Branislav Fábry: Päť kľúčových udalostí roku 2020

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Rok 2020 bol výnimočný v mnohých ohľadoch a pre súčasnú generáciu obyvateľov Európy priniesol mnohé javy, ktoré poznali len z histórie. Medzinárodné vzťahy ovplyvňovala najmä pandémia, avšak objavili sa aj ďalšie udalosti, ktoré mali európsky či globálny význam a budú ovplyvňovať situáciu aj v nasledujúcich rokoch. Zo slovenského pohľadu malo veľký význam týchto päť udalostí.

Pandémia koronavírusu COVID 19

Je nepochybné, že najdôležitejšou udalosťou roku 2020 bola pandémia koronavírusu COVID-19. Pandémia so sebou priniesla nielen nové medicínske problémy, ale aj zásadné spoločenské a ekonomické výzvy. Najväčší šok spôsobila pandémia v Európe a Severnej Amerike, keďže tieto regióny neboli na podobné javy zvyknuté. V 20. storočí tam zaznamenala „víťazná medicína“ obrovské úspechy a podarilo sa eradikovať choroby, ktoré trápili ľudstvo po stáročia. Verejnosť však víťazstvo nad chorobami začala postupne brať ako samozrejmosť a preto nebola pripravená na nové vírusové pandémie. Pritom vírusy nie sú jediný problém, ktorému bude verejné zdravotníctvo v nasledujúcich desaťročiach čeliť. Veľkou výzvou bude rastúca antibiotická rezistencia či možnosti zásahov do ľudského genómu. Tento vývoj si vyžiada zmenu mnohých spoločenských paradigiem. Súčasná pandémia poukázala na nedostatky ideológie normatívneho individualizmu a trhového fundamentalizmu, ktorá od 80-tych rokov dominovala v ekonomike. Vďaka pandémii sa znovu objavila aj doteraz podceňovaná téma verejného zdravia a verejného záujmu. Na druhej strane, súčasnú pandémiu zneužili viaceré štáty na obmedzovanie základných práv jednotlivca, často aj pri témach, ktoré s pandémiou nesúviseli. Kroky vlád západných štátov v roku 2020 však ukázali, že Západ už nie je vzorom celého sveta. Zatiaľ čo v 20. storočí Európa a Severná Amerika učili svet, ako budovať verejné zdravotníctvo, v súčasnosti už nie sú vzorom v boji proti pandémii. Mnohé z ázijských štátov sa dokázali z minulých pandémii poučiť a vybudovali systém verejného zdravotníctva, ktorý dokáže reagovať rýchlejšie a efektívnejšie než západné zdravotníctvo. Je potrebné začať sa učiť od bývalých žiakov v Ázii, vrátane tak podceňovaných krajín ako Vietnam.

Prezidentské voľby v USA

Ďalšou dôležitou udalosťou roku 2020 boli prezidentské voľby v USA. Donald Trump sa ešte na začiatku roku 2020 javil ako favorit, udalosti roku 2020, najmä pandémia, však jeho pozíciou otriasli. Zvíťazil demokrat Joe Biden, s ktorým ani mnohí jeho voliči nespájajú novú nádej, ale skôr obavu z opakovania minulých chýb. S Bidenom sa vracajú aj mnohé osoby, spájané s érou Baracka Obamu a tak vzniká obava, že sa budú opakovať tie isté stereotypy ako v Obamovej ére. Udalosti roku 2020 tiež potvrdili, že voľby v USA majú skôr oligarchický než demokratický charakter. Kandidáti na prezidenta mimo dvoch hlavných politických strán boli doskriminovaní a nemali vo voľbách šancu. Hlavné politické strany však už dnes neponúkajú skutočné alternatívy, hoci majú odlišnú rétoriku. Z hľadiska pozície USA vo svete však nie je dôležitý ani tak výsledok volieb, ako skôr chaos, ktorý sprevádzal celý volebný proces. Pochybnosti vyvolalo najmä spočítavanie korešpondenčných hlasov, objavili sa podozrenia z manipulácie a o zákonnosti volebného procesu nakoniec rozhodovala súdna moc. USA v minulosti vystupovali ako krajina, ktorá chce byť vzorom ostatnému svetu vo veciach demokracie a volieb, rok 2020 však preukázal, že to už neplatí. Je zrejmé, že ak by sa objavili podobné pochybnosti o spočítavaní hlasov v inom štáte, USA by dané voľby hodnotili veľmi kriticky.    

BREXIT

Medzi najsledovanejšie udalosti v Európe v roku 2020 patrila téma vystúpenia Veľkej Británie z Európskej Únie. Tento proces sa formálne zavŕšil už v januári, ale rokovania o súvisiacich otázkach pokračovali v priebehu celého roku a budú pokračovať i v tom nasledujúcom. Odchod Veľkej Británie z EÚ je výsledkom narastajúceho euroskepticizmu vo viacerých členských štátoch a prejavil sa v britskom referende v roku 2016. Proeurópske sily v Londýne sa pokúšali BREXIT zmariť, ale podporu pre vystúpenie z EÚ potvrdili i parlamentné voľby v roku 2019, v ktorých jasne zvíťazil euroskeptik Boris Johnson. Veľkým problémom boli rokovania o obchodnej dohode, keďže obe strany reprezentovali odlišné záujmy. V decembri sa síce dosiahla predbežná dohoda, avšak tá ponechala mnohé témy otvorené. Najdôležitejším výsledkom je, že sa dosiahla dohoda o voľnom a bezcolnom pohybe tovarov. Čiastočné riešenie pre rybolov nenadchlo žiadnu stranu a problémom môže byť aj odstúpenie Veľkej Británie z viacerých programov v oblasti vedy. Neskoré dosiahnutie dohody viedlo aj k nespokojnosti v Európskom parlamente, ktorý nedostal primeraný čas na posúdenie dohody pred schválením. Opäť sa ukázal malý vplyv priamo volených poslancov v systéme európskych inštitúcií. Problémov do budúcna však zostáva dosť, vrátane nezhody v otázke hraníc medzi Veľkou Britániou a Írskom (ostrov Rockall).

Demonštrácie v Bielorusku

Medzi najnapätejšie udalosti v Európe roku 2020 patrila určite séria demonštrácii v Bielorusku, ktoré ohrozili pozíciu režimu Alexandra Lukašenka. Demonštrácie boli reakciou na vážne podozrenia z manipulácie prezidentských volieb v auguste, mali však hlbšiu príčinu. Tou bola nespokojnosť širokých más s ekonomickou a spoločenskou situáciou v krajine. Prezident Lukašenko dve desaťročia riadil krajinu pomerne úspešne, avšak vývoj v posledných rokoch nebol priaznivý. Ekonomickú situáciu veľmi skomplikovala aj pandémia, ktorá znemožnila pracovným migrantom cestovať do EÚ či Ruska. V súčasnosti sa zdá, že prezident Lukašenko svoju moc uhájil, avšak bieloruská spoločnosť zostáva hlboko rozdelená. Ide aj o generačný konflikt, kde dôchodcovia stoja väčšinovo na strane vlády, tá  však má nízku podporu medzi mládežou. Demonštrácie v Bielorusku sa dosť líšili od konfliktu na Ukrajine a nemali vyhranene protiruský charakter. Sily zo zahraničia zasahovali takisto menej. Bez ohľadu na výsledok treba reálne konštatovať, že pozícia vládnej moci v budúcich rokoch bude slabšia a ani v zahraničnej politike nebude mať Minsk toľko možností ako doteraz. Po roku 2014 sa prezident Lukašenko snažil zohrávať úlohu mediátora medzi Ruskom a Západom, to však kvôli novým západným sankciám nebude možné. Perspektíva krajiny nie je závideniahodná, pre mnohých Bielorusov je však dôležité, že sa protesty neskončili občianskou vojnou ako na Ukrajine.

Vojna na Kaukaze

Najsledovanejším vojenským konfliktom roku 2020 bola vojna Arménska a Azerbajdžanu o Náhorný Karabach. Vypuknutie tohto konfliktu bolo len otázkou času, pretože od predošlej vojny, ktorá skončila porážkou Azerbajdžanu  v roku 1994, sa situácia veľmi zmenila. Výsledok konfliktu a víťazstvo Azerov nebol veľkým prekvapením, pretože krajina vďaka energetickým zdrojom zbohatla a každoročne zvyšovala svoju početnú, ekonomickú i vojenskú prevahu nad Arménskom. Zvlášť jasne sa táto prevaha ukázala v modernej vojenskej technike, napr. v dronoch. Naopak, Arménsko sa už pomerne dlho ocitalo v kríze a vysoký vojenský rozpočet limitoval ekonomický rozvoj, čo viedlo aj k masovým protestom v roku 2018. Baku sa napokon rozhodlo svoju prevahu využiť až v roku 2020. Dôvodmi boli zrejme pandémia, pokles cien ropy a s tým súvisiaca ekonomická kríza, ktorá oslabila podporu pre klan Alievovcov v samotnom Azerbajdžane. Vláda pochopila, že práve víťazná vojna by dôveru verejnosti dokázala presvedčivo obnoviť a aj preto vstúpila do konfliktu. Určitý záujem na vojne malo Turecko, ktoré chcelo posilniť svoje pozície na Kaukaze a to sa mu skutočne podarilo. Naopak, Rusko muselo zložito manévrovať, aby nesklamalo Arménov a súčasne si neznepriatelilo Azerov, ktorí by v takom prípade zintenzívnili spoluprácu s NATO. Práve preto Rusko dokázalo vyjednať prímerie ako rozumný kompromis, ktorý zachoval existenciu Arménov v Náhornom Karabachu. Viac spokojné však mohlo byť Baku, ktoré ovládlo väčšinu sporných území. Neveľmi presvedčivo vystupovala EÚ a vojna preukázala klesajúci vplyv Západu v štátoch bývalého ZSSR. 

Branislav Fábry

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *