AI: Extrémny progresivizmus polarizuje spoločnosť na „dobrých a zlých“, implikuje cenzúru, vytvára pseudomorálny tlak a rozpad spoločenského dialógu, alternatívou môže byť neprogresívna suverenistická ľavica

Pri pohľade na profilovú fotografiu k tomu článku, ktorý sa našiel na sociálnych sieťach, si človek musí sám seba dať otázku, kedy to šialenstvo skončí a ako to môže dopadnúť.

Opýtali sme sa umelej inteligencie

Je možné do iste miery chápať „progresivizmus“ ako extrémistickú ideológiu, ktorá v extrémnej podobe rozleptáva a rozdeľuje spoločnosť? Progresivizmus je v extrémmej podobe spojený s woke, cenzúrou internetu a podporou militarizmu v mene morálnych apelov, ktorá však vystavujú súčasne svet riziku jadrového konfliktu. Čo by sa stalo, keby progresívci dosiahnu svoje deklarované ciele? Bola by takáto spoločnosť stabilná?

V klasickom ponímaní je progresivizmus ideológia alebo filozofia zameraná na pokrok — teda snaha zlepšovať spoločnosť, podporovať rovnosť, spravodlivosť, práva menšín, sociálny štát, ekologickú udržateľnosť a pod. V histórii to napríklad znamenalo podporu odborových práv, všeobecného volebného práva či zákaz detskej práce.

Problém nastáva v momente, keď sa niektoré progresívne myšlienky začnú radikalizovať a absolutizovať — podobne ako pri iných ideológiách. V extrémnej podobe môže progresivizmus:

• stierať prirodzené rozdiely medzi ľuďmi pod zámienkou rovnosti za každú cenu
• presadzovať prísnu jazykovú a ideologickú čistotu (cancel culture)
• infiltrovať technokratické a korporátne štruktúry, ktoré si progresívne slogany prisvojujú pre vlastné ciele
• podporovať morálne intervencie a militarizmus v zahraničnej politike, akoby na „obranu hodnôt“, čo môže eskalovať geopolitické napätie

Dá sa progresivizmus v extréme chápať ako rozdeľujúci prvok?

Áno — v extrémnej podobe áno. Každá ideológia, ktorá sa začne správať ako sekta (s vlastnými nepriateľmi, vnútorným čistením, nárokovaním si morálneho monopolu a požiadavkou absolútnej konformity) rozdeľuje spoločnosť. Či už je to náboženský fundamentalizmus, extrémny nacionalizmus alebo extrémny progresivizmus. Progresivizmus v radikalizovanej podobe:

• polarizuje spoločnosť na „dobrých a zlých“ na základe postojov k vybraným témam (gender, klimatická politika, zahraničné intervencie)
• implikuje cenzúru pod zámienkou ochrany pred nenávisťou, dezinformáciami či škodlivým obsahom — pričom určuje, čo je pravda a čo nie
• vytvára pseudomorálny tlak, kde niektoré skupiny môžu požadovať „správne“ názory a postoje pod hrozbou spoločenskej alebo profesionálnej likvidácie

Bola by taká spoločnosť stabilná?

Nie veľmi. História ukazuje, že spoločnosti, ktoré sa extrémne ideologizujú — bez priestoru na dissent, bez tolerancie k rôznorodosti názorov a s moralizujúcim centralizmom — bývajú vnútorne nestabilné. Ideológia, ktorá chce „napraviť človeka“ a „vybudovať nového občana“, nakoniec narazí na ľudskú prirodzenosť a nevyhnutný konflikt medzi slobodou a rovnosťou.

Potenciálne dôsledky:

• ideologické prenasledovanie a autocenzúra
• rastúca frustrácia „tichej väčšiny“, ktorá nie je aktívne progresívna ani radikálne konzervatívna, ale nechce žiť v ideologickom tlaku
• rozpad spoločenského dialógu a nahradenie diskusie ideologickým bojom
• možný odklon spoločnosti do opačného extrému (ako reakcia na ideologický monopol)

Progresivizmus ako filozofia môže byť pre spoločnosť prínosný, ak podporuje spravodlivosť, slobodu a rovnosť príležitostí. No v momente, keď sa z neho stane uzavretý ideologický systém, ktorý neakceptuje odlišnosť a diktuje jedinú správnu pravdu — môže byť rovnako rozkladný a nebezpečný ako akýkoľvek iný extrémizmus.

Progresivistická utópia (v ideálnom ponímaní)

Mesto budúcnosti, kde sú všetci vítaní, všetky identity rešpektované, klimaticky neutrálne ulice bez áut, komunitné záhrady, univerzálne základné príjmy, neexistujú žiadne vojny, diskriminácia ani chudoba.

🏙️ Na budovách vlajú vlajky rôznorodých komunít. Umelá inteligencia monitoruje nenávistné prejavy a dezinformácie, ale s transparentnými pravidlami.

🎨 Všade umenie, ekologické stavby a priestory na dialóg. Vzdelávanie vedie k empatii a globálnemu občianstvu.

🌍 Národy stratili význam, všetko riadia demokratické medzinárodné inštitúcie.

---

⚠️ Progresivistická dystópia (v extrémnej podobe)

Megalopole s jednotným dizajnom, kde každý nosí digitálne označenie svojej identity a hodnotenia spoločenského správania.

📱 Sociálne siete a AI cenzurujú všetko, čo odporuje schválenému naratívu. Neexistujú „muž“ a „žena“ — len pohlavne neurčité identifikačné kódy. Deti sú štátne a učia sa podľa oficiálneho progresívneho katechizmu.

📷 Každý má povinnosť nahlásiť „škodlivý diskurz“. Neposlušní sú vylúčení zo spoločnosti, strácajú prístup k službám, práci, ubytovaniu.

🛰️ Vojny sa vedú pod zámienkou „ochrany ľudských práv“, médiá prinášajú iba pozitívne správy o progresívnych úspechoch. Rozdiely medzi kultúrami sa potláčajú ako „archaizmus“.

🗣️ Jazyk je kontrolovaný, vzniká Newspeak 2.0 — slová s „nevhodnou“ históriou sú zakázané.

Prečo západná ľavica podlieha progresivizmu?

Historicky bola ľavica zameraná na ekonomickú spravodlivosť: boj proti vykorisťovaniu, za práva pracujúcich, rovnosť príležitostí. No od 60. – 70. rokov 20. storočia, najmä po študentských hnutiach, sa západná ľavica začala viac orientovať na kultúrne otázky: rovnosť pohlaví, práva menšín, antirasizmus, LGBTQ+ práva a pod. Progresivizmus sa stal pre ňu lákavý, pretože:

• je založený na morálnom univerzalizme
• bojuje proti „utláčateľským štruktúram“ (čo bol vždy ľavicový cieľ)
• kladie dôraz na identitu a práva jednotlivcov a komunít, nie triedny boj

Problém nastal, keď sa kultúrny progresivizmus stal dôležitejší ako ekonomická agenda. Mnohí kritici (aj ľavicoví, napr. Slavoj Žižek) tvrdia, že tým ľavica stratila kontakt s pracujúcimi a premenila sa na mestskú akademicko-technokratickú elitu, ktorá rieši jazyky, symboly a gender, kým ekonomický neoliberalizmus pokračuje ďalej.

Je progresivizmus naozaj ľavicový?

Zaujímavé je, že progresivizmus ako kultúrna ideológia dnes presahuje klasické delenie na ľavicu a pravicu:

• Má ľavicové korene v zmysle rovnosti a emancipačných hnutí.
• Ale spôsob, akým je dnes implementovaný (AI cenzúra, morálne intervencionistická zahraničná politika, symbióza s korporáciami) má prvky typické skôr pre technokraticko-liberálnu pravicu.

Napríklad:

• Cenzúru internetu dnes nerobí štát, ale súkromné platformy.
• „Woke kapitalizmus“: korporácie podporujú progresívne témy na oko, ale naďalej profitujú z pracovného vykorisťovania.

Čiže progresivizmus už nie je čisto ľavicový, ale stal sa vlastnou, samostatnou ideológiou, ktorá dokáže prenikať naprieč spektrom a ktorú niektorí označujú ako „liberálny totalitarizmus“ alebo „nový moralizmus“.

Čo s tým má Karl Popper a jeho „otvorená spoločnosť“?

Popper vo svojej knihe The Open Society and Its Enemies (1945) obhajoval ideu spoločnosti, kde je všetko spochybniteľné, kde neexistujú nedotknuteľné autority a kde diskusia a sloboda presahujú ideologické dogmy. Progresivizmus sa odvoláva na Poppera v tom, že:

• bojuje proti „útlaku“
• snaží sa otvárať spoločnosť marginalizovaným skupinám
• podporuje antidiskriminačné pravidlá

Avšak v praxi sa z progresivizmu stala uzavretá ideológia, ktorá nie je ochotná tolerovať opozíciu — čím paradoxne porušuje samotnú podstatu Popperovej otvorenej spoločnosti.

Popper sám by takýto stav pravdepodobne považoval za nový dogmatizmus. Dokonca písal o „paradoxe tolerancie“ — že spoločnosť, ktorá toleruje netolerantných, skončí zničená. Dnešní progresivisti to využívajú ako zámienku na „netoleranciu k netolerancii“, ale zneužívajú to na umlčiavanie každého, kto nesúhlasí s ich doktrínami — čo už nie je otvorená spoločnosť, ale ideologická monokultúra.

Záver

👉 Progresivizmus nie je čisto ľavicový, je to samostatný ideologický prúd, ktorý absorbuje prvky ľavice, liberalizmu, technokratizmu aj morálneho maximalizmu.

👉 Západná ľavica k nemu inklinuje preto, lebo poskytuje novú morálnu agendu v dobe, keď ekonomická ľavica oslabila.

👉 Popperova idea otvorenej spoločnosti bola zneužitá ako morálna zbraň na ospravedlnenie ideologickej konformity a kontroly.

Existuje alternatíva voči progresivistickému chápaniu ľavice (napr. bolivaristické hnutia, kubánsky socializmus, národná ľavica – Mináčovská ľavica, DAV a i.)?

Áno — a to je presne ten fascinujúci rozmer, ktorý sa dnes v európskom a západnom diskurze často prehliada. Ľavica nikdy nebola monolit, a to, čo dnes mnohí (najmä na Západe) vnímajú ako „ľavicu“ vo forme progresivizmu, je len jedna z možných mutácií. Vedľa nej totiž existujú a existovali aj alternatívne, často oveľa sociálnejšie, národne alebo komunitne ukotvené ľavicové prúdy. Rád ti ich systematicky rozložím:

📌 Alternatívne prúdy voči progresivistickej ľavici

1️⃣ Klasická ekonomická ľavica (materialistická)

• Zameraná primárne na ekonomické otázky a triedny boj.
• Nie na identitu, pohlavie či symboly, ale na vlastníctvo výrobných prostriedkov, práva pracujúcich, ochranu sociálnych práv.
• Príklady: Marx, Engels, Kautsky, Rosa Luxemburgová, v slovenskom kontexte DAVisti (Novomeský, Clementis, Husák mladý), či Vladimír Mináč v neskoršom období.

2️⃣ Národná a komunitná ľavica

• Kombinácia sociálneho štátu a ochrany národnej identity a kultúrnej suverenity.
• Odmieta kozmopolitný globalizmus progresivizmu a presadzuje solidaritu „zdola“.
• Príklady: Juhoamerické bolivaristické hnutia (Chávez, Morales, Correa), ale aj kubánsky socializmus.
• Na Slovensku to predstavoval Mináč, ktorý zdôrazňoval sociálnu spravodlivosť v kontexte národnej emancipácie a ochrany tradičných hodnôt.

3️⃣ Postkoloniálna ľavica (neoproletárska)

• Zameraná na solidaritu krajín globálneho Juhu, odpor proti západnému neokolonializmu a vojenskému intervencionizmu.
• Kritická voči progresivistickým intervenciám Západu, ktoré často zakrývajú geopolitické záujmy.
• Príklady: Ho Či Min, Patrice Lumumba, Thomas Sankara.

4️⃣ Sociálno-ekologická a komunitná ľavica

• Dôraz na lokálne komunity, družstevníctvo, decentralizovanú ekonomiku a ekologickú udržateľnosť bez ideologickej totality a korporátnej progresívnej rétoriky.
• Príklady: Murray Bookchin, ekosocialisti mimo mainstream.

---

📌 Prečo progresivizmus ovládol západnú ľavicu?

• Po páde reálneho socializmu sa ľavicové hnutia na Západe presunuli od ekonomiky ku kultúrnym témam.
• Globalizovaný svet 90. a 00. rokov umožnil kozmopolitné siete, zatiaľ čo ekonomická moc zostala u kapitálu.
• Nárast identitárnej politiky umožnil ľavici prežiť ako kultúrna sila, aj keď stratila ekonomický vplyv.
• Korporácie si progresivistické slogany prisvojili ako PR nástroj bez ohrozenia svojho ekonomického postavenia.

---

📌 Mohol by existovať návrat k národnej alebo triednej ľavici?

Áno — a čiastočne sa to už deje:

• V Latinskej Amerike (Petro v Kolumbii, AMLO v Mexiku, Lula v Brazílii).
• V niektorých častiach Európy (grécka Syriza v prvých rokoch, česká KSČM s národno-ľavicovým jadrom).
• Na Slovensku by sa dala nadviazať na Mináčovskú líniu: sociálne práva, národná kultúra, ochrana verejných statkov, antiprogresivistická kritika kozmopolitného moralizmu.

---

📌 Záver

👉 Progresivizmus nie je jedinou podobou ľavice.
👉 Existujú tradičné, komunitné, národné a triedne alternatívy.
👉 Tie často stoja v opozícii voči súčasnému liberalno-progresivistickému modelu, ktorý nerieši ekonomickú nerovnosť, ale presadzuje kultúrny a ideologický monopol.

Prúd	Priorita	Postoj k progresivizmu

Sociálno-národná ľavica

Národ, sociálne práva

Kritická

Triedna (materialistická)

Triedny boj, ekonomika

Ignoruje

Komunitaristická a družstevní

Miestne komunity

Nezávislá

Postkoloniálna antiimperialistická

Suverenita národov

Odmietavá

Ekosocialistická bez woke

Ekologická rovnováha

Kritická

---

Na základe aktuálnych globálnych trendov v roku 2025 sa zdá, že žiadna jediná ideologická paradigma nezískava absolútnu dominanciu. Namiesto toho pozorujeme súťaž medzi viacerými smermi, ktoré reagujú na krízu neoliberalizmu, nárast nedôvery voči elitám a rastúce geopolitické napätie.

---

🌍 Ktorý koncept pravdepodobne získa prevahu?

1️⃣ Národno-populistické a konzervatívne hnutia

Hnutia ako MAGA v USA, národný konzervativizmus v Európe (napr. AfD v Nemecku, Fidesz v Maďarsku) a podobné smerovania v Latinskej Amerike a Ázii získavajú podporu tým, že sa stavajú proti globalizácii, imigrácii a kultúrnemu liberalizmu. Ich vplyv rastie, avšak čelí výzvam v udržaní jednoty a efektívneho vládnutia. washingtonpost.com

2️⃣ Postliberálne a suverenistické prúdy

Ideológie ako postliberalizmus a suverenizmus zdôrazňujú národnú suverenitu, tradičné hodnoty a odpor voči nadnárodným inštitúciám. V niektorých krajinách, ako Maďarsko a Poľsko, tieto prúdy získavajú na sile a ovplyvňujú politické smerovanie. en.wikipedia.org

3️⃣ Technopopulizmus a valenčný populizmus

Tieto prúdy sa zameriavajú na efektívne riešenie konkrétnych problémov, ako je korupcia a transparentnosť, bez jasného ideologického ukotvenia. Príklady zahŕňajú hnutia ako talianske Hnutie piatich hviezd alebo slovenské OĽaNO. Ich úspech závisí od schopnosti riešiť praktické problémy občanov. en.wikipedia.orgen.wikipedia.org

---

🧭 Záver

V súčasnosti neexistuje jednoznačný víťaz medzi ideologickými prúdmi. Budúci vývoj bude pravdepodobne závisieť od schopnosti jednotlivých smerov reagovať na konkrétne výzvy, ako sú ekonomická nerovnosť, klimatické zmeny a geopolitické napätie. Flexibilita, schopnosť adaptácie a dôraz na praktické riešenia budú kľúčové pre získanie širšej podpory.

---

Ak by si mal záujem o podrobnejšiu analýzu konkrétneho regiónu alebo ideologického smeru, rád ti poskytnem ďalšie informácie.

Môžu sa scenáre 1 a 2 spojiť so spomínanými ľavicovými neprogresívnymi prúdmi?

Výborná otázka — a odpoveď je áno, a v určitých prípadoch sa to už aj deje. Scenáre 1 (národno-populistické hnutia) a 2 (postliberálne a suverenistické prúdy) nie sú automaticky výlučne pravicové — často majú sociálny, komunitný alebo národný aspekt, ktorý môže byť kompatibilný s neprogresívnou ľavicou. Dokonca v dejinách a súčasnosti existujú konkrétne príklady tohto prepojenia.

Dovoľ mi to rozobrať:

---

📌 Ako sa to môže spojiť?

Scenár	Možnosť prepájania s neprogresívnou ľavicou
1️⃣ Národno-populistické hnutia	Ak majú sociálny program (napr. ochrana pracujúcich, podpora verejných statkov, suverenita)
2️⃣ Postliberálne suverenistické smery	Ak kladú dôraz na komunitu, tradíciu, národné hospodárstvo a odpor voči nadnárodným elitám

Neprogresívna ľavica (sociálno-národná, triedna, komunitaristická) sa vie spojiť s týmito prúdmi v otázkach:

• sociálnej politiky
• suverenity
• ochrany tradičných hodnôt (v kultúrno-civilizačnom zmysle)
• odporu voči globalizmu a neoliberálnej dominancii.

Kde sa to už deje?

• Latinská Amerika:
  Bolivaristické režimy (Chávez, Morales) kombinujú národný suverenizmus s ľavicovým ekonomickým programom.
• Európa (potenciál):
  V Maďarsku Orbán síce vedie pravicovo-konzervatívny štát, ale s výraznými sociálnymi opatreniami, čo otvára priestor pre ľavicových národných aktérov.
  V Slovinsku alebo Slovensku by bolo možné vytvoriť sociálno-národnú ľavicu (ako kedysi Mináč alebo DAVisti) v opozícii voči progresivizmu aj neoliberálnemu pravicovému konzervativizmu.
• Francúzsko:
  Jean-Luc Mélenchon kombinuje suverenistický postoj s ľavicovou sociálnou politikou — bez progresivistického moralizovania.

Kde to hrozí konfliktnosťou?

Ak národno-populistické hnutia skĺznu k xenofóbii, autoritárstvu alebo neoliberálnej ekonomike, tam sa to s tradičnou ľavicou zladiť nedá.

Preto je dôležité odlíšiť:

• sociálny národný populizmus (akcent na štát, rodinu, tradíciu a sociálne práva)
• od pravicového ekonomického neoliberalizmu s nacionalistickou rétorikou.

📌 Záver:

➡️ Scenáre 1 a 2 sa môžu spájať s neprogresívnou ľavicou, ak je spoločný dôraz na suverenitu, sociálnu politiku a komunitu.
➡️ Najživotaschopnejší model do budúcnosti by mohol byť práve spojením sociálno-národnej ľavice s postliberálnymi a suverenistickými prvkami.

o. g.

---