Súpis statusov spisovateľky Gabriela Rothmayerová predstavuje kritickú reflexiu súčasného politického a spoločenského diania doma i vo svete. Autorka ostro polemizuje s domácou politickou scénou, mediálnymi praktikami a fenoménom „trestnej politiky“, pričom upozorňuje na eróziu dôvery v inštitúcie a manipuláciu verejnej mienky. Paralelne rozvíja širší geopolitický rámec – venuje sa konfliktom na Blízkom východe, napätiu medzi veľmocami a riziku globálneho vojnového konfliktu. Texty prepájajú osobnú skúsenosť, historické paralely (vrátane literárnych odkazov) a hodnotové úvahy o demokracii, moci, vojne a úlohe občana. Výsledkom je angažovaný, polemický a miestami emotívny obraz sveta, v ktorom sa lokálne spory javia ako marginálne v porovnaní s hrozbami globálneho rozsahu.
GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: Slovenské politické prekáračky a ich mediálne prežúvanie sú v porovnaní s dianím vo svete vyslovené hlúposti. Jedna kolosálna hlúposť ma však predsa zaujala – podvodník s diplomovkou, ktorý sa stal ministrom školstva vo vláde podvodníka s diplomovkou na čele vlády, sa úplne odviazal. Jeho strana politických karieristov chce zaujať a predbehnúť Naďa, lebo oni si budú navzájom kradnúť hlasy, a tak zozbierali hlasy 14 tisíc ľudí, ktorí chcú dať Fica do basy. Petíciou, ako za čias starého dobrého stalinizmu, kedy pracujúci, podporení intelektuálmi, žiadali pre nehodných súdruhov tresty smrti! U nás je trest smrti zrušený, tak aspoň doživotie, vlastizradcovi jednému! Pravdepodobní voliči tejto „slobody a solidarity“ s nadšením petíciu podpísali – a teraz, pome na to, sudcovia!… Nejaký Urválek sa už len nájde a nejakí „tatarkovia“ tiež.
V chaose, kde predseda vlády a minister školstva boli diplomkový podvodníci a nič sa im za to nestalo (!), sa do verejnosti presadila ilúzia, že nad všetkým sú vyšetrovatelia a súdy. Keď si politicky nevieme rady, súdy rozhodnú a všetci zhnijú v base. Lebo nastane spravodlivosť. Autori tohto „veľkolepého“ podania podprahovo vnucujú túto ilúziu. Vedia, že súdna moc nie je oddelená od človeka – aj vyšetrovatelia, aj sudcovia, podobne ako mediálni činitelia, sú proste ľudia. Aj vyšetrovatelia, aj sudcovia žijú v nejakej komunite, majú deti, ktoré chodia do školy…, ba čo viac, majú aj svoje politické preferencie. A tak sa ráta s tým, že podľahnú. Tento podlý čin politikov, ktorí sa správajú ako trestná výprava, by mal byť pre voličov mementom. Iba voliči ich môžu zastaviť.
V Prahe zas mali v sobotu estrádu na Letné. Nadšení protivládni voliči boli konečne verejne ukojení. Naučili sa to od slovenskej opozície. V prvých povolebných dňoch sa od hrôzy z porážky túlili k psíkom a užívali lexaurin, a potom prišli noty – nič nie je stratené! Odvtedy sú v uliciach. Údajných 250 tisíc účastníkov na Letné, to sa delené troma tak vyrovná údajnému počtu účastníkov v Bratislave (a iných slovenských mestách) po prehraných voľbách. V porovnaní s počtom oprávnených voličov, ktorí vybavili mandátom nové vlády, je to vlastne debakel. Zaujímavé na týchto protestoch sú tzv. osobnosti – ich váha má spochybniť rovnosť hlasov. Aj preto tým dolu tak nadávajú – že sú menej cenní, ako „elity“, a preto by sa mali hanbiť za svoju voľbu.
A zatiaľ sa svet chystá na veľkú vojnu. Alebo už v nej sme?
***
Aj na Slovensku je veľa tzv. vzdelancov, ktorí otvorene stoja na strane vojny proti Iránu, lebo vraj chcú Irán oslobodiť od teokracie. A tak to vidí nevinný obyvateľ Teheránu, kritický k svojej vláde a teraz pod paľbou „osloboditeľov“, lebo ten hnusný režim treba dať dole. Ono sa to pri káve podáva ako zákusok, ale tam padá z neba na nevinné deti čierny dážď… Vojna nie je to, čo sa nás netýka, lebo zatiaľ ešte bomby nedopadajú na nás. Od prijatia vazalskej zmluvy s USA sme aj my cieľom. „…Po prvních dnech války se Teherán vyprázdnil. Mnoho obyvatel uvízlo ve svých domovech; jiní uprchli z hlavního města. Ohlušující exploze a vzdálené dunění se začaly stávat součástí každodenního života. Války na Blízkém východě byly Íráncům dlouho prezentovány jako problém někoho jiného, jako vzdálené události. Jako „arabský“ fenomén, něco, co je k vidění v televizi, ale co se jich netýká. Válka sem dorazila. Velmi reálná. Děsivá.Nicméně pro ty, kteří se vydají do tohoto nyní řídce osídleného města, fragmenty života pokračují v parcích, nákupních centrech a malých prostorách, kde se lidé mohou shromažďovat. Před pár dny jsem se v parku s výhledem na Teherán setkal se skupinou mladých lidí. Domluvili se, že se sejdou, aby si všichni ulehčili od břemene, které je tíží, a aby si o něm popovídali, vyprávěli si vtipy a jiné veselé poznámky o své tíživé situaci. My, Íránci, jsme možná schopni najít humor v jakékoli formě utrpení, dokonce se i vysmát neštěstí. Jejich společnost poněkud zmírnila moji tíhu. A když jsme se loučili, jeden z těchto mladých mužů na mě na rozloučenou zavolal: „Neumírej!“Strohá jednoduchost té fráze, její upřímnost, její bezprostřednost vypovídaly vše o dilematu, kterému čelíme. O samotném přežití. Nezahyňte. Zůstaňte naživu.Nevyprávím tohle proto, abych vyvolal lítost nebo rozrušil soucitné Evropany. Už nás nebaví hrát si na oběti a ještě víc nás unavuje poslouchat o „humanitárních válkách“, které jsou údajně vedeny za účelem zasévání semen demokracie.Uváděná ospravedlnění jsou bolestně známá: země „na okraji“ získává atomovou bombu; nutnost zachránit obyvatelstvo před „tyranským státem“; přízrak „bezprostřední hrozby“. Tyto argumenty nejsou nové; byly použity v případech Iráku, Afghánistánu a Libye. A vždycky za cenu krve obyčejných mužů, žen a dětí.Kritika této války by neměla být zavrhována obvyklými nálepkami. Každý, kdo zpochybňuje západní vojenskou intervenci, je rychle obviněn z toho, že je „podporovatele režimu“ nebo „sympatizantem teroristů“. Tento scénář známe. Stejné věty se opakují v každé nově napadené zemi.Píšu tato slova, přestože jsem dlouhodobě kritický vůči íránskému státu. Moje kritika mé vlády však neznamená, že se raduji ze zničení mé společnosti. Po celém světě si mnoho lidí představuje jiný řád, osvobozený od imperialismu a jeho nadvlády – svět založený na míru.
***
A ja, že odkiaľ sa berie tá nenávisť k Rusovi! Ešte trochu do toho roku 2027, keď sa rozhodli na neho „naše hodnoty“ vyraziť, budú plniť sklady, nabíjať ostrými, a potom, ako povedal Nemec Merz, „tentokrát to urobíme správne!“ Nie po prvý raz, lebo aha, ako napísala Timrava v novele V čas vojny:
„Blázni. čo sa majú zháňať za tým? Vojna potrvá ak štvrť roka,“ zvolá Baláň. „Zbijeme všetko! Haj, s naším víťazným vojskom sme o mesiac… no, kde až…? Treba vidieť to oduševnenie. Ľudia sú vo vytržení. Každý túži po boji, za slávou – i ja sám… ! Kto je proti vojne, ten je vlastizradca!“ A veľké oči Baláňa zahoria smelosťou a hrdinstvom. Rozkoš je počúvať ho a hľadieť na neho.
„Iste… Povstáva i Rusko!“
„Čím viac nepriateľov, tým bude väčšia naša sláva!“
„Ech, keby ja len Rusov dostal do mojej moci!“ rečie Klipkáč krvožíznive, „aspoň dvoch by rád z nich zabiť! No veď to spraví za mňa môj syn Antal!“ dokončí s potešením. Páni sa obrátili s úsmevom k nemu, vychudnutému, obstarnému. Baláň riekol veselo:
„Dvoch Rusov? A sa nehanbíš, starý? Dvadsiatich, dvadsiatich aspoň!“
Timrava, Zobrané spisy, zostavil Dr. Ivan Kusý, rok vydania 1958
A ako sa to skončilo, my už vieme.
***
REAKCIA NA ČLÁNOK marker.sk: Štát a neziskovky
Konečne to niekto pomenoval:“…V prípade politických neziskoviek štát chybuje už tým, že ich trpí. V systéme parlamentnej demokracie sú politické neziskovky cudzorodým, nedemokratickým prvkom. Nie sú reprezentantmi občianskej spoločnosti, ale jej ohrozením. Správne je na ne nazerať ako na nátlakové, vydieračské bojovky.Na politické neziskovky je legitímne vzťahovať rovnaké pravidlá a nároky ako na politické strany. Štát nemá žiadny dôvod finančne podporovať, legitimizovať alebo tolerovať ich protištátnu činnosť.Najčistejším riešením je postaviť politické neziskovky mimo zákon a nazerať na ne ako na každú inú mafiu.“
K ČLÁNKU: standard.sk: Ako kajúcnik Makó potápa čurillovcov
„…V kauze špecificky hovorí o vyšetrovateľovi Ďurkovi, ktorý sa rozčúlil, keď mu Makó povedal, že vo veci nemá čo uviesť. Na to mu mal Ďurka povedať, že „čo si myslí, čo sa tu stane v tejto republike, treba ich všetkých doraziť, aby sa už nemohli vrátiť a nemohlo sa to opakovať“.A preto, že sa nedarilo, musela počkať aj zmena vlády, aj vypísanie predčasných volieb, Čaputová sa vtedy vyjadrila, že vyšetrovatelia potrebujú čas a Hamran spolu s Ódorom a Čaputovou siahli na ministra Ivana Šimka, lebo nechcel nič iné, len nedovoliť nezákonnosť. Nikdy nebol proti potrestaniu vinných, ale nepripustil, aby sa to dialo načierno. Temné časy. A nezdá sa mi, že sa skončili, lebo tá sieť od vyšetrovateľov, cez mimovládky, médiá, súdy, funguje. Protivníka treba poraziť politicky, na to sú voľby.
NA POČEST PREZIDENTA GAŠPAROVIČA K STATUSE E. CHMELÁRA
Keď Edo napísal svoju deklaráciu Zjednotení za mier, pomáhala som mu zbierať podpisy. Ohlásila som sa u pána prezidenta Gašparoviča, on s podpisom hneď súhlasil. Dohodli sme sa, kedy s Edom prídeme po podpis, ochrankár ma zaviedol do jeho skromnej kancelárie a vtedy mi prišla esemeska od Eda, že bude meškať asi polhodinu, (on cestuje vlakom a nestihol jeden spoj). Keď Edo dorazil, pán prezident ho privítal so slovami: „Pán docent, musíme si niečo vysvetliť,“ a odcitoval niečo, s čím v Edovom článku nesúhlasil. Edo mu šarmantne odpovedal a bola to reč z očí do očí, bez zákernosti. A ja som si pomyslela – prečo nedokážu ľudia takto, s úctou k protivníkovi, diskutovať? Sama som ešte z poslaneckých čias mala drobnú skúsenosť, Ivan Gašparovič bol predseda parlamentu, ja som sa hlásila do diskusie k zákonu o mediálnej rade a on mi nechcel udeliť slovo. Tak som sa drzo predrala k mikrofónu… a on uznal, že je len prvý medzi rovnými. Kto by bol dnes taký frajer?Veľa šťastia, zdravia, pán prezident!
K ČLÁNKU: Maroš Servátka: Verím v dobro (2. časť)
Aká úľava, oproti neustálym trestným výpravám vo verejnom priestore, kde cítim smrad a síru!“…Nielen že v dobro človeka verím, ale mám na to aj vlastné experimentálne dáta! Dokonca aj v podmienkach úplnej anonymity, kde sa nedá ani len poďakovať za dobrý skutok, ľudia častokrát nezištne poskytujú pomoc druhým a delia sa o svoj majetok, námahu či čas. Vidíme to aj okolo seba na našich blízkych, rodine, priateľoch. Vieme tiež, ako sa sami cítime, keď dobro rozdávame. Dobro teda existuje a je dôležité, aby sa ďalej rozširovalo. V systéme, ktorý zbavil monarchov moci a zaviedol vládu ľudu, robíme v tomto pokroky. Ľudia sú priemerne zdravší a dlhšie žijú, cítia sa bezpečnejšie a sú šťastnejší ako napríklad v diktátorskom systéme. Každý systém sa vyvíja a neustále mení pod vplyvom prostredia a pod tlakom nových generácii. Aj keď existujú v dnešnom svete veci, ktoré sa nám nepáčia, alebo keď možno nesúhlasíme s niektorými nedávnymi zmenami, z nadhľadu sú to často maličkosti. Dôležitý je smer, ktorým sa uberáme ako národ, ako štát, ako kultúra… Ak si zachováme vládu ľudu, náš smer bude riadený dobrom!“A ešte toto:“…Kedysi mi otec povedal pekný príbeh o tom, ako Boh rozdával národom krajiny. Slováci však meškali a Boh im povedal, že už všetko rozdal, ale že má ešte jeden malý kúsok zeme, ktorý si nechal pre seba na dovolenku. A tak sme dostali Slovensko. Mám však pocit, že chcel chodiť na dovolenku aj na Nový Zéland.“
K ČLÁNKU: marker.sk: effrey Sachs: Moc petrodolára sa preceňuje. Sila USA spočíva v niečom inom
Spomínam si, ako sme sa hanbili, keď Leonid Iľjič Brežnev (mal 74 rokov !) huhlal, nechal sa vyznamenávať, motal sa a nikto z dospelých ľudí okolo neho nemal odvahu do toho buchnúť. Nie, ani Gorbačov vtedy nie. Pretože Brežnev nebol všemocný vládca, ba povedala by som, že nebol ani celkom slobodný. Napríklad o vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa formálne rozhodol on, ako hlavný veliteľ, no bola to mašinéria, ktorá sa dala do pohybu, i keď on – podľa odtajnených spisov – nebol toho fanúšikom. A toto čudo z USA dnes vládne svetu preto, lebo je tiež len viditeľná osoba. (Podobne ako Zelenskyj na Ukrajine…) Môže, lebo to niekomu vyhovuje. Vojna je dobrá príležitosť… A že Trump trepe? No, trepe, no.
„Toto vám možno pomôže rozhodnúť sa, či je Trumpovo myslenie v poriadku, alebo nie. Tu je CNN, ktorá sa ho pýta, kto bude kontrolovať Hormuzský prieliv:
Reportér: „A čo Hormuzský prieliv? Kto ho bude kontrolovať?“
Trump: „Ten sa čoskoro otvorí, ak to vyjde.“
Reportér: „Kedy presne? A kto ho bude kontrolovať? Bude Irán stále schopný kontrolovať tok ropy?“
Trump: „Bude to spoločne kontrolované.“
Reportér: „Kým?“
Trump: „Možno mnou. Možno mnou.“
Reportér: „Chcete, aby ho kontrolovali Spojené štáty?“
Trump: „Ja a ajatolláh, nech už bude ďalším ajatolláhom ktokoľvek. Bude to tiež veľmi zásadná forma zmeny režimu. Úprimne povedané, všetci z režimu boli zabití. Takže automaticky dochádza k zmene režimu. Ale máme do činenia s ľuďmi, ktorých považujem za veľmi rozumných, veľmi spoľahlivých. Ľudia vo vnútri vedia, o koho ide. Sú veľmi rešpektovaní. A možno jeden z nich bude presne tým, koho hľadáme. Pozrite sa na Venezuelu, ako dobre to funguje.“
K ČLÁNKU Maroš Servátka: Verím v dobro (1. časť)
S týmto chlapcom sa poznám od narodenia – narodil sa v ten istý deň, ako náš syn, rodičov má tiež zo Spiša, otec Marián sa narodil v najdlhšej slovenskej obci Hnilčík (7 km), mama v Kežmarku. Kamarátili sme sa od vysokej školy, Marián v internáte v Horskom parku býval s Emilom, potom sme boli Petržalčania, no a potom (omnoho neskôr) sa stal Marián veľvyslancom v Poľsku, Vatikáne, Bielorusku. Malý Maroško bol mimoriadne pohyblivý, furt mal niečo zlomené 
, no a, samozrejme, výborne sa učil. S naším Michalom chodil na Gamču, potom bol rok v Amerike, a keď sa vrátil, stretli sme sa náhodou na Šafárikovom námestí, obdivovala som, ako to v tej Amerike v škole zvládal. „Teta, to nie je umenie, byť medzi slepými jednookým kráľom.“ Už dávno je ten chlapec dospelým mužom a cteným vedcom, akademicky dvojnásobným profesorom. Keď som čítala tento rozhovor, ktorý s ním urobil a ponúkol nám bývalý poslanec FZ ČSFR Peter Bulík, nadchol ma. Nie preto, že by som do bodky súhlasila s Marošovými vedeckými názormi, ale preto, že nepatrí k tým, čo povedia – som Slovák, ale ja vám to vysvetlím… (ako prezradila svoju skúsenosť s „ambicióznymi“ domorodcami bývalá veľvyslankyňa Rakúska v SR Gabriela Matznerová). Rozhovor je dlhý, ale stojí za to, nech sa páči!
K ČLÁNKU: paulkrugman.substack.com: When Hyperglobalization Meets Chaos
Paul Krugman: „…Takže to, čomu teraz čelíme, nie je len otázkou toho, či spotrebitelia strácajú schopnosť nakupovať. Čelíme scenáru, v ktorom výrobcovia strácajú prístup ku kľúčovým vstupom, ktoré potrebujú na to, aby mohli naďalej vyrábať. Kríza v Hormuzskom prielive zvyšuje ceny na čerpacích staniciach, čo je zlé. Hrozí však aj zbavenie amerických poľnohospodárov hnojiva počas sezóny výsadby, odrezania základných dodávok hélia výrobcom polovodičov v Ázii, zbavenie farmaceutických výrobcov kľúčových materiálov a ďalších.Stručne povedané, Hormuzská kríza je desivá, obávam sa, že to môže byť len začiatok. Pre svetovú ekonomiku, ktorá je preplnená viacerými potenciálnymi bodmi, sa už nemôže spoliehať na silnú, spoľahlivú a dôveryhodnú Ameriku, aby pôsobila ako garant systému. Aj keď sú teraz veci zlé, môžu sa veľmi zhoršiť.“Paul Krugman má bystré postrehy, no mne trošku chýba priznanie, že za Demokratov to nebolo lepšie – veď preto ľudia volili Trumpa. Čert jak diabol. Ale rútime sa do záhuby.
***
V Iráne padá z neba čierny dážď, malé deti dýchajú čierny vzduch, miliónom ľudí „lámu kosti“. Nerada šírim zlo, ale toto vojde do dejín. Dnes ráno prezident Spojených štátov amerických Trump, ktorého si kúpili boháči, aby boli ešte bohatší a úbohí ľudia uverili, že on ich od tých boháčov oslobodí:
„Úplne ničíme teroristický režim Iránu, vojensky, ekonomicky a inak… Iránske námorníctvo je preč, ich letectvo už neexistuje, rakety, drony a všetko ostatné je zničené a ich vodcovia boli vymazaní z povrchu zeme,“ uviedol Trump v príspevku na Truth Social.
„Máme bezkonkurenčnú palebnú silu, neobmedzené množstvo munície a veľa času – sledujte, čo sa s týmito vyšinutými sviniarmi dnes stane,“ vystríhal prezident.
„Nevinných ľudí po celom svete zabíjali 47 rokov a teraz ich zabíjam ja, ako 47. prezident USA. Aká veľká česť to je!“ dodal Trump.
Zhyňte, beštie!
***
REAKCIA NA paulkrugman.substack.com The Billionaires’ War
Nie je to len o Amerike.
Paul Krugman:
„…Možno si myslíte, že prezidentské milosti pre podvodníkov, pranie špinavých peňazí a priamych podvodníkov nesúvisia s nerozumnou vojnou proti Iránu. Korupcia je však kľúčovou črtou režimu inštalovaného miliardármi a korupcia a nekompetentnosť idú ruka v ruke.
Moja druhá odpoveď je, že obrovské bohatstvo technologických miliardárov spôsobilo, že mnohí z nich sa nezaujímajú o životy malých ľudí – a sú hlboko nevlasteneckí. Ak sú Američania brutálne vraždení nečestnými agentmi ICE, nie je to ich problém. Ak sú ministerstvo spravodlivosti a FBI úplne rozvrátené a fungujú ako Trumpovi vynucovatelia, vedia, že pomstychtivá, nezákonná taktika sa nikdy nedotkne ich životov. Ak republikánsky rozpočet zníži decimované vidiecke nemocnice a zbaví státisíce zdravotných poisťovní … no, ONI majú svojich vlastných súkromných lekárov a kliniky. Ak Trump začne zle koncipovanú vojnu, ktorá zdvojnásobí cenu ropy, určite si môžu dovoliť vyššie účty za benzín pre svoje limuzíny a jachty. A nebudú to ich deti uväznené v bunkri na Blízkom východe…“
Takže ak chcete pochopiť, ako sa táto krajina zvrhla na takýto štát, ako môžeme minúť takmer 2 miliardy dolárov denne na útokom na Irán bez jasného konca v dohľade, zatiaľ čo deti idú bez zdravotnej starostlivosti, opatrovateľské domy sú nedostatočne zamestnané, pretože ich pracovníci boli deportovaní, účty za elektrinu v domácnostiach prudko vzrástli kvôli dátovým centrám, zvážte, kto má prospech a kto nie je zranený.
Toto je vojna miliardára, vedená na úkor všetkých ostatných.“
***
Zelenskyj na svojom profile X napísal toto: „Dostali sme žiadosť od Spojených štátov o konkrétnu podporu v obrane proti šahidom na Blízkom východe. Dal som pokyn, aby sme poskytli potrebné zdroje a zabezpečili prítomnosť ukrajinských špecialistov schopných zabezpečiť požadovanú bezpečnosť. Ukrajina podporuje partnerov, ktorí prispievajú k zaisteniu našej bezpečnosti a ochrane životov našich ľudí. Sláva Ukrajine!“ Poslankyňa ukrajinskej Verchovnej rady Anna Skorochod to vysvetlila: voľakedy sa peniaze a zlato ukladali vo Švajčiarsku, ale Švajčiarsko už stratilo povesť istoty a tak ukrajinskí oligarchovia (rovnako ruskí, dodáva moderátor…) uložili svoje nakradnuté peniaze do bánk v arabských krajinách, predovšetkým v Dubaji a emirátoch. Takže Zelenskyj vysiela svoje zbrane na ochranu svojich peňazí. Slama u kravína! Ale celý rozhovor stojí za vypočutie. Na Ukrajinu sa netreba pozerať len cez Zelenského a navyše je a vždy to bude náš sused, mali by sme nachádzať cestu k dobrým vzťahom.
Kanadsko čínsky profesor, prednášajúci teóriu hier a ekonómiu (už som jeden jeho rozhovor s ním a profesorom Glenom Diesenom zdieľala) predpovedal, že Trump vyhrá prezidentské voľby, napadne Irán a teraz predpovedá, že USA túto vojnu prehrajú. Vo videu hovorí, že Irán sa na útok pripravoval 20 rokov, pri minuloročnej 12 dňovej vojne si otestoval spôsob vedenia bojov USA a Izraela. USA majú výzbroj, budovanú počas studenej vojny na odstrašenie a na súťaž – kto prvý vyletí do vesmíru, kto dobyje Mesiac atď, ale nie na vojnu 21. storočia. Iránci bezpilotným lietadlom, ktoré stojí 40 tisíc dolárov, dávajú dolu niekoľko miliónovú techniku, cielia na vojenské objekty štátov v Perzskom zálive. Saudi sú podľa neho na začatí vojny zainteresovaní rovnako ako Izrael a Saudi a Izrael si Trumpa kúpili a prisľúbili financovať aj jeho tretie volebné obdobie, ale počas vojny voľby ani nemusia byť. Krajiny Perzského zálivu budú Trumpa tlačiť, aby do Iránu vyslal aj pozemné vojská, lebo inak zmenu režimu nedosiahne, Kongres mu to schváli. Štáty Perzského zálivu sú závislé od vody, Rijád má zásoby na dva týždne, ak Irán prísun vody zablokuje, tak skolabuje. Ekonomické záležitosti neviem preložiť, lebo tomu nie celkom rozumiem – je to o petrodolároch atď. No a profesorova predpoveď – USA túto vojnu prehrajú. Pozrite si!
Профессор Цзян предсказывает: США проиграют войну с Ираном. Так ли это?
Minister zahraničných vecí Ukrajiny Andrej Sybiha pohrozil Maďarsku sankciami: „Všetci, ktorí sú zodpovední za zajatie a držanie našich občanov ako rukojemníkov, budú niesť zodpovednosť. Vyhradzujeme si právo prijať vhodné opatrenia vrátane uloženia sankcií a iných reštriktívnych opatrení,“ napísal minister v H.Siedmi ukrajinskí občania prepravovali z Rakúska na Ukrajinu cez Maďarsko 40 miliónov amerických dolárov, 35 miliónov eur (všetko v bankovkách) a deväť kilogramov zlata. Tak mi hneď napadlo – a čo, iba Mindič môže mať zlatý hajzel? U analytika P. Šika čítam: Rozhlasu nepřijde divný, že běžné mezibankovní převozy peněz mezi bankami nezajišťují nějací ukrajinští občané nebo úředníci, ale standardně specializované soukromé bezpečnostní agentury jako Brink’s nebo G4S a nekomentují ani, že zásilku doprovázel bývalý generál tajné služby, což byl fakt, kterého si právě Maďaři všimli a což opravdu není běžný.To totiž s největší pravděpodobností nejsou peníze určené pro bankovní trezory, ale pro financování speciálních operací, které nejdou přes oficiální účetnictví nebo jde o vyvádění majetku vlivných osob pod krytím státní banky.“
***
Zelenskyj nás vrátil do deväťdesiatok – to vtedy vybuchovali autá, veľkí zlodeji mali krásny život, ale krátky. Jeden majiteľ obchodíka mi rozprával, ako musí platiť najatým ukrajinským hrubokrkým výpalné, aby mohol v pokoji predávať svoje kabelky a parfumy. Drobný živnostník, ale mal obchod na peknom mieste. Tí veľkí zlodeji si Ukrajincov najímali na veľké veci, kde lietali ťažké milióny – minister Ducký len tak v teplákoch vybehol kamsi a počkal si na neho nejaký, už si ani na meno nespomeniem. Proste – najatý vrah. A keď vypukla „revolúcia“ v Markíze, Pavla Ruska tiež chránili ozbrojení „chlapci z Ukrajiny“.A teraz sa nám ten súdruh z Ukrajiny rozhodol, že predsedovi vlády Maďarska pošle „svojich chlapcov“, aby s ním prehovorili svojou rečou. Divoký východ! Estónka, samozrejme, čuší, Maďarsko je síce členom elitného klubu EÚ, za členské si normálne platí, ale výpalník, nečlen klubu, môže. Mnohí chvália Maďara Magyara, že sa svojho „odchádzajúceho“ premiéra zastal. Ale on to neurobil z etických či morálnych dôvodov – v Maďarsku predsa je pred voľbami a podpora ukrajinského prezidenta v úlohe výpalníka by mu mohla vyfúknuť očakávané víťazstvo. Pozná asi nálady ľudí. Slovenský Korčok už vraj kdesi ohlásil, že chce byť prezidentom, no jemu chýba predstavivosť, ktorý ľud by ho asi tak mohol voliť, a tak v relácii u Petra Bielika rozpráva ako člen Sluhu ukrajinského národa.
***
„09:05 USA a Izrael bombardujú nemocnice a školy po celom TeheráneAmerické a izraelské lietadlá bombardovali v utorok nemocnice, obytné budovy a školy v celom Teheráne, čo obyvatelia opísali ako „apokalypsu“. Informuje o tom britský denník Telegraph.Milióny civilistov sú uväznené v dôsledku neúprosného bombardovania. Zásoby potravín a liekov sa zmenšujú a počet obetí stúpa. Iránsky Červený polmesiac hlásil do utorka rána 787 mŕtvych v 153 mestách.„Útočia na budovy, v ktorých žijú rodiny,“ povedal pre Telegraph jeden z obyvateľov. „Po každej explózii sa ľudia ponáhľajú na pomoc – a potom zasiahne tú istú oblasť ďalšia bomba,“ dodal.Americko-izraelské nálety zasiahli napríklad nemocnicu v Búšeri, z ktorej záchranári zúfalo evakuovali novorodencov. Útokom čelila aj nemocnica Gándhí v Teheráne a viaceré ďalšie zdravotnícke zariadenia po celej krajine.Zničenie nemocníc znamená, že ranení nemajú kam ísť. Zdravotné sestry podľa denníka Telegraph nosia predčasne narodené deti cez dymom zaplnené chodby, zatiaľ čo na pôrodné oddelenia dopadajú bomby.Telegraph je proizraelský denník, pričom od začiatku vojny publikoval viacero komentárov, ktoré útok USA a Izraela schvaľovali.“Ľudia prechádzajú pri zničených budovách po útokoch americkej a izraelskej armády v Teheráne v Iráne.
