Krehký mier by legitimizoval dobytie. Trvalý mier by však stále mohol zachrániť fungovanie odstrašovania.
Ladislav Hohoš prekladá text z The Washington publikovaný 2. januára 2026
„Január nevyhnutne plodí množstvo predpovedí. Skĺzne americká ekonomika do recesie? Objaví akciový trh gravitáciu*? Rok 2026 obsahuje viac než obvyklý podiel skutočnej neistoty. Jedna otázka sa však tento rok pravdepodobne vyrieši: osud Ukrajiny. A v závislosti od toho, ako sa veci vyvinú, dôsledky nebudú postupné, ale skôr ako výbuch sopky pre medzinárodný systém. Situácia je neradostná. Od začiatku svojho druhého funkčného obdobia sa Trumpova administratíva riadila jednoduchým, aj keď amorálnym plánom: Vyvinúť tlak na Ukrajinu, aby urobila ústupky; zabaliť tieto ústupky ako „realizmus“ potrebný pre mier; potom ich predložiť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v nádeji, že prijme dohodu.
Lenže keď Trump podaroval Putinovi summit na Aljaške, sľúbil veľké ústupky a vynechal Ukrajinu, Putin požadoval viac – viac územia, než už dobyl vo svojej agresívnej vojne. Ako povedal Winston Churchill o inom agresorovi: „chuť do jedla môže rásť s jedením.“
V tom momente mal Trump viac možností. Mohol otočiť k nátlaku na Rusko. Namiesto toho (ako New York Times podrobne informovali) administratíva stupňovala tlak na Ukrajinu zadržiavaním zbraní a spravodajských informácií, pomalým odkladaním dodávok aj neustálym zanechávaním neistoty a nervozity v krajine ohľadom US podpory. Niekedy sa zdá, akoby Trumpova administratíva chcela, aby Ukrajina prehrala, aby sa s touto komplikovanou vojnou mohla vyrovnať.
Koncom decembra ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Spojené štáty ponúkajú 15-ročné bezpečnostné záruky ako súčasť mierového plánu. On dúfal v niečo oveľa dlhšie – až do 50 rokov – na odstrašenie Ruska. Zatiaľ čo 15 rokov môže na novinovom papieri znieť ako podstatná záruka, v skutočnosti je nebezpečne blízko k bezvýznamnosti.
Časovo obmedzená záruka inzeruje svoj vlastný dátum vypršania platnosti. Moskve hovorí: Vyčkajte na čas, obnovte svoje sily a vráťte sa, keď vyprší čas. Taktiež každému investorovi, poisťovni a predstavenstvu na svete hovorí, že dlhodobé záväzky na Ukrajine sú hazardom s kalendárom. Kto financuje elektráreň, železničný koridor, polovodičové zariadenie – alebo dokonca pomalú, trpezlivú obnovu národného hospodárstva – ak je bezpečnosť krajiny od určitého dátumu zmluvne neistá?
Preto sú seriózne mierové dohody postavené na trvalej konštrukcii, nie na dočasných sľuboch. Medzi prímerím a mierovou dohodou je zásadný rozdiel. Prímerie je prestávkou v bojoch; môže byť nevyhnutné, dokonca zachraňujúce životy, ale je vo svojej podstate prechodné. Mierová dohoda predstavuje nový poriadok – zakorenený v dôveryhodnom odstrašovaní, politickej podpore a na rámci, ktorý znižuje motiváciu a schopnosť obnoviť vojnu.
Tento rozdiel prejavuje všade, práve sme svedkami. Administratíva môže oprávnene tvrdiť, že pomohla sprostredkovať prímerie na Blízkom východe, no nedokázala premeniť toto počiatočné zastavenie násilia na trvalé urovnanie s vynútiteľnými politickými podmienkami a dôveryhodnými zárukami. Izrael stále kontroluje viac ako 50 percent Gazy, Hamas je stále pri moci a násilie je stále rozšírené. To nie je kritika diplomacie; je to pripomienka jej vlastných limitov. Prímerie sa dá dosiahnuť vyčerpaním, ale mier si vyžaduje vnútorné usporiadanie (structure).
Vojna na Ukrajine je záverečným testovacím prípadom, pretože nie je iba hraničným sporom. Je to referendum o tom, či sa dobývanie vracia – otvorene a bez ospravedlňovania – v geopolitike 21. storočia.
Ak sa Rusku dovolí zmocniť sa územia hrubou silou a potom, po dostatočnom ničení, toto zmocnenie ratifikuje prostredníctvom západného tlaku na obeť – Ukrajinu, toto ponaučenie bude mať ohlas ďaleko za hranicami Európy. Bude počuť v každom hlavnom meste, ktoré žije v tieni silnejšieho suseda; najmä v Ázii, v ktorej čoraz viac dominuje Čína. Medzinárodný poriadok založený na pravidlách nebude zrušený rečnením. Na základe precedensu bude pustený k vode.
A ak sa na druhej strane Ukrajina v roku 2026 objaví s dohodou, ktorá bude skutočne obhájiteľná – takou, ktorá nevyvoláva odvetu, takou, ktorá poskytuje dlhodobú bezpečnosť dostatočnú na to, aby otvorila obnovu a investície – potom Západ ukáže, že odstrašovanie je stále možné, že aliancie stále niečo znamenajú resp. darebácke mocnosti nemôžu jednoducho vydržať sústredenú demokratickú pozornosť.
Ukrajina bude hlavným príbehom roku 2026. Ukáže nám, či západná aliancia, ktorá do značnej miery udržiavala medzinárodnú stabilitu po dobu osemdesiat rokov, dokáže pretrvať aj v drsnejšom storočí – alebo či sledujeme rozpad historického usporiadania v reálnom čase.
Tragédiou je, že nejde o voľbu medzi mierom a vojnou. Voľba spočíva medzi mierom, ktorý zabráni ďalšej vojne a mierom, ktorý ju naplánuje.
* gravity model – makroekonomický nástroj na analýzu faktorov ovplyvňujúcich medzinárodný obchod.“
Preložil Ladislav Hohoš.
Dôvetok.
F. Zakaria patrí k popredným kritikom prezidenta Trumpa. Mal blízko k Bidenovej administratíve.
„Medzinárodný poriadok založený na pravidlách“ je krycí termín na označenie svetového poriadku pod patronátom jedného hegemóna – USA, ktorý má exkluzívne právo určovať pravidlá.
Vynikajúci odborník ako Zakaria iste vie, že niet medzinárodných zmlúv, ktoré by mali trvalú platnosť. Hoci skúsení britskí imperialisti sa aj nedávno pokúsili vo vzťahu k Ukrajine o zmluvu platnú na storočie. Takže 15-ročné záruky pre Ukrajinu môžu byť hodnoverné, záruky na večné časy nemajú zmysel.
Mier, ktorý zabránil svetovej vojne, by chcel prezident Trump nastoliť podobne ako fungoval „koncert národov“ v 19.storočí. Sféry vplyvu silných budú rešpektované, slabí musia poslúchať. Momentálne vládne Veľká trojka. Ako sa bude nový svetový poriadok vyvíjať ďalej, ťažko predpovedať. V každom prípade bude prebiehať súťaž o dominanciu. Možno neskôr nejaký idealista nastolí svetový poriadok v rámci fungujúcej celosvetovej organizácie podobnej OSN a všetky krajiny to prijmú. Alebo NWO zariadi robot Daneel Olivaw.*
* Pokročilá umelá inteligencia na základe matematiky, ktorú ľudský mozog nedokáže pochopiť; v klasickej scifi sérii Isaaca Asimova The Foundation.
