Dve podujatia k 50. výročiu odchodu Ladislava Novomeského
50. výročie odchodu slovenského dejateľa Ladislava Novomeského (* 27. december 1904, Budapešť – † 4. september 1976, Bratislava) bolo pripomenuté hneď dvomi podujatiami. Prvé sa uskutočnilo 1. septembra 2026 v Slovenskom inštitúte v Prahe, kde sa diskutovalo o novej knihe Novomeský a Horváth: Velikáni literatúry a politiky, zo Senice do sveta v prítomnosti netere Ivana Horvátha, režisérky a producentky Deany Jakubiskovej, predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera a editora knihy L. Perného, druhé na mieste symbolického hrobu (na mieste Panthéon vedľa symbolického hrobu Vladimíra Clementisa) a rodinného hrobu Ladislava Novomeského (kde odpočíva rodina Novomeská) na cintoríne v Lamači, v rámci pietneho aktu 3. septembra 2026. Toho roku Spoločnosť Ladislava Novomeského tiež ocenila dve osobnosti: čestné uznanie Petrovi Jarošovi a Cenu Ladislava Novomeského Ladislavovi Skrakovi.
Na podujatí v Prahe, ktoré moderovala súčasná riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe Jana Vaľová bol zdôraznené humanistické posolstvo Novomeského a Horvátha v kontexte budovania dobrých kultúrnych vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, nakoľko sa obaja výrazne inšpirovali českou modernistickou kultúrou (Wolker, Nezval, Seifert) a súčasne razili koncept rovnoprávneho vzťahu medzi Čechmi a Slovákmi v rámci povojnového Československa. Humanistické, mierové a sociálne posolstvo oboch osobností, ktoré stáli pri etablovaní povstaleckej ilegálnej Slovenskej národnej rady (obaja boli signatári), bolo umocnené tým, že súčasne boli za svoje postoje väznení po nespravodlivých a vykonštruovaných procesoch, pričom napriek väzeniu neopustili svoje hodnotové pozície. Na podujatí zaznela myšlienka, že ak všetka obeta osobností ako Novomeský a Horváth má mať nejaký zmysel, treba na nich nadviazať práve v kontexte kultúrnej spolupráce oboch národov. Deana Jakubisková zdôraznila, že práve prostredníctvom kultúry a vzájomného poznávania možno budovať dobré medzinárodné vzťahy, pričom uviedla príklad svojho zosnulého manžela Jakubiska, ktorý nikdy nepoprel svoju slovenskú identitu, súčasne prispel svojou filmovou tvorbou do česko-slovenskej kultúrnej stavby. Deana Jakubisková bola – pri tejto unikátnej príležitosti – na podujatí ocenená čestným uznaním Kulturologicko-filozofického odboru spolu s manželom (IN MEMORIAM) za celoživotný prínos pre slovenskú filmovú kultúru. Súčasne bol na podujatí prezentovaný film Svetlo medzi tieňmi z produkcie Informačného ústredia Matice slovenskej.
Druhé podujatie k výročiu odchodu Ladislava Novomeského bolo realizované 3. septembra 2026 pri symbolickom hrobe a rodinnom hrobe Ladislava Novomeského v prítomnosti užšej skupiny jeho priaznivcov a nasledovateľov pod hlavičkou Spoločnosti Ladislava Novomeského. Účastníci na hrob položili symbolicky 7 ruží. Básne Ladislava Novomeského predniesla riaditeľka Vydavateľstva MS Ingrid Majeriková, prítomných privítal predseda SLN Lukáš Perný, prítomní boli aj členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Matice slovenskej. Spoločnosť Ladislava Novomeského zabezpečila v odbornej spolupráci s Klubom výtvarníkov a výtvarných teoretikov (Ladislav Skrak) pozlátenie nápisu na symbolickom hrobe. Podujatie sa uskutočnilo symbolicky deň pred výročím úmrtia, aby bolo možné včas informovať Tlačovú agentúru Slovenskej republiky.
V roku 2024 bola Novomeskému odhalená busta v Aleji dejateľov pri Matici slovenskej v Martine, zrealizovaná bola konferencia a vznikol tiež dokumentárny film, odborný seminár vo výborovni MS a divadelné prestavenie. V spolupráci MS a SLN vyšla o rok neskôr z podujatí kniha NOVOMESKÝ & HORVÁTH: VELIKÁNI LITERATÚRY A POLITIKY, ZO SENICE DO SVETA.