DAV DVA k deformovaniu histórie: Začali vojnu Rusi alebo nemeckí nacisti? - DAV DVA

Zdieľaj článok:

V prílohe dôkazy o predpovediach vojny a vzostupu fašizmu z pera medzivojnových davistov zo začiatku 30. rokov

„To, čo demokracie Briandov, Vanderveldov, Mullerov a Benešov ustrojili pri zelených ženevských stoloch (a v zbrojovkách Európy), používajú na frontoch poslednej imperialistickej vojny fašizmy Hitlerovcov . . .“
Ladislav Novomeský v roku 1931

Ak niekto v súkromnej diskusii, v bare, kaviarni alebo kdesi v interných kruhoch trepne nejakú hlúposť, domnievam sa, že je to odpustiteľné, ale ak to urobí pred tisíckami demonštrantov, myslím si, že by mal každý, kto má svedomie vyjadriť jednoznačný postoj. Navzdory všetkým súčasným okolnostiam, ktorý nie sú priaznivé, a nikto ich nepotrebuje obhajovať, je používanie historických analógií, ktoré nemajú oporu v realite absurdné, ba dokonca nebezpečné.

Absencia vzdelanosti a historického vedomia môže mať vážne dôsledky. Istý aktivista, ktorý nesie meno významného slovenského sochára na protivládnej demonštrácii prehlásil, že druhú a studenú vojnu údajne začali Rusi. Keďže je DAV DVA obviňovaný, že šíri konšpirácie či dezinformácie, pripájame pre istotu priamy dôkaz v podobe citácie a videa, kde aktivita Marián Kulich hovorí:

Strach urobil z našich kamarátov obete informačnej vojny. Svet, tak ako ho poznáme, sa zmenil, a nezáleží na národe, záleží len na odvahe. Preto je pre nás Ukrajina nádejou. Rusko bolo iniciátorom Druhej svetovej vojny, a aj STUDENEJ VOJNY. A Ukrajina má tú smolu, že si to odniesla najtvrdšie. A naša Európa je rovnaký priestor, kde sme s Ukrajinou aj my.

V tomto kontexte ešte treba zdôrazniť, za akú Ukrajinu to tento fanatik bojuje. Použijeme zopár príkladovaj z hlavného prúdu:

POZRI BLIŽSIE: Konšpirácie, ktoré dokola opakujú progresívni „aktivisti“, mainstream médiá, politici a angažovaní umelci – DAV DVA – kultúrno-politický magazín

Aké fatálne dôsledky môže mať takýto citát? Až k relativizácii fašizmu, nacizmu, špeciálne banderizmu, ktorý sa pomaly a slizko vynára na povrch, a napokon k spochybňovaniu víťazstva Červenej armády nad ideológiou imperiálneho pangermanizmu, ktorého cieľmi bolo okrem iného vyvraždenie, germanizovanie alebo vysídlenie Židov, Rómov a napokon aj nás Slovanov, teda aj Čechov a Slovákov v mene veľkej Germánie.

Aj maďarskí hazafici, aj slovenskí národní hromovládcovia budú utekať zo svojich odvekých sídiel, keď sem pridupocú milióny ukrajinských extranacionalistov: banderovci si už brúsia zuby a nože. Primitívny nacionalizmus je pre národ sebevražedný, dostáva sa do konfliktu, neraz ozbrojeného, s inými primitívnymi nacionalizmami, ale najhoršie je to, že z celého národa robí zbor vrieskajúcich primitívov, že sa striasa svojich vnútorných hodnôt, že popiera svoj vývin a svoju kultúru.
Vladimír Mináč

A hlupáci prekrúcajú situáciu okolo Poľska, Nemecka a Sovietskeho zväzu v prospech svojich absurdných ideologických záverov. Poľsko v podstate zaniklo tým, že jeho územie opustila vláda, ako aj velenie armády. Sovietsky zväz prišiel iba po hranice, ktoré mu umožňovali výsledky PRVEJ SVETOVEJ VOJNY. Tento krok bol strategicky dôležitý pre obranu Sovietskeho zväzu, teda že bolo umožnené posunúť hranicu od tak dôležitých miest ako je Minsk. Pakt Molotov-Ribbentrop zároveň o dva roky oddialil napadnutie krajiny, o ktorom Stalin tušil už roky. Mimochodom, Sovietsky zväz bol posledný, ktorý uzavrel pakt s Nemeckou ríšou. Jeden z prvých národov, ktorí to urobili boli paradoxne práve Poliaci.

Je teda predsa jasné, že v inkriminovanej komplikovanej dobe bolo nutné zvoliť stratégiu, ktorá by umožnila Nemcov v ich zvrátenej ideológii poraziť, a to tak, že bolo nutné vytvoriť na to reálne podmienky nie iba vo sfére ideí, ale aj v materiálnej realite, tzv. Sovietsky zväz sa musel na vojnu pripraviť, a na to potreboval čas.

OPÝTALI SME SA AJ UMELEJ INTELIGENCIE

Kto začal Druhú svetovú vojnu?

Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939, keď Nemecko pod vedením Adolfa Hitlera napadlo Poľsko. O niekoľko dní neskôr sa do konfliktu zapojili Spojené kráľovstvo a Francúzsko, ktoré vyhlásili vojnu Nemecku. 17. septembra 1939 vtrhla do Poľska aj Červená armáda zo Sovietskeho zväzu, čím sa naplnili tajné dohody medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom v rámci paktu Molotov-Ribbentrop. Príčiny vojny boli komplexné a zahŕňali faktory ako nespravodlivé podmienky Versaillskej zmluvy, hospodársku krízu, vzostup nacizmu a expanzívnu politiku Japonska.

Prečo niektorí aktivisti angažovaní pro-ukrajinskí resp. pro-banderovskí šovinisti šíria informáciu, že Druhú svetovú vojnu začalo Rusko?

Niektoré skupiny interpretujú historické udalosti rôznymi spôsobmi, často v závislosti od politických alebo ideologických zámerov. Hoci je všeobecne uznávané, že Druhú svetovú vojnu začalo nacistické Nemecko útokom na Poľsko 1. septembra 1939, existujú naratívy, ktoré zdôrazňujú úlohu Sovietskeho zväzu v tomto konflikte.

V tomto kontexte „naratívu“ sa však zámerne ignoruje vzrast a vznik nacizmu v Nemecku, ba dokonca aj vo Veľkej Británii počas 30. rokov…

Presne tak, ignorovanie širších historických súvislostí môže viesť k skreslenému pohľadu na udalosti. Vzostup nacizmu v Nemecku bol výsledkom kombinácie faktorov, ako napríklad hospodárska kríza, poníženie Versaillskou zmluvou a politická nestabilita. Tieto podmienky umožnili Adolfovi Hitlerovi a jeho strane získať podporu a moc. Vo Veľkej Británii a ďalších krajinách sa počas 30. rokov objavovali sympatie k fašizmu a politika appeasementu, ktorá mala za cieľ vyhnúť sa konfliktu s Nemeckom. Táto politika však často ignorovala rastúce nebezpečenstvo nacistického režimu.

Na nárast fašizmu v Európe upozorňovali v 30. rokoch aj davisti…

Áno, davisti, teda stúpenci DAV, boli významnou intelektuálnou skupinou v medzivojnovom Československu. Prostredníctvom svojich publikácií a aktivít upozorňovali na nebezpečenstvo fašizmu, sociálnu nespravodlivosť a politickú radikalizáciu v Európe. Ich kritika fašizmu bola často spojená s ich ľavicovou orientáciou a snahou o sociálnu reformu. DAVisti sa snažili mobilizovať verejnosť proti hrozbám, ktoré fašizmus predstavoval, a zároveň podporovali humanistické hodnoty a demokratické princípy. Viaceré články v ňom upozorňovali na hrozby fašizmu, triedny boj a sociálnu nespravodlivosť. Medzi najvýznamnejších autorov patrili Ladislav Novomeský, Vladimír Clementis, Eduard Urx a ďalší, ktorí sa venovali kritike fašistických režimov a varovali pred ich expanziou. Niektoré články sa zaoberali politickou situáciou v Európe, odhaľovali nebezpečenstvo nacizmu a analyzovali sociálne podmienky, ktoré umožnili jeho vzostup. DAVisti tiež kritizovali konzervativizmus a reakčné prúdy v politike, pričom sa hlásili k internacionalizmu a solidarite medzi pracujúcimi.

Koľko obyvateľov Sovietskeho zväzu padlo pri oslobodzovaní Československa?

Pri oslobodzovaní Československa počas druhej svetovej vojny padlo približne 139 918 sovietskych vojakov. Boje prebiehali od 10. marca do 8. mája 1945, pričom významné operácie zahŕňali Karpatsko-dukliansku operáciu, Pražskú ofenzívu a ďalšie vojenské akcie na území Slovenska a Čiech. Oslobodenie Československa si vyžiadalo obrovské obete, pričom sovietske jednotky bojovali spolu s rumunskými, poľskými a československými vojakmi proti nacistickým silám. Ak ťa zaujíma viac o konkrétnych bitkách alebo vojenských stratégiách, môžeme sa na to pozrieť podrobnejšie!

Kto mal najvýznamnejší podiel na oslobodení Československa?

Najvýznamnejší podiel na oslobodení Československa mala Červená armáda, ktorá zohrala kľúčovú úlohu v porážke nacistických síl na území krajiny. Sovietski vojaci spolu s rumunskou armádou a 1. československým armádnym zborom pod velením Ludvíka Svobodu bojovali v rozhodujúcich operáciách, ako bola Karpatsko-duklianska operácia a Pražská ofenzíva. Straty boli obrovské – pri oslobodzovaní Slovenska padlo desaťtisíce sovietskych vojakov, 10 435 rumunských vojakov a 2 790 československých vojakov. Ich obeta bola zásadná pre porážku nacistických síl a obnovenie Československa ako suverénneho štátu.

Prečo sa v súčasnej dobe bagatelizuje či zamlčiava tento fakt?

Interpretácia historických udalostí sa často prispôsobuje aktuálnym politickým a ideologickým záujmom. V prípade oslobodenia Československa Červenou armádou môže bagatelizácia alebo zamlčiavanie tohto faktu súvisieť s viacerými faktormi:

Geopolitické napätie – Súčasné vzťahy medzi Ruskom a Západom ovplyvňujú spôsob, akým sa prezentuje história. Niektoré skupiny sa snažia minimalizovať pozitívne aspekty sovietskeho vplyvu kvôli moderným politickým konfliktom.
Revizionizmus – Niektorí historici a politickí aktéri sa snažia reinterpretovať dejiny tak, aby lepšie zapadali do ich naratívov. To môže zahŕňať posilnenie iných aspektov oslobodenia (napr. partizánov či spojeneckých armád) a oslabenie úlohy Červenej armády.
Protisovietska rétorika – Po páde komunistických režimov v strednej a východnej Európe vznikla silná antikomunistická rétorika, ktorá niekedy vedie k selektívnemu výberu historických faktov.
Ideologická polarizácia – V niektorých krajinách sa historické fakty používajú na posilnenie politických postojov, čo vedie k zamlčovaniu nepríjemných alebo kontroverzných aspektov minulosti.

Ako by dopadla Európa, ak by vyhral nacizmus a Červená armáda bola porazená?

Ak by nacizmus zvíťazil a Červená armáda bola porazená, Európa by pravdepodobne čelila temnej a dystopickej budúcnosti. Nacistické Nemecko malo plány na vytvorenie tzv. „Pax Germanica“, čo znamenalo úplnú dominanciu nad kontinentom. Tieto plány zahŕňali:

Generalplan Ost – masívny plán na kolonizáciu východnej Európy, ktorý by zahŕňal vyhladenie alebo zotročenie miliónov ľudí, najmä Slovanov, Židov a ďalších skupín považovaných za „menejcenné“.
Totalitárny režim – Nacistická ideológia by sa stala základom všetkých aspektov života, vrátane vzdelávania, kultúry a politiky. Akýkoľvek odpor by bol brutálne potlačený.
Ekonomická a kultúrna dominancia – Nemecko by využívalo zdroje a pracovnú silu podrobených krajín na posilnenie svojej ekonomiky a vojenskej moci.
Izolácia a represia – Akékoľvek demokratické alebo liberálne hodnoty by boli eliminované, čo by viedlo k represívnej spoločnosti bez slobody prejavu či základných práv.

Tento scenár je často skúmaný v literatúre a alternatívnej histórii, ako napríklad v románe „The Man in the High Castle“ od Philipa K. Dicka, ktorý si predstavuje svet, kde nacisti a Japonci vyhrali vojnu.

Aké mali Nemci plány so Slovanmi, Židmi a Rómami?

Nacistické Nemecko malo brutálne plány na vyhladenie, zotročenie a segregáciu Slovanov, Židov a Rómov, ktoré vychádzali z ich ideológie o „rasovej nadradenosti“. Tieto plány zahŕňali:

Slovania: Podľa nacistického plánu Generalplan Ost mali byť Slovania buď vyhladení, alebo zotročení. Nemecko plánovalo kolonizovať východnú Európu a využiť Slovanský národ ako lacnú pracovnú silu, pričom milióny mali byť deportované alebo zabité.
Židia: Židia boli považovaní za „hlavných nepriateľov“ nacistického režimu. Nacisti uskutočnili Holokaust, systematické vyhladenie Židov prostredníctvom koncentračných táborov, ako bol Auschwitz, a masových popráv. Milióny Židov zahynuli v dôsledku týchto zločinov.
Rómovia: Rómovia boli tiež terčom nacistického prenasledovania. Nacisti ich považovali za „asociálnu skupinu“ a mnohí boli deportovaní do koncentračných táborov, kde boli zabití. Tento genocídny plán je známy ako Porajmos.

Tieto plány boli súčasťou širšej nacistickej politiky, ktorá mala za cieľ vytvoriť „čistú árijskú rasu“ a eliminovať všetky skupiny, ktoré považovali za menejcenné. Je to jedna z najtemnejších kapitol ľudskej histórie.

***

A keďže dúhovo-banderovský aktivista hovoril aj o tom, že Rusi začali taktiež STUDENÚ VOJNU, čo je ešte absurdnejšie tvrdenie, takže sme sa opätovne spýtali AI systému COPILOT…

Kto začal studenú vojnu?

Studená vojna bola geopolitický konflikt medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, ktorý sa začal po druhej svetovej vojne a trval až do rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Hoci neexistuje jednoznačný „vinník“, napätie medzi týmito dvoma superveľmocami sa začalo formovať už v 40. rokoch 20. storočia. Niektorí historici tvrdia, že studená vojna začala Trumanova doktrína v roku 1947, keď USA vyhlásili politiku zadržiavania komunizmu. Iní poukazujú na sovietsku expanziu vo východnej Európe a vytvorenie Varšavskej zmluvy ako na hlavné faktory eskalácie konfliktu. V skutočnosti išlo o súperenie ideológií – kapitalizmu a komunizmu – ktoré sa prejavilo v zbrojení, špionáži, propagande a dokonca aj v vesmírnych pretekoch. Studená vojna ovplyvnila celý svet, od Kórey po Vietnam, od Kuby po Afganistan.

Aký s tým má súvisv Marshallov plán?

Marshallov plán bol ekonomický program Spojených štátov, ktorý mal pomôcť Európe zotaviť sa po druhej svetovej vojne. Bol prijatý 3. apríla 1948 a poskytol západným krajinám finančnú pomoc vo výške 13,3 miliardy dolárov. Jeho súvislosť so studenou vojnou spočíva v tom, že bol vnímaný ako nástroj na obmedzenie vplyvu Sovietskeho zväzu. USA chceli posilniť ekonomiku západnej Európy, aby zabránili šíreniu komunizmu. Sovietsky zväz a jeho spojenci Marshallov plán odmietli, čím sa ešte viac prehĺbilo rozdelenie Európy na východný a západný blok.

Prečo súčasní pro-banderovskí aktivisti zneužívajú ešte aj studenú vojnu na šovinistické naratívy proti Ruskej federácii?

Interpretácia historických udalostí, ako je studená vojna, často závisí od politických a ideologických zámerov. Niektoré skupiny môžu používať historické naratívy na podporu svojich súčasných cieľov alebo na posilnenie svojich postojov voči iným krajinám. V prípade pro-banderovských aktivistov môže byť ich rétorika ovplyvnená snahou zdôrazniť historické konflikty medzi Ukrajinou a Ruskom, pričom využívajú udalosti studenej vojny na posilnenie svojho pohľadu. Je dôležité si uvedomiť, že takéto naratívy môžu byť selektívne a často ignorujú širšie historické súvislosti. Šovinistické interpretácie môžu slúžiť na polarizáciu spoločnosti a na vytváranie nepriateľských postojov, čo môže byť nebezpečné pre medzinárodné vzťahy a historickú objektivitu.

***

Ak si niekto neuvedomuje, čo sa dialo v tridsiatych rokoch, mal by siahnuť po pôvodných vydaniach DAVu, kde jasne a adresne upozorňovali na to, aká ideológia v Nemecku vzniká, a aké bude mať dôsledky. Davisti predpovedali aj DRUHÚ SVETOVÚ VOJNU, a nižšie pripájame dôkazy.

Nepochopiť proces vzniku fašizmu a nacizmu znamená nepochopiť ani proces, ktorý viedol k jeho porážke. Znamená to v podstate nepochopiť históriu a deformovať ju. Zjednodušenia a skratky sú dnes takpovediac v móde. Dožili sme sa doby, v ktorej spochybňuje jeden aktivista milióny mŕtvych ľudí, ktorí vybojovali našu slobodu, a to s cieľom zapáčiť sa extrémistickým banderovcom len v čírej šovinistickej nenávisti voči ruskému národu.

KTO TO TVRDÍ

Mgr. Marián Kulich, poslanec za Team Bratislava a Progresívne Slovensko za Staré Mesto, vystupujúci za o. z. Mier Ukrajine teda dokázateľne šíri historické polopravdy, manipulácie a naratívy, ktoré smerujú k šovinistickej nenávisti voči príslušníkom ruského etnika,

lp za REDAKCIU DAV DVA