Bilingual interview with Chilean philosopher Cristian De Bravo Delorme: Ancient dialogue as philosophical therapy

Dvojjazyčný rozhovor s filozofom dr. Cristiánom De Bravo Delorme z Chille: Antický dialóg ako filozofická terapia

dr. Cristian de Bravo Delorme studied philosophy at the University of Chile (thesis on the idea of ​​God in Spinoza; thesis on Aristotle’s Physics; the relationship between techne and physis in Plato and Aristotle). He graduated post-doctoral studies at the University of Seville and this year in Slovakia (University of Prešov). He is a member of the Heidegger Studies Center and a member of the editorial board of the International Heidegger Journal of Studies.

dr.Cristian de Bravo Delorme študoval filozofiu na University of Chile. Zaoberal sa ideou Boha u Barucha Spinozu a písal taktiež o vzťahu techné a fysis u Platóna a Aristotela. Vyučoval na univerzite filozofiu práva a na strednej škole psychológiu. Absolvoval post-doktorandské štúdiu univerzite v Seville (The Department of Aesthetics and History of Philosophy of the Faculty of Philosophy of the University of Seville) a toho roku na Slovensku (Prešovská univerzita).

Je členom Centra heideggeriánskych štúdií a členom redakčnej rady Medzinárodného denníka štúdií o Heideggerovi. V súčasnosti pôsobí v Španielsku (rozhovor bol spracovaný v čase post-doktorandského štúdia na Slovensku). Štúdium na Slovensku venoval projektu konfrontácie s Platónovym myslením, interpretáciou Platónovho aporetického dialógu podľa terapeutickej perspektívy. Autor dodáva: „Význam terapie v platónskych dialógoch a najmä v tzv. Aporetických dialógoch získava skutočný rozsah a limit od ontologickej situácie problémov. Preto je Sokratická otázka pre cnosť otázkou, ktorá predchádza akémukoľvek rozlišovaniu medzi teóriou a praxou alebo medzi etikou a epistemológiou. “ Autor na uvedenú tému publikoval článok v časopise Filozofia. Revue DAV DVA vám prináša špeciálny rozhovor s filozofom, ktorého prístup k antickej filozofii je skutočne originálny.

Lukáš Perný (next only LP): How did you learn about studying in Slovakia and why Slovakia? What is the main theme of your research? (Ako ste sa dozvedeli o štúdiu na Slovensku a prečo na Slovensku? Aká je hlavná téma vášho výskumu?)

Cristián De Bravo Delorme (next only C): My first contact with Slovakia was through a colleagues’ girlfriend, because she is from Bratislava. She recommended me to apply for a scholarship in Slovakia, when I was finishing my postdoctoral studies in Sevilla. She told me about the Scholarship Programme of the Slovak Republic. So, in april 2018 I began to search in Slovakia a colleague with similar interest in philosophy. I contacted with professor Suvak from Presov University and he was very kind to accept me as a postdoctoral researcher. My main theme is Plato’s philosophy and my goal is to develop a confrontation with his thought according to a phenomenological approach. My research in Presov University was focused on the therapeutic character of the aporetic dialogues. (Môj prvý kontakt so Slovenskom bol cez kolegovu priateľku z Bratislavy. Odporučila mi požiadať o štipendium na Slovensku, keď som ukončila postdoktorandské štúdium v Seville. Povedala mi o štipendijnom programe Slovenskej republiky. V apríli 2018 som na Slovensku začal hľadať kolegu s podobným záujmom o filozofiu. Kontaktoval som profesora Suváka z Prešovskej univerzity a bol veľmi láskavý, aby ma prijal ako postdoktorského výskumníka. Mojou hlavnou témou je Platónova filozofia a mojím cieľom je rozvíjať konfrontáciu s jeho myšlienkami podľa fenomenologického prístupu. Môj výskum na Prešovskej univerzite bol zameraný na terapeutický charakter aporetických dialógov.)

LP: What do you think of the lifestyle of the Slovaks? Did you find any parallels between Slovak culture and Chillean culture? (Ako vnímate životný štýl Slovákov? Našli ste nejaké paralely medzi slovenskou a čilskou kultúrou?)

C: I think that the Slovak way of life is pretty much the same than in other parts of the world. The character of the world nowadays is democratic, so the costumes, the uses, the points of views, etc. are very similar. Of course, in every country there are always some idiosyncratic things, the slovakians have their own cultural things, but in general a Slovakian, a Spaniard and a Chilean are very similar. (Myslím si, že slovenský spôsob života je takmer rovnaký ako v iných častiach sveta. Charakter sveta je dnes demokratický, takže odevy, spôsoby použitia, názory atď. sú veľmi podobné. Samozrejme, v každej krajine sú vždy nejaké idiosynkratické veci, Slováci majú svoje vlastné kultúrne špecifiká, ale vo všeobecnosti sú Slováci, Španieli a Čilania veľmi podobní.)

LP: You do research in the field of ancient philosophy. Do you think, that ancient philosophy, is still applicable today? You recently mentioned the therapeutic dimension of philosophy. What exactly can an ordinary person (who does not deal with academic philosophy) imagine below that? (Robíte výskum v oblasti antickej filozofie. Myslíte si, že antická filozofia je stále uplatniteľná aj dnes? Čo presne si môže obyčajný človek predstaviť pod terapeutickým účinkom filozofie pod pre toho, kto sa nezaoberá filozofiou?)

C: Plato’s philosophy is very controversial, because the very way to expose his thought was through the dialogue. Plato did not write treatises, but dramatics stagings which exhibits ways of life and ways of speaking, in sum, points of view in a dialectical confrontation. In that sense, Plato’s philosophy has several aspects very important for the present time. Among these aspects, I think that the therapeutic character of the dialogues is very significant. Socrates is a kind of physician, but he is not an expertise that makes diagnoses to a passive patient. Socrates and the interlocutor are both searchers and as co-searchers they look for the truth in a communal way. The goal of the dialogue, nevertheless, is not the definitive acquisition of truth, but the recognition of the internal deficiency of the human being and the acknowledgement of the togetherness implied in the struggle for virtue. (Platónova filozofia je veľmi kontroverzná, pretože samotný spôsob, ako odhaliť jeho myslenie je možný iba prostredníctvom dialógu. Platón nenapísal pojednania, ale dramatické inscenácie, ktoré v dialektickej konfrontácii ukazujú spôsoby života a spôsoby vyjadrenia. V tomto zmysle má Platónova filozofia v súčasnosti niekoľko dôležitých aspektov. Z týchto hľadísk si myslím, že terapeutický charakter dialógov je veľmi významný. Sokrates je druh lekára, ale nie je to odbornosť, ktorá diagnostikuje pasívneho pacienta. Sokrates a partner sú vyhľadávateľmi a ako spolutvorcovia hľadajú pravdu komunálnym spôsobom. Cieľom dialógu však nie je definitívne nadobudnutie pravdy, ale uznanie vnútorného nedostatku ľudskej bytosti a uznanie súdržnosti obsiahnutej v boji za cnosť.)

LP: What are your attitudes towards social and political philosophy? What is their role in the 21st century, in times of deepening inequality and civilization risks? Is it possible to use the wisdom of ancient Greece for today? (Aké sú vaše postoje k sociálnej a politickej filozofii? Aká je ich úloha v 21. storočí v období prehlbovania nerovnostných a civilizačných rizík? Je dnes možné použiť múdrosť antického Grécka?)

C: It seems to me that philosophy is essentially a political exercise, as the figure of Socrates shows. However, it is clear that the political character of Socrates‘ philosophy is very different from modern political philosophy, where the social theories deal with the most effective ways for the acquisition of power. Nietzsche said in the 19th century that future struggles would not be as much military struggles as spiritual struggles. Now we would say ideological struggles, where the social agents fight through the power of language. We are seeing this now, a death match between ideologies. But this is unfortunately only a substitute to the authentic political philosophy. The Greek world is a very different world from ours, however if we want to recover an authentic political philosophy we must look at the origin of our history, but not to resuscitate old schemes, but to project through memory a more original future. (Zdá sa mi, že filozofia je v podstate politickým cvičením, ako to ukazuje postava Sokrata. Je však zrejmé, že politický charakter Sokratovej filozofie je veľmi odlišný od modernej politickej filozofie, v ktorej sa sociálne teórie zaoberajú najefektívnejšími spôsobmi získania moci. Nietzsche v 19. storočí uviedol, že budúce boje nebudú vojenské, ako duchovné. Teraz by sme povedali ideologické… v ktorých sociálni agenti bojujú prostredníctvom jazykovej sily. Vidíme teraz zápas smrti medzi ideológiami. Toto je, žiaľ, iba náhradou autentickej politickej filozofie. Grécky svet je veľmi odlišný od nášho, ak však chceme obnoviť autentickú politickú filozofiu, musíme sa pozrieť na pôvod našej histórie, ale nie na oživenie starých schém, ale pre projekciu pamäti pre originálnu budúcnosť.)

LP: What do you see in the overall sense of philosophical thinking? (V čom vidíš zmysel filozofického myslenia?)

C: Philosophy is a way of being that must be fundamentally critical and today more than ever Philosophy must be in state of alert concerning all imposture. Our task as philosophers is not to promote a direct political orientation, but to create a space from which all ideology must to be recognised as something different to authentic philosophy. (Filozofia je spôsob bytia, ktorý musí byť zásadne kritický a dnes musí filozofia byť viac ako kedykoľvek predtým v stave pohotovosti, pokiaľ ide o všetky podvody. Našou úlohou ako filozofov nie je presadzovať priamu politickú orientáciu, ale vytvárať priestor, z ktorého musia byť uznané všetky ideológie ako niečo odlišné od autentickej filozofie.)

LP: What do you think of the concept of utopia as the ideal state of society. Should we approach this ideal or remain realistic and accept the world as it is? (Čo si myslíte o koncepte utópie ako ideálneho stavu spoločnosti? Mali by sme sa priblížiť k tomuto ideálu alebo zostať realistickí a prijať svet taký, aký je?)

C: The concept of utopia is fundamentally an ethical concept or, rather, it is an idea towards which moral principles must be directed according to shared values. When utopia becomes a political concept, many problems arise, because politics, in my view, is an exercise whose dimension is delimited by the political power. The political power, nevertheless, is something that emerges only from the empires and, in that sense, according to the imperial projects. (Pojem utópia je v zásade etickým pojmom alebo skôr ide o myšlienku, na ktorú sa musia morálne princípy zameriavať podľa zdieľaných hodnôt. Keď sa utópia stane politickým konceptom, vznikne veľa problémov, pretože politika je podľa môjho názoru cvičením, ktorého rozmer je vymedzený politickou mocou. Politická moc je však niečo, čo vychádza iba z ríš, a v tomto zmysle podľa imperiálnych projektov)

LP: In the DAV DVA magazine we promote the idea of cooperativeism. The idea of cooperative practice was invented (beside Robert Owen) Slovaks in the 19th century (Samuel Jurkovič, Samuel Ormis). I’ve heard a lot about Mondragon Cooperative Corporation. In your opinion, will the idea of cooperation and cooperative be up to date in the 21st century? (V revue DAV DVA propagujeme myšlienku kooperatív-družstevníctva. Ako prvý predstavili, okrem Roberta Owena, myšlienku kooperatívnej praxe Slováci v 19. storočí (Samuel Jurkovič, Samuel Ormis). Veľa som počul o družstevnej spoločnosti Mondragon v Španielsku. Bude myšlienka spolupráce a družstva podľa vášho názoru v 21. storočí aktuálna?) cooperativism

C: It seems to me that in pragmatic terms cooperativism turns out to be a very effective business mode. In that sense cooperativism is in logical terms an attributive totality where the parts maintain their relationship with the whole mediately through the other parts. Those who belong to a cooperative, are members of a unity and therefore the cooperative is a form of enterprise that provides a high degree of cohesion that is essential for the development and success of a company. On the other hand, it should be considered that the cooperative would be nothing more than a way to cancel the class dialectic (proletarian and bourgeois) from a dialectic of States in order to integrate every civil society within the State. But these are matters that require a thorough and precise treatment. (Zdá sa mi, že z pragmatického hľadiska sa kooperativizmus javí ako veľmi efektívny obchodný režim. V tomto zmysle je kooperativizmus logicky pojmovou totalitou, kde si časti udržiavajú svoj vzťah k celku sprostredkovane cez ostatné časti. Tí, ktorí patria do družstva, sú členmi jednoty, a preto je družstvo formou podnikania, ktorá poskytuje vysoký stupeň súdržnosti, ktorý je nevyhnutný pre rozvoj a úspech spoločnosti. Na druhej strane by sa malo vziať do úvahy, že družstvo by nebolo ničím iným ako spôsobom, ako zrušiť triednu dialektiku (proletársku a buržoáznu) z dialektiky štátov s cieľom integrovať každú občiansku spoločnosť v štáte. Ale to sú záležitosti, ktoré si vyžadujú dôkladné a presné riešenie.)

LP: What are you most proud of the work you have created in the field of philosophy. Could you move some of your free texts to our readers? (Na čo ste najviac hrdí vo svojej práci filozofa, ktorý svoj text v oblasti filozofie považujete za najreprezentatívnejší? Mohli by ste presunúť niektoré z vašich bezplatných textov k našim čitateľom?)

C: In Philosophy there are no masters, only beginners. When someone is considered as a master (like Socrates) is because the master is the most capable to start once and again a philosophical dialogue, far from any kind of dogmatism. So, I am not proud of my texts or papers, but I am only proud to stand firm in the philosophical quest as a beginner. (Vo filozofii nie sú žiadni majstri, iba začiatočníci. Keď je niekto považovaný za majstra (ako Sokrates), je to preto, že majster je schopný začať znova a znova filozofický dialóg, ďaleko od akéhokoľvek dogmatizmu. Nie som teda hrdý na svoje texty alebo príspevky, ale som hrdý, že môžem pevne stáť vo filozofickom hľadaní ako začiatočník.)

(Poznámka autora rozhovoru; pozri Crisitan de Bravo na: Academia.edu, Researchgate)

LP: What about your plans after returning to Spain? (Aké sú vaše plány po návrate do Španielska?)

C: My plan is to start pedagogical studies in Spain to eventually apply for a position in a public school. I think that right now philosophy is something that only is possible within a school. It seems to me that universities are only a mode of modern business. (Mojím plánom je začať pedagogické štúdium (obdoba pedagogického minima) v Španielsku, aby som sa mohol uchádzať o miesto na verejnej škole. Myslím si, že práve teraz je filozofia možná iba na základných a stredných školách. Zdá sa mi, že univerzity sú iba modelom moderného podnikania.)
(Cristian bol nedávno na tieto štúdiá prijatý, pozn. autora)

LP: What is your final reference to our readers and generally to slovaks? (Aký je váš konečný odkaz na našich čitateľov a všeobecne na Slovákov?)

C: In general, I could not say anything to the Slovaks. I would only tell my Slovak friends that I met, that philosophy is a practice that, despite its paradoxical situation, is the best way to live. ( Slovákom vo všeobecnosti by som nemohol povedať ničl ,ale mojim slovenským priateľom by som rád odkázal, že som sa stretol s tým, že filozofia je prax, a aj keď je to paradoxné, je najlepším spôsobom života.)

Rozhovor spracoval Mgr. Lukáš Perný.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom