Ochrana životného prostredia a racionálne využívanie prírodných zdrojov sú kľúčovými podmienkami postupného rozvoja krajiny, zabezpečenia udržateľného hospodárskeho rastu a zvyšovania blahobytu obyvateľstva. V tomto kontexte Kazašská republika dôsledne dodržiava princípy udržateľného rozvoja a kladie dôraz na ochranu prírodného kapitálu a environmentálnu bezpečnosť.
V krajine sa systematicky realizujú opatrenia na ochranu životného prostredia. Vláda modernizuje environmentálnu legislatívu, zavádza pokročilé environmentálne technológie a realizuje digitalizáciu environmentálneho monitoringu a kontroly.
Osobitná pozornosť sa v Kazachstane venuje zmierňovaniu dôsledkov vysychania Aralského mora – jednej z najväčších ekologických katastrof modernej doby. Pred začiatkom procesu jeho vysychania bolo Aralské more štvrtou najväčšou uzavretou vodnou plochou na svete.
Kazachstan v posledných piatich rokoch realizuje dôslednú a systematickú politiku v tejto oblasti. Realizujú sa rozsiahle projekty zalesňovania vysušeného dna mora, najmä prostredníctvom výsadby saksauľu a iných suchu odolných rastlín. Tieto opatrenia prispievajú k znižovaniu prachových búrok, stabilizácii pôdy a zlepšovaniu environmentálnej situácie v oblasti Aralského regiónu. Celkovo bolo na území štátneho lesného fondu vysadených viac ako 1,3 miliardy sadeníc, z toho 48,7 milióna na vysušenom dne Aralského mora.
Rozsah antropogénnych zmien v oblasti Aralského mora si však vyžaduje zapojenie širokej medzinárodnej koalície. V rokoch 2024 – 2026 Kazachstan predsedá Medzinárodnému fondu na záchranu Aralského mora, v rámci ktorého presadzuje iniciatívy zamerané na udržateľné hospodárenie s vodnými zdrojmi, obnovu ekosystémov povodia Aralského mora a posilnenie spolupráce medzi krajinami Strednej Ázie.
Ako zdôraznil prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev:
„Voda nemá hranice. Spája spoločenstvá aj ekosystémy. Ako predsedajúca krajina Medzinárodného fondu na záchranu Aralského mora Kazachstan podporuje rozvoj regionálnej spolupráce a spoločných krokov. Z nášho pohľadu je mimoriadne dôležité, aby krajiny stojace v prvej línii boja proti klimatickým zmenám rozširovali dialóg, rozvíjali medzinárodné partnerstvá a spájali zdroje na realizáciu vodohospodárskych projektov.“
Praktickým pokračovaním tejto pozície je realizácia spoločných projektov zameraných na obnovu Severného (Malého) Aralského mora. V súčasnosti sa v spolupráci so Svetovou bankou nachádza v záverečnej fáze prípravy druhá etapa projektu jeho zachovania. V rámci prvej fázy bola vybudovaná hrádza Kokaral, ktorá umožnila zvýšiť objem vody v Severnom Arale na 27,1 miliardy kubických metrov. Druhá fáza projektu je zameraná na zdokonalenie riadenia vodných zdrojov, rozvoj rybného hospodárstva a ekoturizmu, zlepšenie environmentálneho stavu regiónu, ako aj na zvýšenie objemu a efektívnosti akumulácie vody v Severnom Aralskom mori.
Pre región zostáva aktuálnou výzvou zmena klímy. Podľa odhadov expertov by sa do roku 2100 mohol objem ľadovcov v Strednej Ázii výrazne znížiť, čo by vytvorilo dodatočné riziká pre vodnú bezpečnosť regiónu.
V rámci rozvoja globálnej environmentálnej agendy vystúpil prezident Kazachstanu s iniciatívou vytvorenia Medzinárodnej vodnej organizácie v rámci Organizácie Spojených národov s cieľom konsolidovať úsilie pri riešení globálnych vodných problémov. Podľa jeho názoru by najefektívnejším krokom mohla byť transformácia medziagentúrneho mechanizmu UN-Water na plnohodnotnú špecializovanú agentúru alebo organizáciu OSN.
Dôsledná realizácia národných a medzinárodných iniciatív v oblasti ekológie a vodných zdrojov vytvára základ pre prehĺbenie regionálneho dialógu. Logickým pokračovaním aktívnej medzinárodnej environmentálnej agendy Kazachstanu bude konanie Regionálneho ekologického samitu v dňoch 22. – 24. apríla 2026 v Astane. Platforma samitu je určená na spojenie krajín Strednej Ázie, medzinárodných organizácií a expertnej komunity s cieľom diskutovať o kľúčových environmentálnych výzvach regiónu, vrátane problematiky Aralského mora, otázok udržateľného využívania vodných zdrojov, zmeny klímy a ochrany ekosystémov.
Samit vytvorí regionálnu platformu pre dialóg a solidaritu, pričom posilní spoluprácu medzi štátmi, medzinárodnými organizáciami, vedeckými a podnikateľskými kruhmi.
Konanie samitu počas predsedníctva Kazachstanu v Medzinárodnom fonde na záchranu Aralského mora zdôrazňuje úlohu krajiny ako aktívneho regionálneho lídra v oblasti environmentálnej diplomacie.
Na diskusiu o aktuálnych problémoch a dosiahnutie medzištátnych dohôd sa očakáva účasť približne 1 500 účastníkov zo 70 krajín sveta.
Realizácia aktívnej medzinárodnej environmentálnej agendy Kazachstanu sa opiera o pevnú vnútornú základňu. Tou sa stala iniciatíva „Taza Qazaqstan“, zameraná na formovanie environmentálne zodpovednej spoločnosti a posilnenie kultúry šetrného vzťahu k prírode. Iniciatíva, ktorú v roku 2024 predstavil prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev, zahŕňa široké spektrum opatrení – od zlepšovania stavu sídiel a rozvoja systému nakladania s odpadmi až po zapájanie občanov, podnikateľského sektora a mládeže do praktických environmentálnych aktivít.
Cieľom tejto iniciatívy nie je len zlepšenie environmentálnej situácie v krajine, ale aj formovanie environmentálne zodpovedného myslenia občanov, rozvoj kultúry šetrného vzťahu k prírode, ako aj aktivizácia účasti obyvateľstva na ochrane životného prostredia.
V rámci iniciatívy sa po celom území krajiny organizujú hromadné dobrovoľnícke brigády, čistenie mestských a vidieckych oblastí, parkov, verejných priestranstiev, brehov riek a jazier, odstraňovanie nelegálnych skládok odpadu, ako aj aktivity zamerané na výsadbu zelene a skrášľovanie verejných priestorov. Významná pozornosť sa venuje aj otázkam triedeného zberu a recyklácie odpadu, ako aj environmentálnemu vzdelávaniu obyvateľstva.
V rámci celonárodnej iniciatívy bolo v roku 2025 na území Kazachstanu vysadených približne 2,4 milióna sadeníc. Na environmentálnych aktivitách v rámci Koncepcie sa zúčastnil každý tretí obyvateľ krajiny – celkovo 5,4 milióna ľudí. Vyčistených bolo približne 966 tisíc hektárov územia a zozbieraných viac než 729 tisíc ton odpadu.
Na iniciatíve sa aktívne podieľajú zástupcovia štátnych orgánov, dobrovoľníci, mládež a verejné organizácie. Osobitná pozornosť sa venuje úlohe podnikateľského sektora a veľkých podnikov, ktoré sú vnímané ako dôležití partneri pri realizácii environmentálnych iniciatív. Mnohé spoločnosti v Kazachstane zavádzajú udržateľné technológie a podporujú ekologické projekty v regiónoch svojej pôsobnosti. Iniciatíva sa tak stala platformou na konsolidáciu úsilia štátu a spoločnosti pri riešení environmentálnych problémov a pri posilňovaní pocitu osobnej zodpovednosti za stav vlastného životného prostredia.
Podľa slov prezidenta Kazachstanu: „Čistota sa musí začínať u každého človeka, v každom dome, na každej ulici a v každom meste. Iniciatíva ‚Taza Qazaqstan‘ nesmie byť jednorazovou akciou – musí sa stať naším spôsobom života. Vďaka vašej spoločnej snahe sa táto užitočná iniciatíva premenila na rozsiahle hnutie. To je skutočný význam spolupatričnosti v prospech spoločného cieľa.“
Článok vychádza v rámci medzinárodných kultúrnych spolupráce DAV DVA.
