Návšteva „vraj“ nefunkčnej Slovenskej národnej galérie
V nedeľu 26. apríla 2026 absolvovali redaktori DAV DVA spoločne so Spoločnosťou Ladislava Novomeského a Slovenskou asociáciou žien druhú návštevu SNG (prvá návšteva sa uskutočnila ešte v novembri 2024, pozri :Neodavisti navštívili SNG: Zaujala moderna, aj Vladimír Dedeček). Už vtedy sme napísali, že DAV DVA ako modernistický projekt sa prihlásil manifestom k NÁRODNEJ NEOMODERNE, k tomu najpokrokovejšiemu zo slovenského výtvarného umenia s cieľom nadväzovať. Galanda, Fulla, Benka, Sokol, Malý, Šimerová, Duchajová-Švehlová, Bauer v SNG skutočne potešili. Veď Fullu a Galandu si nemožno bez DAVu ani predstaviť.
Komentár k jednotlivým výstavám pripravujeme, zatiaľ si môžete pozrieť fotografie z návštevy.
KRÁTKY POLITICKÝ KOMENTÁR K SPOLITIZOVANEJ KULTÚRE
Otroveno-ne-kultúrne uvrešťané poslanectvá, umelectvá, pracovníctvá už celé mesiace vytesňujú, delegitimizujú zosmieňujú atď, v súlade s nimi aplikovanou kultúrou rušenia, Slovenskú národnú galériu, ktorú založil davista Ladislav Novomeský. Príkladom je jej neuvedenie v rámci programu mestských dní či neustále ohováranie riaditeľa Králika a jeho verejné pranierovanie poslankyňami alebo skôr poslanectvami PS. A potom sa kdesi pod „kapitálnym“ videom, ktorého jediným cieľom je rozoštvávať slovenskú spoločnosť a cieľavedome útočiť na konkrétnych ľudí, objaví úplne na konci citácia „PERSPECTIVES, One Europe, many stories, Co-funded by the European Union“.
Dôvod je jednoduchý: P O L I T I K A. Pretože nesúhlasia s výsledkom volieb a iným politickým názorom, ktorý nie je podľa ich predstáv, tak bojkotujú všetky zmysluplné aktivity, ktoré buď zosmiešňujú, cenzurujú, dezinterpretujú alebo ich jednoducho zneviditeľňujú. Keby ste urobili čokoľvek a akoľvek dobré, nikdy to neocenia, pretože ich zmyslom je živiť studenú občiansku vojnu, ktorá prebieha medzi priaznivcami PS, DEMOKRATOV (CINTULOKRATOV), SAS na jednej strane a na druhej strane priaznivcami SMER-SSD, HLAS a SNS. Ide v podstate aj o ideologický spor medzi radikálnym tzv. europeanizmom (v skutočnosti ide o šovinistickú koncepciu, ktorá európanstvo nadraďuje nad ostatné národy a kultúry sveta) a internacionalizmom (politika štyroch svetových strán). Mimo tohto sporu stoja ešte marketingové projekty ako pravicovo-populisticka Republika a extrémne pravicová, dnes už marginálna ľudácka ĽSNS, prípadne ideologicky nezaraditeľné ex-OĽANO SLOVENSKO, ktorého jediným programom je anti-SMER. K tomu ešte vznikajú ďalšie projekty okolo oboch Kollárov, a to je tak asi všetko z našej politickej scény.
Pri všetkej úcte k Alexandre Kusej (má vynikajúce znalosti o modernom a postmodernom umení), jej extrémne spolitizovanie inštitúcie je niečo, čo má extrémne ďaleko od jej odbornosti. Urobila chybu, mala zostať apolitická. Aj ona je priamym vinníkom, že sa z národnej galérie urobilo bojové politické pole v informačnej vojne.
Nižšie si môžete pozrieť ako to v SNG skutočne vyzerá.
Oficiálne opisy výstav zo stránky SNG
Galanda a galandovci
„Táto výstava nemá prápor. Kto by tu hľadal skupinu s jedným a dovŕšeným umeleckým programom, sklamal by sa. Skôr nejednotnosť až príliš pestrá ju sprevádza. Ale po časoch umelej uniformity je to zjav sympatický a potrebný. Sme nová generácia. Túžba dopátrať sa pravdy v živote i umení a odpor k luhaniu sebe aj iným mení sa v nás po istých sklamaniach vo vášeň. Tam je naša sila. Jej ovocie ešte príde.“
Týmito slovami ukončil otvárací príhovor výstavy Mladé slovenské umenie začiatkom roku 1957 básnik a generačný spolupútnik Milan Rúfus, ktorý tak anticipoval vznik Skupiny Mikuláša Galandu na prvej spoločnej výstave v decembri toho roka v Žiline.
Vráťme sa ešte o dvadsať rokov dozadu a pripomeňme si slová Mikuláša Galandu na otvorení svojej výstavy v roku 1937 v Prostějove: „Výtvarník obyčajne má celkom iný pomer k svojim obrazom ako obecenstvo alebo výtvarný kritik. Obrazy sú mu láskou a posiela ich do sveta ako svoje deti – či obstoja, či nezapadnú v dennom zhone života. Tiež si treba uvedomiť, že obraz v ateliéri úplne ináč pôsobí ako na výstave. Spravidla stráca intimitu a atmosféru.
Obecenstvo na výstave si rado všíma námet, ale veľmi často si neuvedomuje, čo je pod rúchom tohto námetu. Pre umelca je dôležitá atmosféra, za akých okolností vznikol obraz. Výtvarný kritik spravidla však rozoberá techniku, spôsob podania a podobne. Tak vidíte, výtvarník, ako som naznačil, stojí v ohnisku, v centre týchto dvoch hľadísk. Keď maľuje pre obecenstvo, stráca kritiku, keď maľuje pre kritiku, stráca obecenstvo.“
Moderna
Moderna približuje príbeh slovenského výtvarného umenia prvej polovice 20. storočia. Vybrali sme to najdôležitejšie, čo sa odohralo v našom umení v priebehu rokov 1890/1900 – 1948.
Dozviete sa, ako umenie odpovedalo na nové civilizačné výzvy a spoločenské premeny, ako umelci reagovali na svet, v ktorom žili, a akým spôsobom sa tieto skutočnosti premietali do ich diel, menili vizuálnu obraznosť a reč výtvarného umenia. Expozíciu ikonických diel, najmä zo zbierok SNG, môžete vnímať ako komplexný zážitkový celok, alebo sa zamerať len na jednotlivé diela. Nájdete tu maľby, sochy, grafiky, kresby, fotografie, ale aj filmy či inštalácie. Jej súčasťou je aj formát tzv. nestálej expozície – vloženej výstavy, ktorá sa každoročne obmieňa. Tentokrát je to téma (Ne)viditeľné? Ženy moderny.
Dizajn v kocke
Dizajn, úžitkové umenie a umelecké remeslo zo zbierok SNG ponúkajú zážitkovú cestu naprieč storočiami každodennosti, ako aj veľkých a malých dejín.
Vydáte sa po nej v sprievode dvojíc a trojíc vystavených artefaktov, ktoré spolu komunikujú v súzvuku i napätí a boli vybraté na základe ich vzájomného vizuálneho a významového iskrenia. Uvidíte majstrovské diela aj predmety zo zadných políc našich depozitárov, progresívne diela, ale aj tie nepohodlné a kontroverzné. Zoznámite sa s tvorbou slovenských dizajnérov a dizajnérok, umelkýň a umelcov 20. a 21. storočia i s umeleckoremeselnými prácami starých majstrov nielen z územia Slovenska.
Vystavené práce nechávame pôsobiť v rozmanitých kontextoch – ako súčasť vizuálnej kultúry, ako hráčov v hospodárskej i spoločenskej praxi, ako hrdinov a hrdinky vo významných dejinných udalostiach aj v každodennom živote. Rozmanité a pozoruhodné sondy do našich zbierok vám umožní spoznať viac do hĺbky aj bohatý digitálny obsah priamo v expozícii.
Jiří Kolář a Ladislav Novák: Pocta muchám pavúkom rybám myšiam a psom
Jedna z básní Jiřího Kolářa zo zbierky Návod k upotřebení z roku 1969 dáva titul spoločnej výstave dvoch priateľov, dvoch českých vizuálnych umelcov a súčasne básnikov – Jiřího Kolářa a Ladislava Nováka.
Ich spoločná výstava sa v Slovenskej národnej galérii už raz uskutočnila, a to v roku 1997. Vracia sa teda takmer po tridsiatich rokoch na „miesto činu“, isteže, už iná a v iných súvislostiach, daných okrem iného aj tým, že pri konaní dávnej výstavy obaja umelci žili, dnes na nich už iba spomíname. Snáď tento fakt nedá podnet pre antikultúrne rebélie…
Výstava je zostavená ako výber z dvoch veľkých umeleckých zbierok, a to zo zbierky Jana Kukala, na Slovensku váženej zberateľskej osobnosti, a z česko-nemeckej súkromnej zbierky COLLETT Prague / Munich so sídlom v Jirnoch pri Prahe. Dielo Ladislava Nováka je ešte doplnené zo súkromnej zbierky v Novákovom milovanom Třebíči.
Výstava v SNG prináša vizuálne artefakty obidvoch tvorcov, nezabúda však ani na fakt, že obaja boli rovnako literáti, a tak sa stávajú súčasťou expozície aj niektoré z ich básní. Ponúka sa to najmä u Jiřího Kolářa; veď Kolář na českú kultúrnu scénu vstúpil ako oceňovaný básnik, až postupom času a istým vývinom svoje „básnenie“ rozpustil vo vizuálnej hostine.
Podivuhodné dejiny umenia s profesorom Škrečkom
Dieťa alebo dospelák, laik či poučený – na veku ani znalostiach nezáleží! Podstatná je chuť a túžba spoznať príbeh umenia. V krátkej 15-minútovej interaktívnej projekcii vás profesor Škrečok prevedie históriou umenia hravou a nekomplikovanou formou. Získané znalosti si môžete rozšíriť sériou krátkych animovaných videí, ktoré sú venované životu a kontextu diela významných slovenských, ale aj svetových umelcov 20. storočia a súčasnosti.
Vo videách sme sa zamerali na obdobie, ktoré je všeobecne vnímané ako intelektuálne komplikovanejšie. Životný príbeh maliarky Fridy Kahloovej strieda obraz Pabla Picassa Avignonské slečny a snaha tvorcov vysvetliť, na akých princípoch funguje kubizmus. Pochopíte, prečo Marcelovi Duchampovi nemusí prekážať, že sa originál jeho pisoára – teda dielo Fontána – stratil, alebo kde si Andy Warhol prvýkrát všimol plechovku od polievky. Viac sa dozviete aj o slovenských umelcoch Júliusovi Kollerovi a Romanovi Ondakovi, ktorí sa presadili na medzinárodnej scéne. Jednotlivé diely nájdete aj na webstránke skrecok.sng.sk
Knižnica Kornela a Nade Földváriovcov
Knižnica prezentuje veľkú zbierku kníh spisovateľa, kritika a satirika Kornela Földváriho a jeho ženy Nade. Iniciátorom projektu bol spisovateľ a režisér Peter Krištúfek, pre ktorého bola impulzom a inšpiráciou snaha zachovať veľkú zbierku Kornelových kníh a zachytiť jeho zberateľskú vášeň a osobnosť. Pohodlne sa usaďte a vyberte si z vyše 11 000 kníh, ktorými si môžete listovať v príjemnom prostredí určenom na štúdium, relax a kultúrno-spoločenské udalosti.
Tento priestor je zároveň pocta ľuďom, ktorí celý život nenápadne pozitívne formovali náš intelektuálny priestor. Kornelova záľuba v tzv. béčkovom žánri, teda v dobrodružnej literatúre, kovbojkách a detektívkach, nebola iba o odvážnom čitateľskom vkuse. Dôležitý bol pre neho ten iniciačný moment, ktorý nás prenesie do sveta literatúry a potom otvorí dvere veľkým témam a príbehom. „Chlapci a dievčatá, čítajte teraz! Teraz je to pre vás naozajstné vzrušenie, niečo nové, čo vám prinesie hlboké zážitky. Keď tie knihy prehliadnete a až v dospelom veku pochopíte, že treba čítať, už vám literatúra nikdy nedá to, čo by vám dala teraz.“
Od zberateľa k mecénovi
Expozícia diel z daru Zbierky Linea
Zbierku diel starých majstrov, umenia 19. storočia, slovenskej moderny aj súčasného umenia začal v 70. rokoch 20. storočia budovať dr. Ivan Zubaľ.
K formovaniu jej podoby a charakteru postupne prispievali aj synovia zakladateľa, ktorí sa od otca „nakazili“ zberateľskou záľubou. Kolekcia sa tak rozsahom a kvalitou stále viac vymykala z rámca obvyklých motivácií, princípov a ambícií súkromných zberateľov. Zo súkromia domov majiteľov sa od konca 90. rokov približovala verejnosti v Galérii Linea, neskôr v Galérii Horský park a významne sa zviditeľňovala a zhodnocovala vďaka výpožičkám do rešpektovaných inštitúcií.
Do zbierok SNG sa v roku 2018 dostalo 150 diel z tejto kolekcie – sôch, malieb, kresieb, grafík, fotografií, objektov a inštalácií v nadobúdacej hodnote cca 3,5 milióna eur, ktoré sú reprezentatívnym výberom výsledkov zberateľských aktivít dvoch generácií rodiny Zubaľovcov. V expozícii sa stretnete s väčšou časťou toho veľkorysého daru, ktorý je v sedemdesiatročnej existencii galérie bezprecedentným gestom.
Európska maľba raného novoveku
Výber zo zbierok európskeho maliarstva 16. – 18. storočia SNG sleduje premeny súkromných priestorov pod vplyvom spoločenských, náboženských a ekonomických zmien tej doby.
Kurátorská selekcia, ktorú v expozícii uvidíte, spája poznatky z najnovších dejín umenia s výskumom životného štýlu, kultúry bývania a materiálnej kultúry v domácnostiach západnej Európy. Prezentované žánrové maľby, portréty, krajinomaľby a zátišia dokumentujú nielen dobový vkus, ale mapujú cestu plnú smelých experimentov na prah moderny.
Zoznámite sa tu s prvotriednymi dielami prevažne talianskych, nizozemských a holandských majstrov, ako sú napríklad Hans von Aachen, Cecco del Caravaggio, Joachim Beuckelaer, Bartolomé Esteban Murillo, Gottfried Kneller a ich prostredníctvom sa prenesiete do najdôležitejších umeleckých centier – do Benátok, Milána, Amsterdamu či do Antverp.
Okolo polovice 16. storočia vznikali prvé diela nezvyčajného významu, pretože sa venovali výlučne svetským témam. Umelci v nich zmenili funkčné sakrálne predmety na pozemský svet zážitkov. Zberatelia, mecenáši a objednávatelia umenia sa predbiehali vo výzdobe interiérov, ktoré odrážali aj ich spoločenský status. Historické, na prvý pohľad realistické maľby, ktoré ich zdobili, mali takmer vždy aj symbolický význam.
Biblioman
Knihami žil a dýchal. Krásna kniha bola jeho neplánovaným útekom od súčasného umenia aj celoživotným zberateľským potešením. Knižnú zbierku Igora Gazdíka (1943 – 2006), teoretika a historika umenia, knihovníka a bibliofila získala SNG nedlho po jeho smrti s cieľom uchovať tento rozsiahly, špecializovaný súbor ako celok.Niekoľkotisícová zbierka bola vlastne dlhoročne budovanou bytovou knižnicou. Obsahovala kunsthistorické publikácie aj knihy z iných humanitných odborov, beletriu i poéziu, slovenské, české aj cudzojazyčné tituly. Ale hlavne „knižočky“ (ako im Igor Gazdík nežne hovorieval), ktorých prostredníctvom starostlivo, dôkladne a trpezlivo skladal svoju históriu krásnej knihy.
Sakrálne umenie
Umenie malo v minulosti rozličné funkcie, podstatne odlišné od tých dnešných. Jednou z najvýznamnejších bola kultová či náboženská funkcia, ktorá vo vývine vizuálnej kultúry prevažovala po celé storočia. Vďaka tejto expozícii objavíte najvzácnejšie gotické a barokové obrazy a sochy zo zbierky Slovenskej národnej galérie, doplnené o ikony a maľby európskeho umenia 16. – 19. storočia.
Expozíciou vás prevedie niekoľko tém a aspektov, ktoré sa spájajú s náboženským umením, ako Pašie, Svätá rodina, Ľudová zbožnosť či Originál & kópia, a zastavíte sa aj pri skupine najstarších drevených skulptúr na Slovensku. Celú kolekciu uvádzajú dve monumentálne oltárne plátna Antona Schmidta z Kremnice. Sú príkladom toho, v akom kontexte sa najčastejšie využíval obraz v kresťanskej liturgii – ako súčasť oltárnych celkov. Záver expozície patrí súsošiu súčasného sochára Jána Zelinku, ktoré približuje ďalšie dve významné témy kresťanského umenia – pietu a obrazoborectvo.
Antimúzeum J.K.
Vďaka ucelenej monografickej expozícii Júliusa Kollera spoznáte osobu a dielo jedného z našich najznámejších konceptuálnych umelcov, ktorých meno dlhodobo rezonuje aj v zahraničí.
Expozícia vznikla presťahovaním súkromnej zbierky Kollerových diel z Antimúzea J.K., ktoré sídlilo na Zámočníckej ulici v Bratislave, do priestorov Slovenskej národnej galérie. Inštaláciu sme doplnili aj o autorove diela z našich zbierok.
Základom vôbec prvej samostatnej expozície venovanej Júliusovi Kollerovi bola súkromná zbierka, ktorá vznikla v roku 1998, teda v časoch, keď boli kvality tohto, vtedy ešte žijúceho autora zrejmé iba odborníkom. V roku 2020 sa táto zbierka premenila na Antimúzeum J.K. na Zámočníckej ulici v Bratislave. Jeho hlavnú časť tvorili antiobrazy, v ktorých sa Koller vyrovnával s konceptuálnym umením a dobovou klímou.
