D A V, štvrťročná revue, sdružujúca všetkých priekopníkov socialistických ideí mladej generácie na Slovensku, ktorí sú činí v oblasti myšlienkovej a umeleckej, uvádza druhá strana DAVu z roku 1925, teda v poradí druhé číslo tejto revue.
Nasledujúci text je zároveň výzvou a inšpiráciou pre nových autorov DAV DVA: VÝZVA DAV DVA: Články, postrehy, komentáre, kritika. Vráťme DAVu rovnaký význam a rozsah ako mal v roku 1925. Je to len na nás. My všetci sme DAV!
Píšte nám svoje texty (eseje, kritiky, recenzie, komentáre, štúdie) na dav2dva@gmail.com
Autori vyjadrujú radosť z ohlasu prvého čísla DAVu, ktorý ich „oprávňuje k ďalšej existencii“, nakoľko vidia prázdne miesto, ktoré treba zaplniť. Zároveň dodávajú, že sú ešte príliš experimentátorskí a nevyhranení. V rámci plurality uverejňujú články Tilkovszkého a Kilmanova, hoc dodávajú, že v jednotlivostiach majú iný názor. Taktiež uvádzajú, že Alexander Križka bola z DAVu vyhodený za nesúdružné správanie (používal Okáliho pseudonym). Ďalej oznamujú, že zvyšujú náklad a znižujú cenu, preto žiadajú aby čitatelia rozširovali DAV. Vydavateľom a zodpovedným redaktorom bol v tom čase Ľudo Obtulovič, redakčnou prácou bol poverený aj Eduard Urx, ktorý neskôr zomrel v koncentračnom tábore.
Písmo a dizajn sa striedajú, rôzne fonty, rôzne hrúbky, podčiarknuté momenty, experimentálne momenty v duchu ŠUR. Nadväzuje na prvé číslo DAVu.
Čo prinieslo druhé číslo DAVu? Okáliho úvodný článok s témou UMENIE, pokračuje experimentálna poviedka MUZIKA venovaná Auške Pušovej od Jilemnického (autor sa tu vyslovene hrá s typografiou, napr. písmená zoradené do tvaru ženský pŕs HUDBA HRÁ POLKU HOPSA či NE NÁ VI DÍ ME s pomlčkami meštiakov, fabrikantov, advokátov, moralistov of. básníkov alebo využitie notových záznamov),
poézia JARO od Poničana (uvádza, že z chystanej sbierky Útok)
dnes milióny mužov dotklo sa žien podajne bojovných ramien…
Obtulovičov text Súčasná fáza imperializmu, ktorý je zakončený text R. Hilferding: Das Finanzkapital:
Poničanova esej Národ a kultúra, ktorá v závere konštatuje, že stoja proti sebe malomeštiacky nacionalizmus a proletárska kultúra, ktorá je trebárs internacionálna, no používa ideu nacionalizmu, ako nástroj triedneho boja, pretože rečové rozdiely vyžadujú upovedomovanie proletariátu v reči národnej,
Vančurov úryvok z románu doplnený o obraz Ota Dixa: Apači,
Siráckeho štúdia O takzvanom „rozpore“ indivídua a spoločnosti, proti antikolektivistom, ktorú končí citát Barbusseho:
báseň maďarského básnika Lajosa Kassáka,
Weiskopf o tom, Čo robí Nemecko,
Urxov komentár k obrazom (vníma Grosza ako umelca osudu meštiakov, belgického Masereela ako tvorcu výtvarného nového sveta, Dixa ako moderného karikaturistu),
J. Elen, budúci textár F. K. Veselého, uvádza krátku sociálnu poviedku: Hadie tanečnice,
Tilkovského Svetová kríza umenia,
Novomeského Múdrosť,
Weiskopfove Dva železničné vozne z nižnej verečky,
Bučkova analýza: Stav a organizácia hospodárskeho života SSSR,
výňatky Dvanásť od ruského básnika Alexandra Bloka,
Clementisova esej Akultúrny bolševizmus o umení ľavičiarov,
Tomášikova báseň Noc milostná,
Klimanovo Vymedzenie proletárskeho umenia,
posudky (Weiskopf, Rob: Dva svety, Seifert, Host, Malik-Verlag, Vorhu-Verlag, Dietz- Berlin),
provokácie (Kritika „kritikov“, Sborník mladej slovenskej literatúry, Vatra, P. Bujnák, Krčméry, Dav a jeho kritici, Za Moravou, Neoštúrizmus a česká buržoázia, Na nakladateľov, Čo sa chystá, obrazy Grosza)
a obrazy Galandu, Grosza a Dixa.
OKÁLI: NEPLAČME NAD ZAPADAJÚCIMI SVETMI TVORČIEHO ĽUDSKÉHO DUCHA
Daniel Okáli, ako slovenský Walter Benjamin, konštatuje, že umenie je z hľadiska psychologického zhmotňovaním určitých duševných zážitkov. Skutočnosť je, že ľudská kultúra a umenie ako je vrcholných dokladom samotnej skutočnosti, ako vrcholný tvar hnetený miliónmi rúk a myslí. Umenie tvorí organickú jednotu spolu s prvotnými poznatkami životných zákonov (Biblia, Upanišády). Umenie podľa Okáliho znamená bezprostredné, pudové, priame nazeranie na podstatu diania, na veci, zákony, bezpodmienečné bytie človeka, na sily prírodné a duševné, a to už od prapočiatkov. Okáli sa neskôr lási k dobovému štýlu konštruktivizm. Spomína Teigeho, Majakovského, Erenburga či Mejercholda. Okáli neskôr cituje Trockého, keď uvádza prezentizm ako opak paseizmu a futurizmu. Dnešeok je materou budúcna, vyjdite do ulíc a námestí, do fabrík a baní, zahrytnite sa v životný elán a dajte sa obťažkať sociálnym zápasom dneška. Nádej pre budúce umenie nachádza vo vzniknutej komunite DAVu, aj keď si ešte nenašiel pevnú umeleckú orientáciu, primkol sa k sociálnej poézii, rastie v Prahe, je spojený s žitím veľkomesta. Celý text končí heslom: Zúfalosť dneška musí byť zaškrtená činom!
V záverečnej časti sú propagované:
DAV 1 s peknou reklamou grafikou rozdelenou na články, básne, prózy a provokácie, cena 8 kč.,
reklama na zľavu k Poničanovej knihe básní Som pre toho, kto odoberie naraz DAV č. 2 a DAV č. 1,
ďalej knihy slovenského tlačového výboru KSČ: Komunistický manifest, knihy Engelsa, Lenina, Stalina, Browna, Poničana, Wolkra, Londona, Sauera Chlumeckého, Sinclaira, Sigmu a Jilemnického, ktoré expeduje PRAVDA CHUDOBY z Vrútok,
časopis NOVÉ RUSKO, literárne noviny: Bartoš, Biebl, Kalista, Nezval, Wolker, Svrček, Fischer, Andrejev, Seifert, Ovidius, Chesterton a zbierka kníh MALIK + BUCHEREI.
Nechýbajú ani citáty: Barbusse, Trocký, Lenin, ale aj Stalin.
Celý DAV z roku 1925 v plnej kvalite si môžete prečítať na stránke MONOSCOP. Všetky ostatné v menšej kvalite v knižnici DAV DVA.
POZRI AJ: DAV, prvé číslo z roku 1924
krátky koment: LP
