj veľa, ale slovenský pravopis sa tam nezmestil.

        Reply
        • 23. septembra 2018 at 6:08
          Permalink

          Jebať tvoj pravopis do tvojej jebnutej matky ty kokot prijebaný.. Keď riešiš „ľadničku“ a nie to, o čom písal autor. Ty musíš byť ale chuj, boha, ja nikdy nepochopím podobných jedincov.

          Reply
          • 23. septembra 2018 at 11:17
            Permalink

            Takže morbídna obezita tu má až dvoch fanúšikov?

        • 23. septembra 2018 at 18:23
          Permalink

          Stacho: Takže morbídna obezita tu má až dvoch fanúšikov?
          K….rádio: A morbídna citová podvýživa, chválabohu, ani jedného!

          Reply
  • 22. septembra 2018 at 18:52
    Permalink

    Minulý systém nemal až takú schátralú kostru a nerozpadol sa sám. Rozložili ho práve komunistické špičky, ktoré sa spojili s tvorcami dnešného systému.
    Kto teda rozloží tento systém? Veď kapitalista vládne aj v Rusku a Číne aj keď v Číne „trochu inak“…

    Reply
  • 22. septembra 2018 at 20:18
    Permalink

    Úvaha je krásna, navodzuje otázku či z blata do kaluže, alebo z dažďa pod odkvap. Nič iné sa vraj v zabetónovanom systéme urobiť nedá. Ale dá a práve teraz keď sa približujú volebné hry medzi ambicióznou a moci/peňazí-chtivou menšinou a ľahostajnou väčšinou, ktorá je dosť lenivá isť voliť, v presvedčení že je to aj tak neúčinné. Veď hej, lebo tak je nastavený volebný systém. Rátajú sa len hlasy, ktoré boli vhodené do urny. To umožňuje ľubovoľnej menšine, pri ľahostajnosti a neúčasti voličskej väčšiny, dosiahnuť vo voľbách želaný volebný úspech zúčastnených menšín (a s ním aj „primerané“ finančné bonusy zo štátneho rozpočtu). Riešenie je pritom jednoduché: treba isť voliť, čo najviac voličov, ale ak nie ste spokojní s kandidátmi hlasujte neplatným hlasom. Takáto účasť potvrdí počet voličov, ale zároveň vyjadrí aj ich prípadný nesúhlasný postoj a môže viesť až k neplatnosti volieb a nevyhnutnosti ich zopakovania v inej konštelácií strán i kandidátov. Také jednoduché kúzlo, ale toľko utajované pred verejnosťou !

    Reply
  • 23. septembra 2018 at 21:22
    Permalink

    Juraj, ľudia sú už unavení skôr z krízy ľavice, ako krízy kapitalizmu. Že súčasný kapitalizmus je v kríze, rozklade, to vidí väčšina ľudí. Takže neustála kritika súčasného režimu ľavicou je pre ľudí len opakovaním známeho stavu.
    Ľudia už nepotrebujú kritiku, ale potrebujú pozitívny program. Ako von z krízy, Potrebujú tvorbu. Ak je systém v hlbokej kríze, rozklade, nie je až takým problémom povaliť ho – lenže k tomu dnes chýba zodpovedajúci ľavicový subjekt a zodpovedajúci program.

    Priestor DAV DVA má predpoklady stať sa diskusným, pracovným miestom na tvorbu ľavicového programu. Alternativy.sk nemôžu slúžiť ako živý diskusný priestor. Slovo takýto priestor neposkytuje, takže DAV DVA má jedinečnú šancu rozvinúť širokú diskusiu na ľavicové otázky. Existujúci priestor na diskusné témy DAV DVA (Loomio) sa mi zdá ťažkopádny, nevedel som pochopiť, ako sú tam radené komentáre a ako nájsť svoje staršie. A netreba sa vzdávať po prvých neúspechoch.

    Samozrejme, tvorba pokrokového ľavicového programu predpokladá odblokovanie ľavicového myslenia, z diskusií a rozhovorov vidieť, že ľavica trpí duchovným, psychickým blokom. O niektorých veciach sa jednoducho nedá diskutovať.

    Čo pozitívneho chcete ľudom predstaviť, ak bojujete napr. proti liberalizmu všeobecne? Predsa problémom je kapitalizmus, nie liberalizmus. Teda kapitalistická podoba liberalizmu. Kapitalizmus je v rozklade, hnije, z toho vyplývajú aj mnohé zvrátené podoby liberálneho kapitalizmu.
    Nikdy vám nezišlo na um, ak sa dnes tak široko presadzuje liberalizmus či globalizácia, že ide o objektívnu tendenciu, len jej kapitalizmus dáva negatívnu podobu? Namiesto toho, aby sme túto tendenciu dostali pod kontrolu, dali jej pozitívnu podobu, ľavica, ktorá má byť zo svojej podstaty pokrokovou silou, bojuje proti pokroku.

    Opakom liberalizmu, liberálneho socializmu je viac zásahov štátu, viac kontroly, regulácie, opakom je direktívny (až diktátorský) socializmus, menej priestoru pre iniciatívu jednotlivca. Direktívny socializmus mal svoje opodstatnenie v začiatkoch vývoja socializmu, bez neho by neprežil, ale dnes smeruje skôr k decentralizovanej, samosprávnej, teda liberálnejšej podobe.
    Ľavica však proti liberalizmu bojuje. Ale nehovorí, čo namiesto neho. To, čo napísal Ľuboš Blaha, že nie liberalizmus ale socializmus, je čudné, až priveľmi čudné z pohľadu teoretika. To akoby vyhlásil, že si neželá zelenú farbu, ale stôl. Ide teda o nezrovnateľné roviny. Stôl môže byť zelený, červený, ap. Liberalizmus je len jednou z možných podôb spoločenského objektu, systému. Ľudová múdrosť si jednoducho z tejto ľavicovej zmätenosti vyvodzuje, že ak nie liberálny socializmus či liberálny komunizmus, tak potom direktívny, autoritatívny či diktátorský socializmus. A nečudo, že KSS potom dostáva 1 percento hlasov.

    O boji proti globalizácii ani nehovorím, to je ľavicový zmätok na zmätok. Martin to vyhlásil za utópiu, hoci stačí laický pohľad na konanie Číny, aby sme videli, že socialistická Čína sa dnes ocitla v pozícii iniciátora, vodcu globalizácie.

    Ľavica sa potrebuje zbaviť voluntarizmu, subjektivizmu, ktorým napáchla po r. 1989 v reakcii na krízu klasického socializmu a v nedôvere k marxizmu. Ak poprední slovenskí „marxisti“ ako Ľuboš Blaha, či Peter Dinuš vychádzajú z pozície indeterminizmu, hoci marxizmus je determinizmus, to predurčuje celý osud ľavice, jej krízu.

    Ja už začínam byť unavený z krízy a neschopnosti ľavice, nie z krízy kapitalizmu:-). Kapitalizmus by už dávno nerozhodoval o našom živote, keby sme sa zbavili psychického bloku, strnulosti, voluntarizmu.

    Reply
  • 24. septembra 2018 at 6:23
    Permalink

    Pán Antal,

    ja som sa Vás pýtal ako si predstavujete postavenie Slovenska a jeho hospodárstva v globalizovanom svete – kapitalistickom a potom aj v socialistickom, no neodpovedali ste mi. Určite sme viacerí , ktorých by to zaujímalo. Zatiaľ som jasne voči globalizácii, lebo áno, spájam ju s kapitalizmom, a je jasne vidieť že globálny kapitalizmus smeruje spoločensky k totalite a hospodársky k monopolom. Neznamená to však, že si nevypočujem opačný názor, či vysvetlenie predstavy o globálnom socializme. Vyzval som Vás na napísanie článku – zatiaľ tu žiadny nevidím.

    Povedal som Vám, že Čína ( aspoň navonok ) sa správa kapitalisticky a už to nebude dlho trvať a začne skupovať celý svet, vlastne – už aj začala. Zatiaľ sme v kapitalizme – a aj Čína je v ňom a nebadám snahy o šírenie čínskeho „socializmu“ do sveta.

    Skúste nás naladiť proglobalizačne a v ďalšom kroku sa slovenská ľavica môže pýtať čínskych súdruhov, ako si oni predstavujú globalizáciu vo svete s „globálnou“ Čínou a ich predstava o postavení Slovenska v takom svete. Pretože to bude Čína, kto bude rozdávať noty, nie Slovensko.

    Reply
  • 25. septembra 2018 at 15:38
    Permalink

    Martin, ale ja som Vám odpovedal, len Vám sa moje odpovede nepáčili, zrejme považujete za odpoveď len to, čo je v súlade s Vašim postojom. Popísal som toho o globalizácii veľa, asi 4 komentáre išli cez diskusiu o Globalizácii. Nemôžem sa tu znovu rozpisovať, a nakoniec, pochopil som, že všetko aj tak označíte za utópie. Ja nemám v úmysle prerábať ľudí na môj obraz, ak niekto odmieta moje závery, tak nepociťujem potrebu ho prerábať, hľadám niekoho, kto myslí na podobnej úrovni.

    Nemá zmysel narýchlo zbúchať článok pre DAV DVA, musím nájsť inú metódu, postup, príklady. Alebo si vari myslíte, že fundovaný, dobre vyargumentovaný článok možno napísať za jeden deň?

    Viacerí tu neustále hovoríte o socializme, aj Vy ste napísali, že je potrebné sa vrátiť do socializmu (80.rokov). Hovoriť o socializme všeobecne nestačí, je potrebné začať ho definovať, ako by mal vypadať dnešný socializmus, alebo modernejší systém. Myslím, že najlepšie to človek pochopí v praxi, ak je nútený riešiť praktické problémy, je zodpovedný za smerovanie Slovenska. Je isté, ak by ste sa vrátili do podoby socializmu 80. rokov, stále by Vás to vracalo do bodu Rok 1989, stále by ste sa nachádzali v krízovom stave a pred úlohou zadefinovať novú podobu socializmu. Pretože ekonomicky, kvantitatívne sme prekročili (po r. 2007) úroveň roku 1989 a jednoducho už nie je možné sa vrátiť ku klasickej podobe socializmu.

    1. Ku klasickej podobe socializmu sa už nemožno vrátiť. Post-klasická však môže klasickú podobu negovať, mať protikladné črty, čo aj u Vás vyvoláva dojem, že v Číne ide o kapitalizmus. Post-klasický (socializovaný) kapitalizmus po r. 1928 takisto negoval podobu klasického kapitalizmu, kapitalizmus voľnej súťaže, voľného trhu bol nahradený monopolistickým kapitalizmom, monopoly pritom rušia voľný trh, konkurenciu.

    2. Neustále sa pred Vami bude objavovať problém nadvýroby, pretože stará spoločenská forma nevie viazať viac sociálnej matérie a energie. Výrobný potenciál civilizácie vzrástol, ale stará spoločenská forma mu už nedáva priestor na realizáciu. Niet kam umiestniť našu produkciu. Preto na nás pôsobí čoraz agresívnejšia reklama, zaviedli sa kazítka, aby sa veci kazili a kupovali. Problém nadvýroby neviete riešiť inak, ako zmenou spoločenského systému, do určitej miery aj silnými reformami, prispôsobovaním starej formy podobe novej spoločnosti. Tým sa pri riešení potreby zmeny formy dostanete do polohy, kedy tzv. vzdialené, utopické obrysy, podoby civilizácie sa stanú realitou.

    3. Výrobno-technologický spôsob sa ďalej výrazne zospoločenštil, vyžaduje si prekročiť aj (súkromno) národný priestor, zaviesť deľbu práce na globálnej úrovni. Z hľadiska efektívnosti a vyriešenia problémov s nadvýrobou, čo je dnes akútnym problémom Číny.

    Dnes sa krajiny snažia byť ešte sebestačné, pretože je tu hrozba vydierania zo strany globálneho kapitalizmu, imperializmu, ale v globálne usporiadanej civilizácii sebestačnosť už nebude potrebná. Nejako totiž musíme riešiť to, že všetci sa snažíme zo strachu o sebestačnosť vyrábať všetko, lenže sme schopní vyrábať aj pre 50 mil. ľudí. Kam to chcete umiestniť, musíte nejako rozdeliť úlohy v rámci globálnej deľby práce, kto to vyrobí efektívnejšie. Keď civilizácia fungovala na mestskej úrovni, mestá sa tiež snažili byť sebestačné. Akonáhle civilizácia prešla z mestskej na národnú úroveň, mestá prestali pociťovať potrebu byť sebestačné, deľba práce v rámci národného štátu priniesla efekty v podobe úspor nákladov.

    Ak to zoberieme dôsledne, tak k dôslednému zospoločenšteniu výroby, výrobných prostriedkov dochádza až na globálnej úrovni, kedy začneme chápať Zem, zemskú civilizáciu ako jeden celok. Národné záujmy, národné vlastníctvo územia, ľudí je stále ešte len súkromným vlastníctvom určitého územia, ľudí, zákonov, plné zospoločenštenie ako predpoklad komunizmu je možné až na globálnej úrovni.

    Národné štáty dnes často (ako súkromníci) vyvážajú svoje problémy za svoje hranice, napr. Západ odpady, nadvýrobu do Afriky, Ázie. Tým im ničí rybolov, miestne hospodárstvo, dotiaľ sa mu to vracia ako bumerang v podobe migrantov, teroristov, zničeného prostredia, oceánov, pláží. Toto dnes už nevie riešiť izolovaný národný štát, sú to globálne prepojené problémy, ktoré sa nedá riešiť inak iba globálnymi pravidlami pre pohyb ľudí, odpady, zbrojenie, zbrane, menu, ap. Národný štát sa dnes nevie uzavrieť do seba, izolovať, ak začnú lietať atómové bomby, zničeniu takisto neujdete.

    Postavenie Slovenska v rámci globálnej civilizácie.

    Najlepšie to pochopte, ak si zoberiete postavenie miest v 11. storočí a ako sa postupne zmenilo až po dnešok. V tomto duchu si začnite vykladať aj postavenie Slovenska v rámci globálnej deľby práce, akoby sme boli jedným mestom v rámci Slovenska.

    Slovensko nepotrebuje vyrábať všetko, malo by sa sústrediť na to, na čo má dobré prírodné, sociálne, ľudské podmienky a čo zodpovedá aj mentalite, schopnostiam a potrebám Slovákov. Je napr. zrejmé, že poľnohospodárske podmienky má Maďarsko lepšie ako Slovensko, máme priveľa hornatých oblastí, ktoré vyžadujú viac nákladov. Hornaté oblasti je možné využívať na pasienky, vinohrady, ale aj turistický ruch, tu zatiaľ nevyužívame potenciál slovenských krás. Prešiel som ako turista, cykloturista kus Slovenska, niektoré regióny majú nerozvinutú infraštruktúru, služby, niet sa kde najesť, napiť, chýbajú cieľové body, obľúbené turistami. Kopce môžete využívať na slnečné elektrárne. Myslím, že nemáme dobre využitý vedecký, výskumný potenciál, možnosť vychovať viac IT pracovníkov, programátorov.

    Reply
  • 25. septembra 2018 at 21:51
    Permalink

    Čína a kapitalizmus

    1. Problém je v tom, že miesto vedeckého chápania socializmu ho chápete ako vieru, náboženstvo a nepripúšťate, žeby aj socializmus sa mohol správať imperiálne, skupovať cudzie majetky. Lenže socializmus je len jedným v rade spoločenských systémov, opakuje, aj keď na novej úrovni správanie sa predošlých.

    Ako som už napísal, klasický socializmus skončil, a tým sa objavil aj pred socializmom problém nadvýroby. Teda aj post-klasický socializmus musí začať riešiť tento problém prekračovaním hraníc, globálnou expanziou, socialistickým imperializmom. Našťastie, socializmus je o stupeň modernejší systém ako kapitalizmus, preto aj jeho imperiálne správanie je humánnejšie. Čína napr. na rozdiel od USA si nepodmaňuje krajiny vojensky, neničí ich, nezabíja im politikov. Napr. v Chile kúpila medenú horu, dedinčanom pod horou zaplatila dostatočnú náhradu, aby si postavili krajšie domy inde. V Afrike dnes buduje infraštruktúru, prakticky stavia Afriku na nohy.

    2. Čína sa musí zapájať do globálnej deľby práce, vytvárať svojimi investíciami po svete pre ňu podmienky, inak nevyrieši problém svojej nadvýroby, nadmerných výrobných kapacít najmä v oceliarstve a stavebníctve. Keďže naša inteligentná ľavica odmieta uchopiť kontrolu globalizačných procesov do svojich rúk, živelne tieto procesy využíva kapitalizmus. Čínsky socializmus musí teda naberať globalizačné prvky, ale s nimi naberá aj niektoré kapitalistické (aj to je problém, klasický kapitalizmus zanikol, toto je už socializovaný kapitalizmus). Preto však nie je kapitalizmom, tak ako švédsky, fínsky, nórsky kapitalizmus so socialistickými črtami nie je socializmom.

    3. Socializmus je poslednou, treťou spoločensko-ekonomickou formáciou štátno-triednej megaepochy. On v sebe ešte nesie črty tejto megaepochy, aj keď už v krízovej, prechodnej podobe. Preto neočakávajme od neho zázraky. Poďakujme mu za to, čo dosiahol, dal priestor aj pracujúcemu človeku, robotníkom, roľníkom, povýšil úroveň ľudskej slobody, blahobytu, ale ani on nevie prekročiť svoje možnosti. Ak niekto očakáva zásadne nové riešenia, hovorme už o kvalitatívne novom spoločenskom systéme – komunizme.

    4. Ak by som mal zadefinovať črty post-klasickej podoby socializmu, tak ide o liberálno-demokratickú podobu, konzumnú podobu, samosprávnu, globálnu.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *