Diskusia o Kiskových podvodoch: Mnohí podnikatelia už za podobné podvody sedia, filantropia je lacný spôsob získavania verejnej podpory

Filozof Richard Sťahel nedávno zazdieľal článok z Pravdy, ktorý pojednáva o daňových podvodoch Andreja K.

Následne reagoval Andrej Kupčík: „Nie že by bol Kiska svätý, ale to, ako sa ho Pravda snaží utopiť v lyžičke vody je čiastočne na plač a čiastočne na smiech. Väčšina ich článkov o Kiskovi bombastický nadpis a málo hovoriaci obsah. A minimum relevantných alebo nových informácií.“

Na to odpovedal Richard Sťahel: „Mnohí podnikatelia už za podobné podvody sedia. A to na základe toho podvodu nefinancovali predvolebnú kampaň na najvyššiu ústavnú funkciu. Pozoruhodné skôr je ako takýto megaškandál ostatné médiá marginalizujú alebo priamo ignorujú. „

Ivan Safo Priesol odpovedal: „Baže tak. A podobne ako v Čechách sa úspech ani na Slovensku neodpúšťa. Koho už zaujíma filantropia, morálka, alebo aj osobnostné hodnoty toho človeka? Verejne sa prihlásil ku tradičnej nealternatívnej euroatlantickej orientácii a salónny marxisti a alternatívne neoľavicovo naladení akademici môžu puknúť jedom… Smutný obraz doby, spoločnosti…. ? „

Na to odpovedal R. Sťahel: „Filantropia je klasický a lacný spôsob získavania verejnej podpory. Stačí riadne platiť dane – lenže to by stálo omnoho viac, všakže. V takom Francúzsku je to aj zákonom označované za kupovenie verejnej funkcie a zákonom zakázané. Ale aj tam sú isto aj parlamente salónni marxisti a alternatívne neoľavicovo naladení akademici… Za smutné je podľa mňa potrebné považovať skôr, že tu značná časť ľudí akceptuje učebnicové oligarchické praktiky a tých čo na to poukazujú považujú jedovatých… „

Na komentár Kupčíka, ktorý zľahčoval Kiskove podvody (Znižovať si daňový základ o oprávnené náklady je bežná prax a je to dokonca právo daňových subjektov. Občas sa ale stane, že snaživý účtovník zaráta do nákladov aj to, čo mu daňový úrad neuzná. V takom prípade musí daňový subjekt doplatiť rozdiel. To Kiskova firma urobila. Horšie by bolo, keby niekto za účelom zníženia daňového základu falšoval doklady, napr. si vyrábal faktúry na neexistujúce služby, ako to robil Kočner a Bašternák (a iní). To už je podvod. A to je ten rozdiel, ktorý sa v Pravde nedočítaš.), R. Sťahel odpovedal:

Už len to je zvrátenosť, že si tu vplyvná menšina legislatívne zabezpečila privilégium – lebo nič iné to nie je – daňovo optimalizovať. Vyhlasovať to za normu a niečo akceptovateľné je jedným z prejavov úpadku základného princípu ústavnej demokracie, ktorým je rovnosť pred zákonom. Pritom nejaký pán Baštrnák a mnoho ďalších si už za podobné praktiky na súde vypočuli odsudzujúce rozsudky, takže asi to, že je to bežná prax neznamená tiež, že je to legálne.

V diskusii pokračoval Priesol : „…o oligarchoch a o ich prevodných mechanizmoch na štátnu moc by mohli skôr poreferovať iné figúry, často verbálne horujúce prudko ľavicovo. Typický priklad poslanec za SMER, p. Blaha.“

Sťahel odpovedal: „Blaha nie je podnikateľ. Viem, že je to ťažko uveriteľné, lebo väčšina ľudí v parlamente je, a nie je to náhoda. Veľmi to svedčí o skutočnom charaktere systému, v ktorom žijeme. Je jedno či je stredný, malý alebo veľký podnikateľ a jedno ako sa tieto kategórie zadefinujú. Podnikanie je zamerané na sledovanie súkromného záujmu, politika by mala byť vedená záujmom verejným. Každý podnikateľ čo vstupuje do politiky je tak v principiálnom rozpore záujmov. Nuž a k filantropii – ak niekto dáva na daňových poradcov viac ako na tú slávnu filantropiu, tak je to len kupovanie odpustkov – nič viac. Pán, o ktorom je reč nie je jediný v tejto brandži. Len u neho je to obzvlásť „pikantné“ – najprv podnikám spôsobom, ktorý je vo väčšina krajín na západ od nás označovaný a postihovaný ako úžera, vyhýbam sa plateniu daní ako to len ide a potom z toho chudobe sypem omrvinky. Tak to máš pravdu – v tomto smere som zaujatý. Vidím v tom v prinajmešom nekonzistentnosť v konaní. A porušenie princípu rovnosti – aj v platení daní – čo bola jedna zo základných téz Deklarácie práv človeka a občana, na ktorú sa stále odvoláva celá ľudskoprávna agenda – niektoré jej formulácie sú dokonca aj v našej ústave. Akceptovanie privilégií v podobe možnosti obchádzania daňových povinností je nielen súčasťou oligarchizácie, ale aj refeudalizácie spoločnosti. Tých čo takéto konanie adorujú je tu až až. To však nie je a nikdy nebolo úlohou akademikov, nieto ešte tých salónnych, ako ma označuješ (aj keď neviem prečo, lebo nikdy som v žiadnom salóne nebol, ale driny na stavbách a v iných intelektuálnych zaháľkach som si užil až až). V rámci plurality musí byť aj niekto, kto si dovolí nesúhlasiť, dokonca kritizovať. Aspoň je potom v rámci slobody slova na koho nadávať a pluvať.“

Uvidíme ako bude diskusia pokračovať. Môžete si ju pozrieť v linku nižšie:

---