Medializovaný incident v Petrovci nemá rozmer národnostných sporov medzi Srbmi a Slovákmi, ale vnútropolitických sporov v rámci srbskej politickej scény, ktoré zneužíva slovenská opozícia a médiá hlavného prúdu na deštrukciu nadštandardných srbsko-slovenských vzťahov. Redaktor DAV DVA je aktuálne priamo v Srbsku.
Oficiálneho otvorenia Slovenských národných slávností sa zúčastnili predstavitelia vlády Srbskej republiky, veľvyslanci, zástupcovia kultúrnych inštitúcií, obcí, spolkov, folklórnych súborov a slovenských vládnych strán (Michal Bartek za HLAS-SD, Jana Vaľová za SMER-SSD) a Matíc. Zástupcovia progresívno-liberálnej opozície sa slávností nezúčastnili. Osobitne bol na programe privítaný aj predseda Matice slovenskej Marián Gešper, ako aj slovenský veľvyslanec v Srbsku či Ústav pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Predstavitelia srbskej vlády vyjadrili jednoznačnú podporu rovnoprávnemu postaveniu slovenskej menšiny, čo je v rozpore s účelovo a propagandisticky medializovanými informáciami o utláčaní slovenskej menšiny.
V rámci podujatia bola predstavená tradičná kultúra, folklórne tance, hudba, odevy, ale aj spolková činnosť z obcí, kde žijú a tvoria Slováci. Medzi najznámejšie možno okrem Bačského Petrovca spomenúť Kulpín, Hložany, Kysač, Pivnicu, Selenču, Lug, Kovačicu, Padinu, Starú Pazovu, Báčsku Palanku či Biele Blato. Obce si zachovali svojráznu formu slovenskej kultúry, ktorá zostala akoby nepoškvrnená vonkajšími zásahmi. Preto slovenský návštevník Vojvodiny zažije skutočne autentický dotyk s pôvodnou slovenskou kultúrou.
Napriek medializovaným informáciám treba dodať že konflikt, ktorý sa odohral v parku nebol súčasťou oficiálneho podujatia a bol iba marginálnou časťou celých slávností (dalo by sa tiež povedať, že išlo o cielenú politickú aktivitu).
Skutočnosť je taká, že tzv. blokátori terorizujú celú krajinu, blokujú ulice, diaľnice, školy atď. Zneužili aj Slovenské národné slávnosti, na svoje politické aktivity. Treba preto veci uviesť na pravú mieru. Medializované video bolo podujatím, ktoré je podobné slovenským intervenciám sorosovského typu a lá „otvorená kultúra“, ktorých zmyslom je len rozsievanie chaosu, zvaliť vládu bez akejkoľvek alternatívy.
Možno tiež konštatovať, že táto časť podujatia bola výrazne politicky zneužitá slovenskou politickou opozíciou na prihrávanie politických bodov (treba zdôrazniť, že nikto z opozičných poslancov sa nezúčastnil Slovenských národných slávností), a o ktorej úprimnom záujme o záujmy slovenskej menšiny v Srbsku možno (po rokoch jej absolútnej ignorácie k tejto téme) jednoznačne pochybovať. Veď napokon ide o tie isté politické sily, ktoré kooperovali s ministerkou Natáliou Milanovou (strana Demokrati vyšla z OĽANO, ktorej bola nominantkou), ktorá za svoje historické poslanie považovala likvidáciu Matice slovenskej, čo napokon realizovala v tom čase čiastočne, okresaním finančnej dotácie. Napriek snahe o diskreditáciu podujatia z tej, či onej strany možno konštatovať, že išlo o zaujímavé, pestré, kreatívne a inšpiratívne podujatie, ktorého jadro a podstatu, teda propagáciu slovenskej kultúry v Srbsku, nenarušili v rámci oficiálneho programu politické intervencie.
S bombardovaním Juhoslávie, keď bomby padali aj na zahraničných Slovákov v roku 1999, súhlasili predstavitelia slovenského liberalizmu. Prelety povolil Mikuláš Dzurinda a jeho protislovanská, protislovenská vláda. Proti bol iba Ján Čarnogurský a Pavel Koncoš. Veľkú petíciu proti preletom vtedy organizoval aj Eduard Chmelár.
Celý spor nie je o národnostnej problematike, ktorá je slovenskej opozícii v skutočnosti ukradnutá, čo dokazuje jej dlhoročný totálny nezáujem o Slovákov v zahraničí (Čaputová a Kiska sú prezidenti Slovenska, ktorí nenavštívili Slovákov vo Vojvodine, taktiež boli za bývalej vlády znížene dotácie pre slovenské zahraničie, *filozoficko-politologický dodatok: tzv. „progresívni liberáli“ navyše už vo svojej ultra-kozmopolitnej podstate, ktorú kryjú za paneurópu (viď Lisabonská zmluva, európska federácia atď.), v skutočnosti eurocentrizmus, ideologicky popierajú alebo minimálne marginalizujú samotný zmysel existencie suverénnych národov a ich tradícií). Takte ide zase raz len o politický boj, zmiešaný s dezinformáciami, propagandou a žiaľ aj zneužitím našich Slovákov na tento politický boj.
Vo Vojvodine je tiež veľmi silné juhoslovanské vedomie (nostalgia po stratenej spoločnej Juhoslávii), silná kresťanská viera (tak evanjelická, ako aj pravoslávna), vzájomná úcta medzi národmi.
Neverte propagande. Je veľkým paradoxom, že ultra-kozmopolitní liberáli, ktorí nihilisticky popierajú samotný zmysel existencie národných identít a každého, kto prejavuje čokoľvek spojené s národom pomaly nazývajú fašistom, teraz volajú po vraj ochrane národných práv. Ich skutočným motívom nie je nič iné, než rozosievanie chaosu, deštrukcie, snaha vyvolať občianske nepokoje a napokon aj vzostup šovinistických a etnocentrických tendencií, a to všetko na politickú objednávku. Áno, je to paradox. Ľudia, ktorým Slovensko, slovenské v ich progresívnom chápaní sveta doslova smrdí sa zrazu oháňajú slovenskosťou.
hlavný redaktor DAV DVA, lp
Bonusy:
Václav Havel „…jakýmsi relatívně nejšetrnejším spusobem, pokud vubec neco ve válce muže býť šetrné, t. j. bombardováním určitým míst v tom Srbsku…“
Robert Fico: Ide opoziční politik niekde a podporí opozíciu v konfliktoch iného štátu? Kde bol pán Šimečka, keď padali bomby na Belehrad? Kde boli všetci? A tiež vieme, že medzi mŕtvymi sme našli aj Slovákov, ktorí boli zabití tými mierumilovnými bombami, ktoré tam padali. Ja viem, kde som bol, aj presne viem, aké som mal stanovisko keď išlo o bombardovanie Srbska a Belehradu vojskami NATO…
