„Robotník sa musí neustále vzdelávať a snažiť získať čo najúplnejšie informácie, lebo kto nečíta, nemá žiadnu duševnú väzbu s pracujúcim ľudom, nemôže byť vojakom v jeho boji…“
Emanuel Lehocký
DAV DVA sa hlási k slovenským ľavicovým tradíciám, preto pripomíname, že 4. januára to bude 150 rokov od narodenia človeka, ktorý spojil princíp národného uvedomenia a sociálnej spravodlivosti, zakladateľa sociálnej demokracie na Slovensku EMANUELA LEHOCKÉHO (* 4. január 1876, Osuské – † 24. september 1930, Bratislava), súčasne signatára Martinskej deklarácie, senátora Národného zhromaždenia, no predovšetkým zakladateľa Slovenských robotníckych novín a bojovníka za sociálne a pracovné práva. (článok pripravila z dostupný zdrojov redakcia)
150-ročnicu si pripomenula aj Matica slovenská.
***
Narodil sa v rodine remeselníka Jozefa Lehockého a jeho manželky Anny Lacóovej. Vyučil sa za krajčíra a v roku 1892 odišiel pracovať do Budapešti. V roku 1896 sa vrátil na Slovensko. V roku 1902 sa stal úradníkom nemocenskej pokladnice v Bratislave. Po vzniku ČSR bol členom revolučného Národného zhromaždenia a pracoval ako referent sociálnej spravodlivosti na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. Pôsobil aj ako riaditeľ Robotníckej sociálnej poisťovne a riaditeľ Okresnej nemocenskej poisťovne v Bratislave.
Počas pobytu v Budapešti vstúpil do do Sociálnodemokratickej strany Uhorska. Po jeho návrate na Slovensko bola v roku 1905 založená Slovenská sociálnodemokratická strana. Emanuel Lehocký bol zvolený za predsedu Výkonného výboru strany. Po nútenom začlenení ústrednej SSDS do Sociálnodemokratickej strany Uhorska bol až do roku 1918 na čele Slovenského výkonného výboru.
Emanuel Lehocký sa podieľal na príprave Deklarácie slovenského národa, ktorá bola vyhlásená 30. októbra 1918 v Martine a bol zvolený za člena Výkonného výboru Slovenskej národnej rady. Po martinskom zhromaždení pripravoval zjazd SSDS, ktorý sa zišiel 25. decembra 1918 v Liptovskom Mikuláši a bola na ňom prijatá deklarácia vernosti Československej republike. Bezprostredne po skončení zjazdu odcestoval spolu s ďalšími 23 delegátmi na XII. zjazd sociálnej demokracie do Prahy. Na tomto zjazde, ktorý sa uskutočnil v decembri 1918 sa zlúčila slovenská a česká sociálna demokracia do jednotnej Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej. Emanuel Lehocký sa stal členom jej Ústredného výboru a predsedom Slovenského výkonného výboru. V rokoch 1920 až 1925 vykonával funkciu senátora Národného zhromaždenia.
Emanuel Lehocký sa zaslúžil o založenie Slovenských robotníckych novín, ktoré vyšli s finančným prispením českých sociálnych demokratov vo Viedni prvýkrát 1. októbra 1904 ako mesačník. V roku 1906 založil aj druhý mesačník Napred, ktorý sa objavoval vždy medzi dvoma číslami Slovenských robotníckych novín. Obidva mesačníky zanikli roku v 1909, keď namiesto nich začal vychádzať týždenník Robotnícke noviny. Pre svoju novinársku činnosť bol Lehocký niekoľkokrát policajne prenasledovaný a v roku 1907 bol odsúdený na dva mesiace väzenia a pokutu 600 korún.
Eduard Chmelár v roku 2019 písal o Lehockom vo svojom statuse v kontexte založenia Slovenskej sociálnodemokratickej strany Uhorska: V dňoch 11. a 12. júna 1905 sa v Petőfiho dvorane v Bratislave (dnešné Bábkové divadlo na Dunajskej ulici) konalo ustanovujúce zhromaždenie Slovenskej sociálnodemokratickej strany Uhorska. Jej zakladateľ Emanuel Lehocký sľuboval robotníkom skrátenie pracovného času, roľníkom spotrebné družstvá, slovenskému ľudu všeobecné volebné právo a monarchii boj proti jej militarizmu. Strana ďalej žiadala občiansku rovnosť bez ohľadu na pohlavie či národnosť, demokratizáciu súdnictva, bezplatné školstvo, progresívne zdaňovanie, slobodu prejavu a zhromažďovania.
Emanuel Lehocký je pochovaný na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. Martin Rázus o ňom v roku 1934 napísal, že „nebol ani o mak menším národovcom, než ktorýkoľvek z našich najprvších“.
***
POZRI BLIŽSIE: Eduard Chmelár k 120-ročnici organizovanej ľavice na Slovensku a Eduard Chmelár: Davisti boli prvou ideologicky uvedomelou ľavicovou generáciou na Slovensku, Weissova generácia nesie svoj diel zodpovednosti za diskreditáciu ľavice
Pomník Emanuela Lehockého na Ondrejskom cintoríne obnovila strana SMER – SLOVENSKÁ SOCIÁLNA DEMOKRACIA, pravidelne si ho pripomína súčasný minister Juraj Blanár.
Pripomína si ho pravidelne aj stránka Spolok Martina Rázusa:
