Idea „ukradnutého“ novembra je pomerne rozšírená, ale žiaľ nezodpovedá pravde. Ak autorka hovorí, že „sme mali odvahu a verili sme, že bojujeme za spravodlivý svet“, tak je možné, že masy to tak nejako subjektívne cítili, ale pointa je v tom, že tomuto subjektívnemu cíteniu chýbala jasná, konkrétna vízia toho „spravodlivého sveta“. Novembrové masy neboli vedené svojou pozitívnou ideou nového „sveta“, ale len jeho abstraktnou subjektívnou ilúziou. To, čo v novembrovom generálnom štrajku masy zjednocovalo, bola negatívna idea, idea odporu proti vedúcej úlohy strany. Generálny štrajk však nepresadzoval žiadnu pozitívnu, konštruktívnu ideu usporiadania „spravodlivého sveta“. M. Kubišová síce na námestí spievala o tom, že moc sa opäť k ľudu navráti. Ale okrem tejto „umeleckej idey“, ktorá sa nakoniec k ľudu aj tak nikdy reálne nedostala, 17. november neobsahoval žiadnu konkrétnejšiu podobu nového spravodlivého sveta. A preto hovoriť o tom, že 17. november bol „odvážnym masám“ ukradnutý, je zjavným nedorozumením, pretože „odvážnym masám“ nebolo v tomto zmysle čo ukradnúť. Konkrétny obsah, ktorým bol zmysel novembra postupne napĺňaný, tvorili procesy majetkových reštitúcií a privatizácie národného majetku, t.j. proces reštaurácie kapitalizmu. Pravdou 17. novembra po 36. rokoch nie je „ukradnutý“ november, ale likvidácia novembrovej ilúzie más o „spravodlivom svete“ praktickou ideou „slobodného a demokratického buržoázneho sveta, ovládaného súkromným kapitálom“. Ak niekto, ešte aj po 36. rokoch hovorí o ukradnutom 17. novembri, tak sa podľa všetkého dodnes nevymanil z novembrovej abstraktnej ilúzie o tom, že „moc sa k ľudu opäť navracia“.
zdroj FB/Manda


Na facebookovej stránke p. Mandu je k tomuto článku zaujímavá beseda, preto by som besedujúcim položil otázku.
Vyjadrujete sa tam v takom zmysle, že režim bol v akomsi kŕči až agónii, nevediac ako ďalej a že mu vlastne nebolo už pomoci.
Myslíte si, že 18. zjazd KSČ, plánovaný na 10.5.1990 a z neho vyplývajúce úlohy do 18. päťročnice 1990-1995 by nepriniesli zmeny, ktoré by verejnosť upokojili, a presvedčili o tom, že pokračovať v socializme má zmysel ?
Ale mať kúpyschopné obyvateľstvo na jednej strane, a výpadky a nedostatočnosť v zásobovaní na strane druhej, by položilo každý režim …