Akademik Manda k regionálnej mzde

Reagujem na snahu niektorých predstaviteľov súčasnej vlády zavádzať tzv. regionálnu mzdu. Samotný nápad zavedenia regionálnej mzdy je v ostrom rozpore s dnešnými poučkami v učebniciach ekonomiky, kde sa konštatuje, že mzda je odmena za vykonanú prácu. Napríklad svetový ekonóm Krugman vo svojej učebnici ekonomiky píše, že „Človek si svojou prácou zarába peniaze, prostredníctvom ktorých si môže kúpiť tovary. Čím viac hodín indivíduum pracuje, tým viac peňazí môže použiť na kúpu tovaru.“ (Krugman´s Economic for AP. Worth Publishers/BFW, 2011, s. 695-696).
Ak by dané vymedzenie mzdy skutočne platilo, tak mzda robotníka, ktorý vykonáva rovnaké činnosti či už na východe, na západe alebo napríklad v Nemecku by musela byť rovnaká lebo pri rovnakej technológii vyprodukuje rovnaké množstvo hodnoty za rovnaký čas.

My však vieme, že napríklad robotníci vo Voslkswagene v Bratislave dostávajú robotníci za rovnakú prácu podstatne nižšiu mzdu ako robotníci v Nemecku a pritom pracujú v jednej a tej istej firme. Ak by platilo, že mzda je odmenou za vykonanú prácu, tak rozdiel v týchto mzdách je nevysvetliteľný, pretože robotníci aj u nás aj v Nemecku produkujú svojou rovnakou prácou rovnakú hodnotu. Následne by však bolo nevysvetliteľné, prečo podnikatelia sťahujú svoje podniky z vlastnej krajiny, keď by na mzdu robotníkov v zahraničí, ktorí vykonávajú tú istú prácu ako v Nemecku museli platiť rovnakú mzdu.

Pointa uvedené sporu spočíva v tom, čo už dávno objasnil K. Marx, že mzda nie je za prácu, či za vyprodukovanú hodnotu prácou, ale mzda je hodnotou pracovnej sily a nie samotnej práce. Námezdná pracovná sila, tak ako každý iný tovar na trhu je určený hodnotou, za ktorú bol „vyprodukovaný“ a nie hodnotou, ktorú môže produkovať. To znamená, že ak robotník predá svoju pracovnú silu podnikateľovi na určitý čas, tak mzda sa v zásade rovná hodnote všetkých tovarov, ktoré musí daná pracovná sila za danú dobu spotrebovať na reprodukciu či obnovu svojej pracovnej schopnosti tak, aby mohla každý deň opätovne nastúpiť do práce.

Hodnota pracovnej sily, ako hodnota každého tovaru na trhu klesá a stúpa podľa zákona ponuky a dopytu. Samotná hodnota toho, čo práca za daný čas vykoná nezávisí na tom či je mzda pracovnej sily vyššia alebo nižšia. Na hodnote pracovnej sily však samozrejme závisí to, akú veľkú časť z hodnoty vytvorenej prácou si bude môcť podnikateľ prisvojiť. Pretože čím je mzda vyššia tým väčšia časť hodnoty vytvorená prácou robotníka bude musieť ísť na jeho mzdu a tým menej ostane podnikateľovi na jeho zisk.

Aby sme to uzatvorili, Nemcom sa oplatí u nás podnikať, pretože hodnota pracovnej sily v rovnakej kvalite ako je v Nemecku je u nás menšia a to napriek tomu, že produkujú rovnaké množstvo hodnoty. Teda Nemcom po vyplatení mzdy našim robotníkom ostáva väčšia nadhodnota ako za rovnakých podmienok v Nemecku. Fakt, že hodnota našej pracovnej sily je menšia ako hodnota rovnakej pracovnej sily v Nemecku znamená len toľko, že dajme tomu sústružník v Nemecku potrebuje na reprodukciu svojej pracovnej sily viac tovarov ako slovenský sústružník a potrebuje je ich viac, pretože v Nemecku je (aspoň zatiaľ) celkovo vyššia životná úroveň.
Tu je potom odpoveď na túžbu našich podnikateľov, ktorú prezentujú politici, aby na východe, kde je celkovo nižšia životná úroveň, t.j. človek tu vyžije všeobecne z nižšej spotreby tovarov ako na západe a teda aj hodnota pracovnej sily robotníkov na východe je menšia. Ale ich schopnosť pracovať a produkovať tovary nižšia nie je.

Ak teda naši politici požadujú rozdielnu mzdu podľa regiónov, tak z pohľadu podnikateľov je to správna požiadavka, lebo im to zvýši zisk, ale súčasne táto požiadavka odhaľuje podstatu nášho ekonomického systému, ktorý neplatí ľudí za ich odvedenú prácu, ale človeka redukuje na hodnotu jeho pracovnej sily, ktorá ako hodnota iného tovaru na trhu neustále kolíše. Len zvláštnosťou pracovnej sily ako tovaru je to, že kolísanie trhovej hodnoty jeho pracovnej sily neustále ohrozuje a často aj ruinuje jej obyčajný ľudský, rodinný život. Prostredníctvom hodnoty pracovnej sily je ľudské indivíduum podriadené živelnému pohybu trhových síl.
Dnešní liberáli majú plné ústa kritiky politických totalitných či autoritatívnych systémov ale to, že masa pracujúcich je totálne podriadená živelnému pohybu trhových síl, ktorý nemôžu nijako ovplyvniť a ktorý je ovplyvňovaný predovšetkým pohybom kapitálu a záujmom kapitalistov, to ich nijako netrápi.

Vladimír Manda

---