Obraz SNP vo filme POÉMA O SVEDOMÍ (1978) uvádzajú Novomeského verše

LADISLAV NOVOMESKÝ: ČLOVEK

Železným krokom kráča dejinami
a na kolená zráža národy; –
(osnovu skladá rušnej drámy
pre pokolenie, ktoré prichodí).

Buduje mocnárstva a impériá borí
akoby naničhodné nádoby
a oceľovou rukou kreslí bez pokory
pre kontinenty nové podoby.

Ale tiež v pekle hrmenia a škreku
v smrteľnej úzkosti sa plazí pri zemi. –
V útoku bol snáď, snáď na úteku,
keď klesá na kolená v kŕčoch skrivený.

A jak tak leží s dodrúzganou hlavou,
trafený jednou strelou, v skromnom bodľačí,
haluzie zákrsku mu dlaňou zhovievavou
meravé oči nežne zatlačí.

Tieto verše recitované Viliamom Záborským uvádzajú film z roku 1978, ktorý započal národný umelec Vladimír Bahna (počas tvorby skonal) a dokončil Zoro Záhon v spolupráci s historikom Vladimírom Plevzom. Zoro Záhon sa mimochodom zúčastnil aj konferencie „DAV kedysi a dnes“.

V sérii hraných filmov, ktoré priblížili politické témy (Dvadsiaty deviaty, Dni zrady, Oslobodenie Prahy, Víťazný ľud), uvidíme ďalší monumentálny predmet, konkrétne obraz Slovenského národného povstania a udalostí, ktoré mu predchádzali.

Dielo uvádzajú a následne pretkávajú verše Laca Novomeského citované Viliamom Záborským, samotného Novomeského hrá Leopold Haverl, Husáka Michal Dočolomanský, Goliana si zahral Mikuláš Huba, Šmidkeho Ctibor FIlčík, Ursínyho Eduard Bindas a Lettricha Marián Gallo. Hudbu pre film vytvoril Svetozár Stračina a na filme participovala aj armáda (dramatické výpravné scény SNP a ústupu do hôr).

Politický film je na ČSFD z ideologických dôvodov výrazne podhodnotený a diskreditovaný, v skutočnosti ide o historicky podnetné filmové dielo, aj keď poznačené dobou. Film možno zaradiť popri dielach ako POVSTALECKÁ HISTÓRIA a ROKY PRELOMU (Lettrich, Bob, Plevza, 1984, 1989), k tvorbe, ktorá razí davistickú interpretáciu slovenských dejín a SNP, negujúc deformovaný obraz presadzovaný v 50. rokoch.

Dielo teda cez veľký naratív budovania novej spoločnosti rehabilituje odkaz davistov, Vianočnej dohody a ilegálnej SNR (nepriame rehabilitovanie občiansko-demokratickej časti odboja (Lettrich, Ursíny), zjednotenie komunistov a sociálnych demokratov, mučenie Šmidkeho syna; samozrejme všetko v ideologických mantineloch doby), k čomu výrazne napomohol Husákov historik Viliam Plevza.

Záver filmu končí slovami Novomeského o rovnoprávnom vzťahu Čechov a Slovákov pri Košickom vládnom programe a stretnutím Šmidkeho, Husáka a Novomeského, teda budúcich politických väzňov, ktorých do basy posielajú Široký s Bacílkom. Napriek tomu, že ide o politický film so silne ideologický zafarbeným naratívom ani najväčšími oponentmi nemožno ignorovať kvalitu hereckých výkonov bardov slovenského filmu.

Video, ktoré na dlho zmizlo z internetu, našťastie uploadol čenel FILM CZ a SK.

Pripravil lp

---