Alexander Riabov: Vláda vyjednala to, čo si každý s bankou mohol dohodnúť sám už od začiatku marca

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

S povolením autora zdieľame článok, ktorý pôvodne vyšiel na stránke Pole.

Odklad splátok hypoték a úverov, ktorý bol ako druhý balík štátnej pomoci s veľkou pompou ohlasovaný v piatok večer na sociálnych sieťach viacerými politikmi, zožal v ich bublinách doslova ovácie. Radujeme sa však veľmi predčasne.

Čo také „extra“ vlastne dokázala vláda s bankami za tie dva týždne náročných rokovaní pre ľudí vyjednať? Slovom – nič navyše, čo by si nedokázali vybaviť ľudia v banke aj sami. Ako bonus bude k tomu s najväčšou pravdepodobnosťou v najbližších dňoch bankám zrušený odvod, ktorý mali platiť štátu. Komu toto všetko vlastne pomohlo? Ľuďom? To asi sotva.

Vláda v tzv. „druhej pomoci“ s bankami dohodla, že do 30 dní vyhovejú každej žiadosti (s výnimkou osôb, ktoré boli v minulosti v omeškaní s platením) občanov, SZČO a malých a stredných firiem o odklad splátok úverov v rozsahu od 1 do 9 mesiacov. Požiadať o odklad možno podľa dohody iba raz.

Ako najlepší “deal” na tom všetkom je vraj to, že žiadatelia nebudú zapísaní do registra nespoľahlivých platcov úverov. Súčasťou balíka nateraz nie je zrušenie bankového odvodu, ktorý mali zaplatiť štátu, a ktorý bol výborným nástrojom na rokovanie o ústupkoch s bankami – možno ho však v blízkej budúcnosti tak či tak očakávať.

Vláda vyjednala to, čo si každý s bankou mohol dohodnúť sám už od začiatku marca

O totožný odklad splátok bolo možné podobným mechanizmom po vlastnej osi požiadať už od začiatku marca, a to aj bez bežne platených poplatkov zaň. Banky, reflektujúc na realitu, akceptovali na vyhovenie žiadosti len obyčajné čestné vyhlásenie o poklese príjmov.

Podľa v marci publikovanej štúdie Eurostatu má 61,5% populácie na Slovensku úspory menšie ako jeden plat. Dalo sa teda očakávať, že pri znížených náhradách príjmov, alebo ich úplných výpadkoch, ktoré si nikto z nás sám nezapríčinil, budú o odklad splátok úverov žiadať tak či tak desaťtisíce ľudí.

Výpovedná hodnota zápisu toľkého množstva ľudí do registra nespoľahlivých platcov by bola taká nulová, že ak by banky chceli v budúcich rokoch pokračovať v rozbehnutom biznise predávania úverov, tak či tak by pri tom enormnom množstve zápisov na zápis z tohto obdobia jednoducho nehľadeli. Sami by sa totiž v opačnom prípade ukrátili o veľký objem zákaziek na refinancovanie úverov a z racionálnych dôvodov by sami vyhodnotili situáciu pandémie ako za ojedinelú, ktorá nič nemení na bonite klienta. S pompou oznámený vyrokovaný „deal“ o nezapísaní do registra, tak kríva na obe nohy.

Niektorí za odklad zaplatia aj viac ako 1200 €

Vo veľkom však kríva celý princíp, kedy za stavu, keď sa všetci musíme uskromniť, si niekto vypýta celý zisk z tejto operácie, ktorý mu navyše zaplatia krízou postihnutí ľudia a tento kšeft mu dohodí štát, ktorý to navyše pokrytecky nazve “pomocou”…

Koľko za túto „vyrokovanú pomoc“ zaplatíme? Odpoveď znie: Rovnako, ako keby sa žiadne rokovania nekonali a ľudia by využili to, čo banky od začiatku marca samé ponúkali. Všetko závisí od dĺžky času splácania úveru. Pri 30 ročnej hypotéke a bežnej mesačnej splátke na úrovni niečo nad 300 € a pri odklade splátky istiny (teda iba pri platení úrokov a nie celej splátky) na 9 mesiacov to „obyčajného človeka“ bude stáť od 250 € (ak jeho úver trvá už viac ako 25 rokov) až do 1200 € (ak mu bol úver poskytnutý len nedávno, resp. prvých 5 rokov)To však hovoríme o prípade, ak je človek v stave schopnom platiť aspoň časť splátky rovnajúcu sa úroku. Ak si požiada o úplný odklad celej splátky vrátane úroku, zaplatí ešte viac.

Výpočet pri platení iba úrokov z celkovej splátky (nie odkladu celej splátky) pri 30 ročnej hypotéke a 9-mesačnom odklade:

Podiel úroku na splátkePredraženie hypotéky pri 9-mesačnom odklade v počte bežných mesačných splátokCena predraženia pri splátke cez 300 €
Prvých 5 rokov od poskytnutia úveru38% do 43%3,42 – 3,871070 € – 1211 €
5 až 10 rokov od poskytnutia úveru31 – 38 %2,79 – 3,42873 € – 1070 €
10 až 15 rokov od poskytnutia úveru25 – 31%2,25 – 2,79704 € – 873 €
15 až 20 rokov od poskytnutia úveru17,5 – 25%1,57 – 2,25491 € – 704 €
20 až 25 rokov od poskytnutia úveru9 – 17,5%0,8 – 1,57250 € – 491 €

Iste, banky s radosťou túto čiastku rozpočítajú na veľa splátok. Vo veľkom však kríva celý princíp, kedy za stavu, keď sa všetci musíme uskromniť, si niekto vypýta celý zisk z tejto operácie, ktorí mu navyše zaplatia krízou postihnutí ľudia a tento kšeft mu dohodí štát, ktorý to navyše pokrytecky nazve “pomocou” – pachuť ostáva podobná ako tomu bolo pri predajných cenách rúšok v prvých dňoch epidémie, či pri darovacích šekoch s číslom 1488.

Rovnakú pachuť cítiť od tých, ktorí nás pred takýmto konaním mali ochrániť a pre ľudí mali s bankami aj niečo naozaj vyrokovať mimo toho, čo by sme si “vyrokovali” u bánk sami.

Odkaz od premiéra: Ľudia by nemali byť naivní

Premiér Matovič ľuďom cez médiá odkázal: „Bolo by naivné myslieť si, že deväť splátok si človek hodí na koniec bez úrokov“.

Na um teda zíde myšlienka: O čom vlastne tých 14 dní vláda tak náročne s bankami rokovala?

Celá dohoda tak aj s propagáciou a pozornosťou vo všetkých médiách viac pripomína masívnu reklamnú kampaň na odklad splátok aj pre tých, čo tak urobiť nemusia, aby sa zvýšili zisky bánk za odložené splátky. Azda až nechutným sa v takejto chvíli javí akési vzdávanie akejkoľvek vďačnosti vláde a tobôž ešte bankám, ktoré z celej tejto dohody nakoniec len dosiahli ešte väčší zisk.

Nie, toto naozaj nie je pomoc, o ktorej hovorí tzv. “Druhá pomoc občanom”, či “pomoc pre ľudí na prvom mieste” v statusoch nových politikov.

Skutočnou pomocou zo strany bánk a zo strany štátu, za ktorú by sme mohli byť právom vďační, by bola dohoda na zmrazení hypoték bez ich predraženia po opätovnom začatí splácania – to by si jednotlivec v banke sám vybaviť nedokázal.

Súhrnom teda možno skonštatovať: Ak človek príde o veľkú časť príjmu alebo o prácu nie svojou vinou, tak sa k tomu postaví zodpovedne a požiada o odklad splátok, ktorý v danej chvíli potrebuje.

No a banka ho za to za asistencie štátu potrestá.

Alexander Riabov

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

3 thoughts on “Alexander Riabov: Vláda vyjednala to, čo si každý s bankou mohol dohodnúť sám už od začiatku marca

  • 5. apríla 2020 at 16:03
    Permalink

    Súhlasím s autorom, že je to žalostná dohoda. Totiž aj ten odklad splátok je v podstate v záujme bánk. Banky by mali podstatne viac problémov, keby im dôsledným aplikovaním podmienok úverových zmlúv naraz skolabovalo veľa úverov, ako keď sa s dlžníkmi dohodnú na realistickom splácaní.
    Banky by to teda urobili aj samy od seba, no takto sa im podarilo získať nejaké ústupky od vlády.

    Podľa mňa, vláda s podporou ústavnej väčšiny v NR mohla urobiť podstatne viac. Súčasná situácia je totiž ukážkovým príkladom „vyššej moci“. V zmluvách rovnocenných partnerov býva vyššia moc, a ňou spôsobená neschopnosť plniť záväzky jednej zo strán, riešená férovo. Retailové úverové zmluvy však obvykle nie sú uzavreté medzi rovnocennými stranami a často sa na strane dlžníka s vyššou mocou ani neuvažuje. Súčasná vláda a NR mala možnosť prijať novelu Občianskeho zákonníka, v ktorom mohli byť definované plošné dôsledky súčasnej „vyššej moci“ a mohli sa týkať nielen úverov a hypoték, ale všetkých záväzkov, ktoré ani pri najlepšej vôli niektorá zo strán nie je schopná plniť.
    Niečo podobného vláda urobila vo veci daňových priznaní za rok 2020.

     
    Reply
  • 5. apríla 2020 at 17:32
    Permalink

    Chcel som dať na tento článok sem odkaz, predbehli ste ma.

    Otázka teda znie – ako prispejú bohatí ( v tomto prípade tie banky ) na riešenie tejto, a každej inej ďalšej krízy ?

    V stave aký nastal by bolo spravodlivé, keby každý niečo tratil, tak aby sme čo najskôr s najmenšími škodami nabehli na „normálny“ stav – nie jeden viac, druhý menej a tretí si príde dokonca na zisk ( potravinárstvo a jeho maloobchod, špekulácia s nedostatkovým zdravotníckym materiálom, … ).

    Banky zaplateným odložením splácania teda vlastne o nič neprídu, vo finančnom vyjadrení len získajú. Vo svetle našej produktivity a našich miezd ( či podielu miezd na výnosoch, príjmoch ) , a vysokej výnosnosti „slovenských“ bánk je absolútne neprijateľné takéto „riešenie“ krízového stavu.

    A vôbec, teraz je ten pravý čas povedať, aká nemorálna je stavba služieb hypotéka / lízing, kde po celý čas splácania je majiteľom predmetu pôžičky banka, aj keď väčšina jeho ceny je splatená užívateľom. To znamená, že banka pri prípadnom predaji predmetu pôžičky ( pri jej nesplácaní ) môže akceptovať akúkoľvek cenu na uspokojenie svojich pohľadávok. Teda banke ostane predmet pôžičky a ešte aj jeho splatená časť, kým dlžník nemá ani ne/hnuteľnosť ani už splatenú čiastku a ešte aj dlh s úrokmi a súdnymi poplatkami na krku.

    KapitaliHNUS

     
    Reply
  • 6. apríla 2020 at 10:09
    Permalink

    Marketingové aktivity pokračujú. Je smutné pozerať čo produkujú média a ako „zaberá“ veľká časť populácie. Iste, dajako to dopadne. Nuž čo.

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom